III. ÚS 137/2015

1. Základné právo spoločnosti IZOLPLAST, s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er/3090/2010 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e vo veci vedenej pod sp. zn. 48 Er/3090/2010 konať bez zbytočných prieťahov. 3. Spoločnosti IZOLPLAST, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie vo výške 1 300 € (slovom tisíctristo eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť spoločnosti IZOLPLAST, s. r. o., trovy konania v sume 340,89 € (slovom tristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov) na účet spoločnosti Vojčík & Partners, s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odôvodnenie:

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 137/2015­12 zo 14. apríla 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti IZOLPLAST, s. r. o., Baltická 7, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er/3090/2010.

Okresný súd napriek inštrukciám krajského súdu zostal nečinný. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza jednotlivé úkony, ktoré podnikla pre účely nápravy uvedeného stavu: «12. Vzhľadom na vyššie uvedené a za účelom ukončenia stavu právnej neistoty Sťažovateľa, boli Okresnému súdu Košice II doručené viaceré podania, a to: Urgencia súdnej exekútorky zo dňa 04.07.2012, Žiadosť o rozhodnutie v konaní právneho zástupcu Sťažovateľa zo dňa 16.07.2012, Opakovaná urgencia súdnej exekútorky zo dňa 17.08.2012, Opakovaná žiadosť o rozhodnutie v konaní právneho zástupcu Sťažovateľa zo dňa

14. Vzhľadom na pretrvávajúcu nečinnosť Okresného súdu Košice II mu bola dňa 01.08.2013 doručená Opakovaná žiadosť o rozhodnutie v konaní, ktorou bol Okresný súd Košice II požiadaný o konanie a rozhodnutie v tomto exekučnom konaní, poukazujúc na vyjadrenie predsedu Okresného súdu Košice II o dôvodnosti podania sťažnosti na prieťahy.

16. Napriek tomu, že: po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí vo veci samej nedošlo k žiadnej zmene okolností a Povinný po začatí exekúcie tvrdil len to, že exekučný titul je nevykonateľný, keďže v ňom nie je uvedené, že ide o úrok z omeškania vo výške 14,25 % a 9 % „ročne“, pričom z okolností prípadu, ako aj z Uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.06.2011 je zrejmé, že v danom rozsudku súdu prvého stupňa, ako to bolo vysvetlené vyššie (bod 6. tejto Sťažnosti) ani nebolo potrebné uviesť v exekučnom titule pojem „ročne“, Sťažovateľ opakovane žiadal o rozhodnutie v exekučnom konaní a dokonca podal sťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice II na prieťahy v konaní, ktorá bola vyhodnotená ako dôvodná, opätovne žiadal o rozhodnutie v konaní, nemôže súdna exekútorka vydať exekučný príkaz, keďže Okresný súd Košice II ešte stále nerozhodol tak, ako mu to uložil Krajský súd v Košiciach pred takmer dva a pol

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti vydal tento nález: „1. Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.: 48Er/3090/2010 porušil základné právo Sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 56 ods. 3 písm. a) Zákona o organizácii ústavného súdu prikazuje Okresnému súdu Košice II konať v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku vo veci vedenej pod sp. zn. 48Er/3090/2010, bez zbytočných prieťahov. 3. Ústavný súd Slovenskej republiky v zmysle § 56 ods. 4 Zákona o organizácii ústavného súdu priznáva Sťažovateľovi ­ spoločnosti IZOLPLAST, s.r.o., primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.500,­ € (slovom štyritisícpäťsto eur), ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Vojčík & Partners, s.r.o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Okresný súd Košice II je povinný Sťažovateľovi ­ spoločnosti IZOLPLAST, s.r.o., nahradiť trovy konania vo výške 403,70 €, a to na účet právneho zástupcu Sťažovateľa Vojčík & Partners, s.r.o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. 1 SprV/279/2015 doručeným ústavnému súdu 26. mája 2015. Predseda okresného súdu v ňom uviedol chronologický prehľad právnych úkonov súdu a k opodstatnenosti sťažnosti sa vyjadril takto: „S poukazom na vyššie uvedenú chronológiu vykonaných úkonov možno konštatovať, že v konaní došlo po 15.03.2012 k obdobiu nečinnosti, ktoré je dané objektívne ­ obdobím neprítomnosti vo veci konajúceho sudcu zo zákonných dôvodov v nepravidelných časových úsekoch, ktoré neumožnili (z dôvodu ich trvania) orgánom riadenia a správy súdu prijať opatrenia smerujúce k prerozdeleniu veci v súlade so zákonom a rozvrhom práce na príslušný rok. Posúdenie dôvodnosti nechávam na zváženie ústavnému súdu.

