III. ÚS 160/2015

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Akademického senátu Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (ďalej len „akademický senát LF UPJŠ“) a Volebnej a mandátovej komisie Akademického senátu Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (ďalej len „volebná a mandátová komisia AS LF UPJŠ“) v súvislosti s doplňujúcimi voľbami do akademického senátu LF UPJŠ v Košiciach konaných 7. októbra 2014.

Sťažovateľ ako člen študentskej časti akademickej obce Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach (ďalej len „LF UPJŠ“) zapísaný v 6. ročníku študijného programu všeobecné lekárstvo a spĺňajúci všetky zákonné požiadavky a požiadavky vyplývajúce z vnútorných predpisov fakulty sa ako kandidát za študentskú časť akademickej obce fakulty uchádzal o zvolenie za člena akademického senátu LF UPJŠ v Košiciach v doplňujúcich voľbách do akademického senátu LF UPJŠ v Košiciach, ktoré boli vyhlásené na 7. október 2014.

Podľa čl. 40 ods. 3 štatútu LF UPJŠ má mať akademický senát LF UPJŠ 24 členov, z toho 16 členov za zamestnaneckú časť akademickej obce LF UPJŠ a 8 členov za študentskú časť akademickej obce LF UPJŠ. Štatút LF UPJŠ bol schválený akademickým senátom LF UPJŠ 18. marca 2010. V tento deň nadobudol aj účinnosť.

Podľa zásad volieb do akademického senátu LF UPJŠ schválených akademickým senátom LF UPJŠ 16. októbra 2013 akademický senát LF UPJŠ má mať 36 členov, z toho 24 za zamestnaneckú časť akademickej obce LF UPJŠ a 12 za študentskú časť akademickej obce LF UPJŠ. Podľa § 33 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“) zásady volieb do akademického senátu sú vnútorným predpisom fakulty. Schvaľuje ich na návrh predsedu akademického senátu fakulty akademický senát fakulty.

Podľa sťažovateľa akademický senát LF UPJŠ tým, že nepostupoval podľa zásad volieb do akademického senátu LF UPJŠ a doplňujúce voľby do akademického senátu LF UPJŠ vyhlásil len na doplnenie 3 členov akademického senátu LF UPJŠ (z toho 1 člena za zamestnaneckú časť akademickej obce LF UPJŠ a 2 členov za študentskú časť akademickej obce LF UPJŠ), a nie na doplnenie 15 členov akademického senátu LF UPJŠ (z toho 9 za zamestnaneckú časť akademickej obce LF UPJŠ a 6 za študentskú časť akademickej obce LF UPJŠ), zasiahol do jeho práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám, keďže pri volebnej účasti v doplňujúcich voľbách v prípade volieb na doplnenie 6 členov za študentskú časť akademickej obce LF UPJŠ by bol zvolený do akademického senátu LF UPJŠ. Sťažovateľ je toho názoru, že v doplňujúcich voľbách mali byť ako zvolení posúdení 6 kandidáti do akademického senátu LF UPJŠ za študentskú časť akademickej obce LF UPJŠ.

Sťažovateľ vo veci vyhlásenia, priebehu a výsledku volieb podal 10. októbra 2014 v lehote podľa čl. 9 ods. 1 zásad volieb do akademického senátu LF UPJŠ volebnej a mandátovej komisii AS LF UPJŠ volebnú sťažnosť, v ktorej namietal porušenie vnútorných predpisov UPJŠ, ako aj zákona a o vysokých školách v súvislosti s prípravou, organizovaním, priebehom a uskutočnením doplňujúcich volieb do akademického senátu LF UPJŠ.

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že volebná a mandátová komisia AS LF UPJŠ volebnú sťažnosť posúdila 13. októbra 2014 a zaujala k nej stanovisko, v ktorom sa jej členovia vyjadrili k námietkam predložených zo strany sťažovateľa a ďalších 3 členov akademickej obce LF UPJŠ, a konštatovala, že nedošlo k chybe alebo porušeniu zásad volieb do akademického senátu LF UPJŠ takým spôsobom, aby to malo vplyv na výsledky doplňujúcich volieb do akademického senátu LF UPJŠ, pokiaľ ide o zvolených členov, a preto nie je dôvod doplňujúce voľby do akademického senátu LF UPJŠ opakovať. Volebná a mandátová komisia AS LF UPJŠ informovala osoby, ktoré volebnú sťažnosť podali o výsledku jej prešetrenia tak, že im 15. novembra 2014 zaslala preskenovanú Zápisnicu „zo zasadnutia volebnej a mandátovej komisie Akademického senátu UPJŠ LF konaného dňa 13. októbra 2014 o 9.00 hod. na I. KAIM UNLP“.

