III. ÚS 134/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 134/2015­5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. apríla 2015 prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislava Orosza o existencii pochybností o jeho nepredpojatosti vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 1733/2015 a takto

rozhodol:

3. V podstatnej časti svojho oznámenia sudca uviedol : «V predmetnej právnej veci návrh na vzatie sťažovateľa do predbežnej väzby podávala Krajská prokuratúra v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“), resp. jej medzinárodné oddelenie, ktorého členkou je aj moja manželka (prokurátorka krajskej prokuratúry). Keďže moja manželka sa podieľala na príprave uvedeného návrhu a bude s vysokou pravdepodobnosťou pripravovať podklady na návrhy ďalších rozhodnutí vo veci sťažovateľa, existujú podľa môjho názoru objektívne dôvody (bez ohľadu na môj subjektívny vzťah k veci) na moje vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1733/2015, a to o to viac, že o niektorých odborných otázkach súvisiacich s vecou sťažovateľa som s manželkou neformálne diskutoval. Na základe uvedených skutočností Vám predkladám toto oznámenie podľa § 27 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov za účelom zabezpečenia postupu podľa § 28 ods. 3 označeného zákona.»

4. Podľa čl. IV bod 1 písm. b) Rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2015 pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde o vylúčení sudcu, ak ide o sudcov II. senátu ústavného súdu, rozhoduje III.. senát ústavného súdu.

5. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti. Dôvody vylúčenia podľa odseku 1 oznámi sudca bez meškania predsedovi ústavného súdu (§ 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

9. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00). Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. II. ÚS 71/97, III. ÚS 158/08).

10. Pokiaľ ide o vzťah sudcu k účastníkom konania alebo ich zástupcom, je potrebné uviesť, že takýto dôvod v oznámení sudcu nie je uvedený, resp. sa netýka manželky sudcu, ktorá je prokurátorkou krajskej prokuratúry, pretože ani ona, ani Krajská prokuratúra v Košiciach nie sú účastníkmi konania pred ústavným súdom v tejto veci.

11. Ústavný súd obdobne nezistil ani objektívne dôvody vylúčenia sudcu spočívajúce v jeho vzťahu k veci. Poznámka sudcu o jeho neformálnej diskusii s manželkou „o niektorých odborných otázkach súvisiacich s vecou sťažovateľa“ by mohla smerovať k jeho subjektívnej predpojatosti, ktorú však sudca v oznámení neuviedol a na tom nič nemení ani použitá formulácia v závere oznámenia, že toto oznámenie podáva „za účelom zabezpečenia postupu podľa § 28 ods. 3 označeného zákona“. Podľa názoru ústavného súdu bez výslovného vyhlásenia sudcu o svojej predpojatosti (§ 23 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nemožno iba z uvedených ( naznačených) dôvodov rozhodnúť o jeho vylúčení z prejednávania a rozhodnutia v danej veci.