III. ÚS 174/2015

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 1187/2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 15. novembra 2013 okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie vedenej pod sp. zn. 16 Er 1187/2013 pre vymoženie sumy 49,16 € s príslušenstvom. Sťažovateľ v podanej sťažnosti uvádza, že okresný súd vo veci nekonal, preto sa snažil o zjednanie nápravy prostredníctvom sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedníčke okresného súdu, a to 17. decembra 2014.

V postupe okresného súdu vidí sťažovateľ porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ na základe uvedeného ústavný súd žiada, aby v jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 1187/2013, prikázal okresnému súdu konať v označenej veci bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v celkovej sume 120 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že sťažovateľ sa ochrany svojich práv domáhal prostredníctvom sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej 13. decembra 2014 predsedníčke okresného súdu. Z obsahu listu predsedníčky okresného súdu zo 16. januára 2015 vyplýva, že táto posúdila sťažnosť sťažovateľa ako dôvodnú a zároveň garantovala sťažovateľovi prijatie účinných opatrení s cieľom zjednania nápravy.

Ústavný súd po preskúmaní obsahu sťažnosti a súvisiacich relevantných okolností dospel k názoru, že sťažovateľ síce pred tým, ako sa obrátil so svojou sťažnosťou na ústavný súd (7. január 2015), uplatnil dostupný prostriedok nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ̶ sťažnosť na prieťahy v konaní doručenú okresnému súdu 13. decembra 2014, avšak príslušnému všeobecnému súdu neposkytol dostatočný časový priestor vytvárajúci reálne možnosti na odstránenie neželaného stavu zapríčineného jeho nečinnosťou.