K porušeniu práva na prístup k volenej a inej verejnej funkcie podľa čl. 30 ods. 4 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy malo podľa sťažovateľa dôjsť tým že: «a) Akademický senát LF UPJŠ vyhlásil a vykonal doplňujúce voľby do AS LF UPJŠ pre študentskú časť Akademickej obce na deň 7. 10. 2014 na omnoho nižší počet členov, ako mu to ukladá vnútorný predpis Zásady volieb do Akademického senátu LF UPJŠ v Košiciach, účinný od 1. novembra 2013, a to len na dvoch členov akademickej obce LF UPJŠ, študentská časť, i keď tieto mal vyhlásiť a umožniť vykonať na 3 x vyšší počet, t. j. 6 členov, aby tento orgán mal celkom 12 členov za študentskú časť akademickej obce LF UPJŠ v Košiciach. b) Akademický senát akceptoval členstvo v AS LF UPJŠ v Košiciach pre študentskú časť v akademickej obce LF UPJŠ v Košiciach u min. 1 člena, ktorému členstvo ex lege zaniklo ukončením štúdia na LF UPJŠ podľa § 26 ods. 6 písm. a) zákona o VŠ, a u ktorého sa neobnovilo podľa § 25 ods. 8 veta tretia cit. zákona, nakoľko zaniklo z iných dôvodov,

. . Pri vyhlásení doplňujúcich volieb na predpísaný počet členov AS LF UPJŠ za študentskú časť by sťažovateľ pri volebnej účasti dňa 7. 10. 2014 a počte odovzdaných hlasov bol zvolený. c) Zriadil Volebnú a mandátovú komisiu v počte 5 ľudí, ktorí podliehali výlučne kontrole AS LF UPJŠ, a to len z členov AS LF UPJŠ, čím AS LF UPJŠ kontroloval fakticky sám seba a pre zjavný konflikt záujmov člena AS LF UPJŠ a člena volebnej a mandátovej komisie nebola zaručená objektivita pri prešetrovaní a skúmaní volebných sťažností, chýb a vád pri organizácii a priebehu volieb, spočítavaní hlasov atď., nakoľko ten istý orgán, komisia, ktorá zodpovedala za organizáciu a priebeh volieb, aj konal a rozhodoval o volebných sťažnostiach na chyby, vady, ktoré sám zapríčinil alebo za ktoré bol sám zodpovedný. .

. . d) Voľby sa neuskutočnili vo volebnej miestnosti určenej AS LF UPJŠ a zmenu volebnej miestnosti neschválil AS LF UPJŠ. Zmenené miesto konania volieb nebolo zverejnené na webovej stránke LF UPJŠ a na vývesných tabuliach LF UPJŠ a nebolo oznámené pre všetky organizačné zložky v lehote uvedenej v čl. 2 ods. 3 Zásad pre voľby do Akademického senátu LF UPJŠ, a to ani v skrátenej lehote pre výnimočné prípady. Došlo k porušeniu čl. 7 ods. 1 Zásad volieb do AS LF UPJŠ.

nebola členom Akademickej obce LF UPJŠ ani členom Volebnej a mandátovej komisie a s UPJŠ v Košiciach má zmluvný vzťah, ktorý je popísaný pod bodom 1 tejto sťažnosti. Táto osoba, identifikovaná ako , disponovala volebným lístkom pre voľby do študentskej časti Akademického senátu LF UPJŠ s vyznačením dvoch kandidátov č. 1 a č. 4 a ktorý ako dôverník, t.j. osoba zabezpečujúca aj zmluvne dohodnutú a vyžiadanú súčinnosť UPJŠ pri výkone štúdia a ďalších činností súvisiacich so štúdiom a priamo ovplyvňovala voľbu zo strany voličov, zahraničných študentov Akademickej obce LF UPJŠ tým, že na volebnom lístku ukazovala vyznačených kandidátov, vstupovala do časti pre úpravu hlasovacích lístkov a kontrolovala, či volič, zahraničný študent, zakrúžkoval a volil ním vyznačeného kandidáta. .

Namiesto tejto predpísanej zápisnice osvedčujúcej priebeh a výsledky volieb s prísne stanovenými povinnými údajmi, predseda Volebnej a mandátovej komisie vydal len dokument pod označením „Výsledky z doplňovacích volieb do Akademického senátu UPJŠ v Košiciach Lekárskej fakulty 7. októbra 2014“obsahujúci len volebnú štatistiku bez náležitostí, ktoré má zápisnica obsahovať a len s podpisom , predsedu VaMK pre doplňovacie voľby.»

