III. ÚS 156/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 156/2022-47

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku (sudca spravodajca) a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Slovenská sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO 00 151 653, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s. r. o., Bočná 10, Košice, proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 42Ek/1176/2018 z 10. marca 2020 takto

rozhodol:

Konanie o ústavnej sťažnosti z a s t a v u j e .

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. mája 2020 domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 5 a práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tiež navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. 2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľke bola rozsudkom uložená povinnosť platiť oprávnenej doživotne mesačnú rentu mzdovej povahy brutto 400,82 eur od 1. augusta 2016. Sťažovateľka tento rozsudok napĺňala tak, že vzhľadom na mzdovú povahu plnenia vykonávala daňové a odvodové zrážky a výplatu vykonávala v „čistom“ po 311,68 eur. Podľa sťažovateľky v dôsledku zlyhania ľudského faktora neboli odoslané splátky za jún a júl 2018. 3. Oprávnená bez akejkoľvek snahy o upozornenie podala návrh na exekúciu a problémom sa nestal len nedoplatok za uvedené dva mesiace, ale exekúcia sa začala vykonávať na „brutto“ plnenie podľa rozsudku. Takto súd vyšším súdnym úradníkom s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Cdo 95/2010 z 22. júna 2010, ako aj neskôr sudca na sťažnosť sťažovateľky v napadnutých uzneseniach o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nezohľadnili odvodové zrážky, cit „Keďže povinný bol súdom zaviazaný na uhradenie presne určenej dlžnej sumy (bez určenia, že ide o jej brutto vyčíslenie) a nebola mu zároveň uložená povinnosť (priznané právo) zraziť na úkor priznanej sumy preddavok na daň, prípadne realizovať iné odvodové povinnosti, túto sumu mal povinnosť uhradiť v plnej výške bez ohľadu na povinnosti, ktoré mu zákon ukladá.“ Napriek úhrade dlhu za inkrimonované mesiace (jún, júl) exekúcia tak pokračuje na vymoženie každomesačnej renty vrátane na to naviazaných a permanentne vznikajúcich trov exekučného konania. 4. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd mal uprednostniť ústavne konformný výklad, podľa ktorého sa zrážka a odvod preddavku započíta na splnenie povinnosti z exekučného titulu. 5. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 156/2022 z 10. marca 2022 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti porušenia jej uvedených práv uznesením okresného súdu č. k. 42Ek/1176/2018 z 10. marca 2020 a odmietol v časti porušenia uvedených práv sťažovateľky uznesením okresného súdu č. k. 42Ek/1176/2018 z 8. októbra 2019.