III. ÚS 142/2015

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 Er 315/2012 z 8. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania povinnou v súdnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 1 Er 315/2012. Sťažovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/2 nehnuteľnosti, ktorá je vedená v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie , obec , okres , na LV ako parcela registra ,,C“, parc. č. , druh ̶ lesné pozemky, o výmere 373 773 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“).

Napadnutým uznesením okresného súdu bol udelený súhlas so znížením najnižšieho podania na dražbe nehnuteľností na sumu 90 250 €, teda v najvyššej možnej prípustnej miere, ktorú umožňuje § 145 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), t. j. na polovicu najnižšieho podania určeného podľa § 142 ods. 2 Exekučného poriadku. Uznesenie však podľa názoru sťažovateľky „neobsahuje presvedčivé odôvodnenie, akými úvahami sa riadil súd pri konkrétnom znížení v tejto najvyššej možnej miere“.

Sťažovateľka zároveň požiadala ústavný súd, aby jej sťažnosť „prerokoval ako naliehavú podľa § 26 zákona č. 38/1993 Z. z. vzhľadom na nižšie uvedené skutočnosti, a to predovšetkým vzhľadom na termín dražby predmetnej nehnuteľnosti...“. Taktiež požiadala o „odloženie vykonateľnosti uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1Er/315/2012­171 zo dňa 08. 12. 2014 podľa § 52 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru , ktoré má spočívať v nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorým bol udelený súhlas so znížením najnižšieho podania na dražbe nehnuteľnosti.

Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čo platí aj vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), podľa ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Takéto

odôvodnenie

musí obsahovať aj uznesenie (§ 167 ods. 2 OSP). Všeobecný súd pritom nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).

Uvedené východiská boli rozhodujúce aj v prípade sťažovateľky, ktorá namietané porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zdôvodňuje nesprávnou aplikáciou § 145 ods. 1 Exekučného poriadku a tvrdí, že okresný súd pochybil, ak aplikoval toto ustanovenie tak, že udelil súhlas na zníženie najnižšieho podania na dražbe nehnuteľností „v najvyššej možnej prípustnej miere ktorú umožňuje...“. Napadnuté

uznesenie

taktiež podľa sťažovateľky neobsahuje presvedčivé odôvodnenie, akými úvahami sa riadil okresný súd „pri konkrétnom znížení v tejto najvyššej možnej miere“.

Okresný súd sa oboznámil s návrhom súdneho exekútora a jeho prílohami a zistil, že «Znaleckým posudkom číslo 05/2013 zo dňa 13. 04. 2013 znalca Ing. Antona Pausa bola určená všeobecná hodnota pozemku parcely registra „C“ KN č. ... vo výške 180.500,­ €. Predmetná nehnuteľnosť je v spoluvlastníctve povinnej a ako vyplýva z výpisu pre k. ú. na ktorom je táto nehnuteľnosť zapísaná a ktorý výpis z LV je súčasťou vyššie uvedeného znaleckého posudku, je voči povinnej vedená jedna exekúcia. Podľa § 145 ods. 1 Exekučného poriadku ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie, exekútor nepokračuje v konaní. V konaní možno pokračovať najskôr po uplynutí jedného mesiaca od bezúspešnej dražby. Najnižšie podanie v takom prípade môže so súhlasom súdu tvoriť nižšia cena, ako je cena určená znaleckým posudkom, nie však nižšia ako polovica najnižšieho podania určeného podľa § 142 ods. 2. K žiadosti o udelenie súhlasu súdu s dražbou podľa predchádzajúcej vety pripojí exekútor aj záznam o doterajšom priebehu dražby. Na základe Dražobnej vyhlášky a Zápisnice o doterajšom priebehu dražby nehnuteľnosti, sa dňa 28. 07. 2014 o 10:00 hod. konala v kancelárii súdneho exekútora opakovaná dražba nehnuteľnosti. O termíne konania dražby boli upovedomení oprávnený, povinný, spoluvlastník nehnuteľnosti , Správa katastra Myjava, Daňový úrad (Myjava), Obvodný úrad Myjava, Sociálna poisťovňa Myjava, PZ povinnej, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. (pobočka Trenčín), Obecný úrad Bukovec, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, Slovenská konsolidačná, a. s., Colné riaditeľstvo SR,

Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia okresného súdu považuje postup okresného súdu pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie súhlasu so znížením najnižšieho podania na dražbe nehnuteľnosti za legitímny s ústavne korešpondujúcou mierou interpretácie na vec použitých zákonných ustanovení a vylučujúcich možnosť porušenia základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V súvislosti so sťažovateľkiným prejavom nespokojnosti s napadnutým uznesením okresného súdu ústavný súd ďalej zdôrazňuje, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade ústavný súd nemá dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).

Z citovaného uznesenia okresného súdu je zrejmé, že tento založil svoje rozhodnutie na skutočnosti, že súdny exekútor vykonal už dve dražby, pričom obe bezúspešne, a ďalšie vykonanie dražby bez zníženia ceny by podľa názoru okresného súdu už neprinieslo žiadaný výsledok v podobe účasti dražiteľov na dražbe s najnižším podaním zodpovedajúcim sume 180 500 € (čo predstavuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti) a taktiež by mohlo dôjsť k navyšovaniu trov exekúcie a k vzniku prieťahov.