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z doterajšej rozhodovacej praxe ústavného súdu vyplýva, že porušenia základného práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 ústavy sa možno účinne domáhať vtedy, ak dôjde v súvislosti s ním aj k porušeniu ústavnej zásady rovnakého zaobchádzania (nediskriminácie), v označenom ustanovení ústavy vyjadrenej dikciou „... za rovnakých podmienok“. V nadväznosti na túto požiadavku možno poukázať na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej k možnému porušeniu ústavnej zásady rovnakého zaobchádzania (nediskriminácie) môže dôjsť iba v okruhu osôb nachádzajúcich sa v rovnakej právnej a/alebo faktickej situácii, pričom s niektorými z nich sa zaobchádza odlišne bez rozumného a racionálneho dôvodu (II. ÚS 161/03). Základný princíp rovnosti je porušený vždy vtedy, ak sa s jednou skupinou adresátov noriem v porovnaní s inou skupinou zaobchádza inak, hoci medzi oboma skupinami nie sú rozdiely takého druhu a takej závažnosti, že odôvodňujú takéto nerovnaké zaobchádzanie“ (II. ÚS 5/03, I. ÚS 76/2011, I. ÚS 397/2014). Ústavný súd taktiež konštatoval, že význam „rovnakých podmienok“ je v tom, že právnymi predpismi akejkoľvek právnej sily ani praxou orgánov štátnej moci nemožno preferovať či diskriminovať niektoré skupiny občanov pred inými skupinami, pokiaľ ide o prístup k verejným funkciám (II. ÚS 48/97).

Z doterajšej rozhodovacej praxe ústavného súdu v spojitosti s čl. 30 ods. 4 ústavy rovnako vyplýva, že orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám porušia čl. 30 ods. 4 ústavy aj tým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu“ (III. ÚS 75/01), resp. že nezabezpečia „objektivitu konania“ (II. ÚS 9/00, III. ÚS 23/00). V tejto súvislosti ústavný súd uviedol, že v právnom štáte je nevyhnutné, aby každý orgán verejnej moci... postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečí objektivitu svojho postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva alebo základnej slobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane a uplatňovaní základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento postup prebieha v právne formalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnosti príslušného orgánu (II. ÚS 5/03).

Podľa čl. 1 ods. 2 zásad volieb do akademického senátu LF UPJŠ voľby na LF UPJŠ LF vyhlasuje akademický senát LF UPJŠ, ktorý na tento účel zriaďuje volebnú a mandátovú komisiu a kontroluje jej činnosť. Podľa čl. 1 ods. 4 uvedených zásad návrhy na členov volebnej a mandátovej komisie AS LF UPJŠ schvaľuje akademický senát LF UPJŠ, pričom funkcia člena volebnej a mandátovej komisie AS LF UPJŠ je nezlučiteľná s funkciou rektora UPJŠ, prorektora UPJŠ, dekana fakulty, prodekana fakulty, kvestora UPJŠ a tajomníka fakulty UPJŠ LF, ako aj s kandidatúrou do akademického senátu LF UPJŠ. Z uvedeného vyplýva, že členom volebnej a mandátovej komisie AS LF UPJŠ nemusí byť len člen akademického senátu LF UPJŠ.

V súvislosti s tvrdením sťažovateľa, že počas priebehu volieb sa pred volebnou miestnosťou a opakovane aj vo volebnej miestnosti pohybovala osoba, ktorá nebola oprávneným voličom a ani členom volebnej a mandátovej komisie AS LF UPJŠ, pričom ovplyvňovala členov akademickej obce LF UPJŠ, konkrétne zahraničných študentov, tak aby volili kandidátov označených na hlasovacom lístku v jej rukách, a dokonca sa pohybovala aj v časti volebnej miestnosti vyhradenej na úpravu hlasovacích lístkov, je potrebné uviesť, že táto skutočnosť mohla mať vplyv na tajnosť hlasovania zaručenú čl. 30 ods. 3 ústavy, keďže niektorým voličom tak mohlo byť znemožnené, aby hlasovací lístok upravili sami bez prítomnosti ďalšej osoby, resp. by bolo možné zistiť, ako hlasovali, aký bol obsah ich rozhodnutia. Tajnosť volieb do akademického senátu LF UPJŠ však nebola sťažovateľom napadnutá.

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v tomto prípade zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Preto tvrdenia dotýkajúce sa porušenia iných ustanovení ústavy, ako sú tie, ktoré sťažovateľ uvádza v petite sťažnosti, ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti nemôže zohľadniť (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 279/07, III. ÚS 252/2012).

Vzhľadom na to, že ústavný súd nezistil možnosť porušenia práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa čl. 30 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy postupom akademického senátu LF UPJŠ a postupom volebnej a mandátovej komisie AS LF UPJŠ pri doplňujúcich voľbách členov akademického senátu LF UPJŠ, sťažnosť v celej časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.