III. ÚS 194/2015
ECLI:SK:USSR:2015:3.US.194.2015.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Rudolf Tkáčik
- IČS
- 3985/2014
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 194/201516
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2015 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Nitra a jeho uzneseniami sp. zn. 12 Er 88/2004 z 26. apríla 2011 (Rvp 3985/2014), sp. zn. 13 Er 1/2004 z 23. januára 2013 (Rvp 4035/2014), sp. zn. 27 Er 553/2005 z 25. apríla 2013 (Rvp 5129/2014), sp. zn. 12 Er 906/2010 z 19. apríla 2013 (Rvp 8656/2014), postupom Okresného súdu Levice a jeho uzneseniami sp. zn. 13 Er 382/2006 z 25. novembra 2011 (Rvp 4019/2014), sp. zn. 13 Er 1098/2009 z 15. apríla 2013 (Rvp 6392/2014), sp. zn. 7 Er 1031/2008 z 5. augusta 2013 (Rvp 8587/2014), postupom Okresného súdu Topoľčany a jeho uznesením sp. zn. 12 Er 3108/2005 z 20. septembra 2013 (Rvp 4689/2014) a postupom Krajského súdu v Nitre a jeho uzneseniami sp. zn. 9 CoE 83/2013 z 18. júla 2013 (Rvp 3985/2014), sp. zn. 11 CoE
267/2013 zo 17. decembra 2013 (Rvp 4019/2014), sp. zn. 9 CoE 200/2013 z 31. októbra 2013 (Rvp 4035/2014), sp. zn. 15 CoE 452/2013 z 24. januára 2014 (Rvp 4689/2014), sp. zn. 9 CoE 30/2014 z 31. januára 2014 (Rvp 5129/2014), sp. zn. 15 CoE 466/2013 z 28. februára 2014 (Rvp 6392/2014), sp. zn. 25 CoE 73/2014 z 31. marca 2014 (Rvp 8587/2014) a sp. zn. 5 CoE 246/2013 z 20. decembra 2013 (Rvp 8656/2014) a takto rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 3985/2014, Rvp 4019/2014, Rvp 4035/2014, Rvp 4689/2014, Rvp 5129/2014, Rvp 6392/2014, Rvp 8587/2014 a Rvp 8656/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 194/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., odmieta pre neprípustnosť.
Odôvodnenie:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 9., 10., 11., 22. apríla 2014, 2., 26. mája 2014 a 21. júla 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietajú porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom Okresného súdu Nitra a jeho uzneseniami sp. zn. 12 Er 88/2004 z 26. apríla 2011 (Rvp 3985/2014), sp. zn. 13 Er 1/2004 z 23. januára 2013 (Rvp 4035/2014), sp. zn. 27 Er 553/2005 z 25. apríla 2013 (Rvp 5129/2014), sp. zn. 12 Er 906/2010 z 19. apríla 2013 (Rvp 8656/2014), postupom Okresného súdu Levice a jeho uzneseniami sp. zn. 13 Er 382/2006 z 25. novembra 2011 (Rvp 4019/2014), sp. zn. 13 Er 1098/2009 z 15. apríla 2013 (Rvp 6392/2014), sp. zn. 7 Er 1031/2008 z 5. augusta 2013 (Rvp 8587/2014), postupom Okresného súdu Topoľčany a jeho uznesením sp. zn. 12 Er 3108/2005 z 20. septembra 2013 (Rvp 4689/2014) a postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) a jeho uzneseniami sp. zn. 9 CoE 83/2013 z 18. júla 2013 (Rvp 3985/2014), sp. zn. 11 CoE 267/2013 zo 17. decembra 2013 (Rvp 4019/2014), sp. zn. 9 CoE 200/2013 z 31. októbra 2013 (Rvp 4035/2014), sp. zn. 15 CoE 452/2013 z 24. januára 2014 (Rvp 4689/2014), sp. zn. 9 CoE 30/2014 z 31. januára 2014 (Rvp 5129/2014), sp. zn. 15 CoE 466/2013 z 28. februára 2014 (Rvp 6392/2014), sp. zn. 25 CoE 73/2014 z 31. marca 2014 (Rvp 8587/2014) a sp. zn. 5 CoE 246/2013 z 20. decembra 2013 (Rvp 8656/2014) (ďalej aj „uznesenia krajského súdu“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a v rámci svojej činnosti poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávky voči sťažovateľke sa stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverových