III. ÚS 117/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 117/2016-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2016 predbežne prerokoval sťažnosť Spoločenstva vlastníkov bytov JANTÁR, Pri Prameni 16, Levoča, zastúpeného advokátom Mgr. Adriánom Bobkom, advokátska kancelária, Námestie sv. Egídia 78, Poprad, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 10 Er 698/2014-61 z 21. októbra 2014 a takto

rozhodol:

Okresný súd ako súd exekučný po podaní návrhu na vykonanie exekúcie poveril 30. júla 2014 výkonom exekúcie súdneho exekútora . Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie sťažovateľ 12. septembra 2014 podal podľa § 50 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) námietky proti exekúcii. V nich dôvodil, že „ešte pred vynesením rozsudku odvolacieho súdu vykonal opatrenie, ktorým zamedzil šíreniu hluku, ktorého zdrojom bolo uvedené čerpadlo, a to tým, že koncom októbra 2013 predmetné čerpadlo typ AGA, ktoré podľa údajov výrobcu dosahovalo hlučnosť o intenzite 71 až 76 dB vymenil za nové čerpadlo typ. CM1, ktorého podľa údajov výrobcu dosahuje hlučnosť 50 dB, čím znížil hlučnosť čerpadla najmenej o 20 dB.“. Namietal tiež, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný mimo vykurovacieho obdobia (21. júla 2014), kedy „kotolňa nepresahuje prípustnú hladinu hluku pre interval noc, keďže v lete sa nevykuruje...“. Námietky sťažovateľa smerovali aj proti trovám exekúcie. Okresný súd uznesením č. k. 10 Er 698/2014-61 z 21. októbra 2014 námietky sťažovateľa proti exekúcii aj proti trovám exekúcie zamietol. Zdôrazňujúc dikciu § 50 ods. 1 Exekučného poriadku okresný súd uviedol, že „povinný môže v námietkach namietať iba skutočnosti (nie je pritom rozhodujúce, či ide o skutočnosti procesného alebo hmotného práva), ktoré nastali alebo vznikli po vydaní exekučného titulu. Povinný nemôže v námietkach namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu, čo vyplýva zo systematického výkladu a charakteru civilného súdneho konania.“. Vo vzťahu k prejednávaným námietkam okresný súd dôvodil, že „tvrdenie povinného o zániku nároku oprávneného, pre ktoré je exekúcia neprípustná tak nesporne spočíva v skutočnostiach, ktoré nenastali po vydaní exekučného titulu, ktorý bol vydaný dňa 30.4.2014, ale vznikli pred jeho vydaním (október 2013). Povinným uvádzané skutočnosti o výmene čerpadla a pod., mali byť predmetom skúmania v odvolacom konaní a nie vo vykonávacom. Skutočnosti, na ktoré sa povinný odvoláva už v čase vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu boli známe, preto na ne nemožno prihliadať až vo vykonávacom konaní, keďže vznikli ešte pred vydaním exekučného titulu. Keďže skutočnosti uvádzané povinným v námietkach v tomto štádiu exekučného konania pre rozhodnutie o námietkach proti upovedomeniu o začatí exekúcie, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nie sú rozhodujúce, súd námietky povinného zamietol.“. Okresný súd nezistil žiaden rozpor trov exekúcie vyčíslených v upovedomení o začatí exekúcie s právnymi predpismi, preto aj námietky sťažovateľa proti trovám exekúcie zamietol.

