III. ÚS 193/2026

1. Postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 10CoCsp/2/2025 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.

2. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 300 eur, ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 1 014,41 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľky n e v y h o v u j e .

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 listiny a čl. 17 ods. 1 charty a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom mestského súdu v konaní sp. zn. B1-11Csp/43/2017. Žiada prikázať mestskému súdu konať v konaní sp. zn. B1-11Csp/43/2017 a krajskému súdu konať v konaní sp. zn. 10CoCsp/2/2025 bez zbytočných prieťahov, o priznanie finančného zadosťučinenia 10 000 eur od mestského súdu, 5 000 eur od krajského súdu a náhradu trov konania. 2. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 193/2026-17 z 26. marca 2026 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v časti, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol. II. Skutkové východiská a sťažnostná argumentácia 3. Sťažovateľka sa žalobou z 3. júla 2017 na Okresnom súde Bratislava I domáhala určenia, že úverová zmluva uzatvorená so žalovanou 1 z 10. novembra 2011 je bezúročná a bez poplatkov. 4. Ústavný súd na základe ústavnej sťažnosti sťažovateľky nálezom č. k. II. ÚS 107/2024-46 zo 14. mája 2024 vyslovil porušenie jej základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty postupom mestského súdu (ako právneho nástupcu Okresného súdu Bratislava I, pozn.) v konaní sp. zn. B1-11Csp/43/2017, prikázal mestskému súdu konať v uvedenom konaní bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie 4 000 eur a náhradu trov konania.

6. Sťažovateľka sa ďalšou ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 12. februára 2025 domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty postupom mestského súdu v konaní sp. zn. B1-11Csp/43/2017 v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 107/2024- 46 zo 14. mája 2024. Tiež žiadala priznať jej finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.

8. Podľa sťažovateľky sa napadnuté konanie nevyznačuje žiadnou právnou alebo faktickou zložitosťou a svojím správaním k jeho neprimeranej dĺžke nijako neprispela. III. Vyjadrenie krajského súdu 9. Krajský súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti poukázal na to, že spis napadol príslušnému senátu 29. januára 2025 a bol pridelený sudkyni spravodajkyni, ktorá bola práceneschopná od 22. septembra 2025 do decembra 2025 a napokon sa vzdala funkcie sudcu. Vec bola riadiacou predsedníčkou senátu pridelená 27. novembra 2025 novému členovi senátu ako sudcovi spravodajcovi a bolo v nej rozhodnuté rozsudkom 30. apríla 2026.

prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).

súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky.

15. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v napadnutom konaní, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.

17. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní krajského súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty. 18. Ústavný súd už v náleze č. k. II. ÚS 107/2024-46 zo 14. mája 2024 vydanom v predmetnej veci uviedol, že podľa jeho názoru, prihliadajúc na ustanovenia charty, ako aj na vysvetlivky k charte ako nástroja výkladu, je aplikácia charty v posudzovanej veci opodstatnená. Z ustanovení charty totiž vyplýva, že charta sa vzťahuje na inštitúcie a orgány únie. V prípade členských štátov, teda aj Slovenskej republiky, je záväzná výlučne vtedy, ak konajú v rámci rozsahu pôsobnosti práva únie. Keďže politika únie má zabezpečovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa (čl. 38 charty), ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľky aj v časti, v ktorej žiadala vysloviť porušenie charty (porov.

20. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. 21. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiada o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia od krajského súdu 5 000 eur, čo odôvodňuje neefektívnou a nesústredenou činnosťou konajúceho súdu a priorizovaným charakterom napadnutého konania. 22. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). 23. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. 24. Vzhľadom na dĺžku konania vedeného krajským súdom, berúc do úvahy predmet konania, správanie sťažovateľky a skutočnosť, že v predmetnej veci už ústavný súd konštatoval zbytočné prieťahy, majúc tiež na pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, ústavný súd považoval priznanie 300 eur pre sťažovateľku za primerané finančné zadosťučinenie. Vo zvyšnej časti požadovaného finančného zadosťučinenia, ktorú už ústavný súd nepovažoval za primeranú, návrhu sťažovateľky nevyhovel. V. Trovy konania 25. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. 26. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania 1 014,41 eur z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2026 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v hodnote po 396,50 eur vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 15,86 eur. Uvedené sumy sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 23 %, keďže právna zástupkyňa sťažovateľky je platiteľkou tejto dane. 27. Priznanú náhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.