zmluvách obsahujúce vo väčšine prípadov tzv. rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania pred ňou zvoleným rozhodcovským súdom. Následne boli na základe rozhodcovských rozsudkov vydaných v týchto konaniach začaté exekučné konania. V ďalších prípadoch boli na základe splnomocnenia udeleného dlžníkmi pri podpise úverovej zmluvy spísané splnomocnencami dlžníkov notárske zápisnice, ktoré sa taktiež stali exekučnými titulmi, na podklade ktorých boli v prospech sťažovateľky začaté exekučné konania. V priebehu exekučného konania bolo uzneseniami Okresného súdu Nitra, Okresného súdu Levice a Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresné súdy“) v sťažovateľkou napadnutých konaniach rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich exekučných konaní. Krajský súd na odvolania sťažovateľky svojimi rozhodnutiami potvrdil napadnuté uznesenia okresných súdov ako vecne správne.
Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania. V sťažnosti sťažovateľka poukazuje aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C 472/11 z 21. februára 2014, z ktorého má vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ, informovaný o svojich právach navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru a práv podľa čl. 47 charty postupom a uzneseniami okresných súdov a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zruší označené uznesenia okresných súdov a uznesenia krajského súdu, veci vráti okresným súdom na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 3985/2014, Rvp 4019/2014, Rvp 4035/2014, Rvp 4689/2014, Rvp 5129/2014, Rvp 6392/2014, Rvp 8587/2014 a Rvp 8656/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorým sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o ich spojení na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia. 2. K sťažnostiam samotným
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka opakovane podáva tie isté sťažnosti smerujúce proti tým istým súdom v totožných veciach, preto aj v tejto veci/iach lustrovaním zistil, že sťažovateľka už v minulosti podala totožné sťažnosti, ktorými sťažovateľka napádala tie isté rozhodnutia krajských súdov (napadnutými uzneseniami boli potvrdené uznesenia okresných súdov o zastavení exekúcie pre ich neprípustnosť, pozn.) v totožných konaniach. Konkrétne ústavný súd zistil, že vec vedená pod sp. zn. Rvp 3985/2014 je totožná s vecou vedenou pod sp. zn. Rvp 3820/2014, vec vedená pod sp. zn. Rvp 4019/2014 je totožná s vecou vedenou pod sp. zn. Rvp 3834/2014, vec vedená pod sp. zn. Rvp 4035/2014 je totožná s vecou vedenou pod sp. zn. Rvp 3822/2014, vec vedená pod sp. zn. Rvp 4689/2014 je totožná s vecou vedenou pod sp. zn. Rvp 4604/2014, vec vedená pod sp. zn. Rvp 5129/2014 je totožná s vecou vedenou pod sp. zn. Rvp 5128/2014, vec vedená pod sp. zn. Rvp 6392/2014 je totožná s vecou vedenou pod sp. zn. Rvp 6123/2014, vec vedená pod sp. zn. Rvp 8587/2014 je totožná s vecou vedenou pod sp. zn. Rvp 8473/2014 a vec vedená pod sp. zn. Rvp 8656/2014 je totožná s vecou vedenou pod sp. zn. Rvp 8584/2014, čo zakladá v okolnostiach uvedenej veci prekážku litispendencie.
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.
Z uvedeného dôvodu bolo potrebné uvedenú časť sťažnosti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti vyplývajúceho z § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2015