III. ÚS 152/2025

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 152/2025-40

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného JUDr. Tomášom Tauberom, advokátom, Stará cesta 3139/6, Spišská Nová Ves, proti postupu Okresného súdu Nitra v konaní sp. zn. TO-1T/3/2019, o návrhu na opravu nálezu č. k. III. ÚS 152/2025-28 z 29. apríla 2025 v časti náhrady trov konania takto

rozhodol:

Návrhu na vydanie opravného uznesenia n e v y h o v u j e .

4. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. 5. Ústavný súd prejednal podaný návrh na opravu uvedeného nálezu a zistil, že opravu, tak ako požaduje sťažovateľ, nie je možné vykonať, pretože v zmysle § 224 CSP nejde o chybu v písaní a počítaní a ani o inú zrejmú nesprávnosť. 6. Z odôvodnenia samotného nálezu (časť V) vyplýva, že výška náhrady trov konania bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a ústavná sťažnosť z 22. decembra 2024), čo predstavovalo spolu s náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky náhradu trov 713,96 eur. Táto suma bola podľa § 18 ods. 3 vyhlášky zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, pretože právny zástupca sťažovateľa je platiteľom tejto dane a úkony právnej služby vykonal v roku 2024. Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z § 27 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), v zmysle ktorého sa pri zmene sadzby dane použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane platná v deň vzniku daňovej povinnosti. Keďže daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom vzniku dodania služby a úkony právnej služby boli vykonané v roku 2024, použil ústavný súd pri týchto úkonoch sadzbu dane z pridanej hodnoty vo výške 20 %. 7. Ústavný súd v tejto súvislosti považuje za vhodné poukázať na § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ktorý na rozdiel od iných procesnoprávnych predpisov nekreuje náhradu trov konania ako nárokovateľný inštitút. Preto v prípade úkonov právnej služby vzniknutých v konaní pred ústavným súdom vzniká daňová povinnosť už ich vykonaním, a nie až právoplatnosťou rozhodnutia. Úspech sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom nezakladá jeho nárok na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní o ústavnej sťažnosti vznikli. Je potrebné tiež uviesť, že vyhláška upravuje vzťah advokáta a klienta (§ 1 vyhlášky), no nie náhradu trov konania v určitej nárokovateľnej výške. 8. Z uvedených dôvodov ústavný súd návrhu sťažovateľa na opravu nálezu nevyhovel.