Sťažovateľ akcentuje aj skutočnosť, že „exekučným titulom... súd uložil sťažovateľovi povinnosť zdržať sa obťažovania oprávnenej hlukom z prevádzky kotolne, t. j. len zdržať sa presne opísaného a vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečo pozitívne konať poukazujúc na ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“. Preto podľa sťažovateľa „viesť exekúciu... a domáhať sa plnenia povinnosti v čase, kedy nedochádza k obťažovaniu oprávnenej hlukom (pozn. v danom prípade došlo k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie v lete mimo vykurovacieho obdobia), teda v čase kedy sťažovateľ neporušoval súdom uloženú povinnosť sa prieči logike, účelu a zmyslu exekučného konania. Preto nesúhlasíme s názorom porušovateľa o dôvodnosti exekúcie, ku ktorému porušovateľ dospel v čase, kedy nemohol objektívne zhodnotiť sťažovateľom vykonané opatrenia, aj keď časť z nich bola vykonaná pred vykonateľnosťou exekučného titulu. Navyše tieto boli vykonané až po podanom odvolaní a preto sťažovateľ nemohol ich namietať v základnom či odvolacom konaní, tak ako nesprávne konštatoval porušovateľ... Odvolanie bolo podané dňa 09.10.2013 a výmena čerpadla bola realizovaná 22.10.2013, odvolací súd vydal

rozsudok

dňa 30. apríla 2014 kedy došlo aj k ukončeniu vykurovacieho obdobia 2013-2014. Je neprípustné pokračovať v exekúcii proti sťažovateľovi, ktorý dobrovoľne splnil povinnosť uloženú právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, pretože nie je čo vymáhať.“.

Sťažovateľ potom uzatvára, že okresný súd „neposkytol vyargumentovanú odpoveď na uvedené právne a skutkové otázky, a nevysporiadal sa so sťažovateľovými námietkami smerujúcimi k týmto otázkam. Argumentáciu porušovateľa uvedenú v odôvodnení napadnutého uznesenia nemožno považovať za dostatočne presvedčivú. Výklad právnych noriem, ktoré súd poskytol nezohľadňuje účel zákona, právne princípy a ústavné hodnoty. Pre tieto dôvody považujeme napadnuté rozhodnutie porušovateľa za arbitrárne, bez náležitého zdôvodnenia, a nepreskúmateľné pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov.“.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv alebo slobôd zaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 21/00, I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02, III. ÚS 11/2011) súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Preto pri postupe všeobecných súdov treba dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný bez primeraných a objektívne zdôvodniteľných okolností, ktoré vyplývajú priamo zo zákona (III. ÚS 64/04).

Ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule...

S ohľadom na uvedený špecifický a jedinečný charakter exekučného konania spätý s jeho zákonne a ústavne akceptovateľným účelom sa ústavný súd stotožňuje s odkazom okresného súdu, ktorý naznačil, že sťažovateľ mal možnosť ešte v odvolacom konaní namietať skutočnosť, že vykonal opatrenia brániace priznaniu súdnej ochrany nároku uplatnenému oprávnenou proti sťažovateľovi. Argumentácia sťažovateľa, podľa ktorej nemohol realizáciu opatrení v spornej kotolni „namietať v základnom či odvolacom konaní“, je nesprávna a nezodpovedá právnej úprave. Procesná norma zakotvená v § 205a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) nebráni odvolateľovi založiť odvolanie na skutočnostiach a dôkazoch, ktoré objektívne nemohol použiť v prvostupňovej fáze konania. Občiansky súdny poriadok nezakotvuje žiadnu koncentráciu vo vzťahu k dôvodom podaného odvolania (zavádza ju iba k rozsahu odvolania podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Sťažovateľ teda mohol v základnom konaní (v jeho odvolacej fáze) namietať vykonanie opatrení na zníženie zaťaženia oprávnenej hlukom z prevádzky kotolne, čo mohlo mať vplyv na celkový výsledok sporového konania. Ak svoje procesné práva nevyužil, ale pokúšal sa na účel zhojenia tohto svojho opomenutia využiť priestor daný procesnými rámcami námietok proti exekúcii, nemožno vytýkať okresnému súdu ako súdu exekučnému, že takéto suplovanie účelu nachádzacieho konania v konaní exekučnom nepripustil a námietky zamietol.

Prípad sťažovateľa je typickým príkladom nerešpektovania právnej zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým) vyjadrujúcej zodpovednosť sporovej strany za využitie dispozičnej zásady v civilnom spore, a tým aj za účinnosť použitého prostriedku ochrany individuálnych hmotných práv.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2016