Súdna exekútorka listom doručeným okresnému súdu 7. decembra 2010 oznámila, že poverenie na vykonanie exekúcie nemôže vrátiť, keďže nenastal ani jeden z dôvodov jeho vrátenia, ktoré sú taxatívne uvedené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Uznesením č. k. 48 Er/3090/2010­23 zo 7. decembra 2010 okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, keďže v exekučnom titule nebol jednoznačne špecifikovaný úrok z omeškania. Sťažovateľka (oprávnená) doručila okresnému súdu prostredníctvom svojej advokátky stanovisko k námietkam povinného a kópiu opravného uznesenia rozsudku okresného súdu č. k. 32 Cb 28/2009­66 z 1. decembra 2010. Súdna exekútorka predložila 16. decembra 2010 okresnému súdu návrh na rozhodnutie o námietkach proti exekúcii a trovám exekúcie a návrh povinného na zastavenie exekúcie. Zároveň bolo súdu doručené aj doplnenie žiadosti o udelenie poverenia na exekúciu a opravné uznesenie okresného súdu č. k. 32 Cb 28/2009­66. Okresnému súdu bolo 21. decembra 2010 doručené odvolanie oprávneného proti uzneseniu o zastavení exekúcie č. k. 48 Er/3090/2010­23. Spis bol predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní 2. februára 2011. Krajský súd ako súd odvolací uznesením sp. zn. 4 CoE/27/2011 z 31. marca 2011 zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Rozhodnutie krajského súdu o odvolaní bolo okresnému súdu doručené 4. mája 2011. Zo strany oprávneného bola 24. mája 2011 doručená okresnému súdu žiadosť o opravu uznesenia odvolacieho súdu v názve oprávneného a oznámenie o zmene právneho zastúpenia. Odvolací súd vydal opravné uznesenie č. k. 4 CoE/27/2011­72 z 30. mája 2011. Okresnému súdu bolo predmetné uznesenie doručené 2. júna 2011. Opravné uznesenie č. k. 48 Er/3090/2010­75 týkajúce sa označenia oprávneného vydal okresný súd 6. júla 2011. Okresnému súdu bola 29. júla 2011 doručená žiadosť o urýchlené rozhodnutie o námietkach povinného proti exekúcii zo 6. decembra 2010.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky garantovať účastníkom súdneho konania právo na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zabezpečiť odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).

V počiatočnej fáze okresný súd síce vykonával úkony vo veci, avšak po vrátení spisu z odvolacieho súdu 27. marca 2012 zostal okresný súd vo veci nečinný a napriek urgenciám súdnej exekútorky a sťažovateľky nekoná a nerešpektuje ani zákonné lehoty na rozhodnutie o procesných návrhoch účastníkov konania. Celková doba nečinnosti okresného súdu od vrátenia spisu na okresný súd (27. marca 2012) po podanie ústavnej sťažnosti sťažovateľkou (4. júla 2014) predstavuje dva roky a viac ako tri mesiace.

Ústavný súd konštatuje neefektívny a nesústredení postup okresného súdu a procesné chyby v postupe, ktoré sa prejavili pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie (a vyzývaní exekútorky na jeho vrátenie), pri posudzovaní vykonateľnosti exekučného titulu rozhodovaní o zastavení exekúcie a pri predčasnom predložení spisu odvolaciemu súdu. Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity namietaného konania upriamuje pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna (nesústredená) činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 380/08, I. ÚS 7/2011).

Celkovo ústavný súd posúdil dĺžku konania na okresnom súde ako neprimerane dlhú a konštatuje, že okresný súd neposkytol sťažovateľke v konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er/3090/2010 rýchlu a účinnú ochranu jej práv podľa § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a preto rozhodol, že okresný súd v tomto konaní porušil základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil nárok na náhradu trov v sume 403,70 € za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (za prevzatie a prípravu zastúpenia a za podanú ústavnú sťažnosť) v sume 160,17 € za jeden úkon právnej služby a režijný paušál 2 x 8,04 €. Keďže je právny zástupca sťažovateľky platiteľom dane z pridanej hodnoty, bola požadovaná odmena zvýšená na sumu 403,70 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu. Za dva úkony vykonané v roku 2014 prináleží v zmysle uvedenej vyhlášky sťažovateľke suma 134 € za jeden úkon právnej služby a dvakrát náhrada režijného paušálu v sume 8,04 €, t. j. celkom 284,08 €. Odmena a náhrady sa zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty v sume 56,81 €. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje teda sumu 340,89 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu). Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.