III. ÚS 201/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 201/2015­23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2015 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jany Baricovej a Ľubomíra Dobríka o sťažnosti , , zastúpeného Advokátskou kanceláriou VARMUS s. r. o., Palárikova 83, Čadca, konajúcou konateľom a advokátom JUDr. Jozefom Varmusom, PhD., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 93/2006 takto

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn. III. ÚS 201/2015 z 12. mája 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 93/2006 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Predmetom konania, ktorého sa sťažnosť týka, je rozhodovanie o návrhu žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia a náhrady škody, pričom sťažovateľ je v procesnej pozícii žalovaného. Od podania návrhu vo veci uplynulo takmer 9 rokov a všeobecné súdy dosiaľ právoplatne nerozhodli, čo u sťažovateľa vyvoláva dlhodobý stav právnej neistoty.

Okrem toho, že sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zároveň požadoval priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a úhradu trov konania.

22.5.2007 ­ výzva pre odporcu na predloženie stavebného denníka 7.9.2007 ­ vrátené dožiadanie 13.9.2007 ­ referát sudkyne – výzva pre právnych zástupcov účastníkov konania na predloženie dôkazov 18.10.2007 ­ reagoval na výzvu právny zástupca odporcu 2.11.2007 ­ reagoval na výzvu právny zástupca navrhovateľov 13.11.2007 ­ uznesenie – nariadené znalecké dokazovanie 18.1.2008 ­ súdna znalkyňa vrátila uznesenie s tým, že nemá oprávnenie na vykonávanie znaleckej činnosti v odbore stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností 22.1.2008 ­ uznesenie – ustanovená nová súdna znalkyňa 4.6.2008 ­ súdna znalkyňa oznámila súdu odmietnutie vypracovania znaleckého posudku z dôvodu, že znalecké posúdenie predmetných otázok už vykonala ako konzultant pre Ing. Kavcovú v znaleckom posudku č. 18/2006 zo dňa 7.3.2006 10.6.2008 ­ uznesenie – ustanovený znalec 8.7.2008b ­ znalec súdu oznámil, že nie je zapísaný v odbore, v ktorom je potrebné úkon vykonať 10.7.2008 ­ sudkyňa nariadila vyžiadať spis od znalca 6.8.2008 ­ uznesenie – ustanovený znalec 4.9.2008 ­ znalec požiadal o zbavenie povinnosti podať znalecký posudok (nevykonal odbornú skúšku z daného odboru) 9.9.2008 ­ uznesenie – ustanovený znalec 4.2.2009 ­ znalec urgovaný 9.2.2009 ­ doručený znalecký posudok 11.2.2009 ­ sudkyňa nariadila doručiť znalecký posudok na vyjadrenie 16.2.2009 ­ uznesenie – priznaná odmena znalcovi 4.3.2009 ­ vyjadrenie právneho zástupcu odporcu 24.3.2009 ­ sudkyňa nariadila zaslať vyjadrenie znalcovi – námietky voči posudku 24.3.2009 ­ vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľov k ZP 14.4.2009 ­ vyjadrenie súdneho znalca

14.9.2010 ­ práv. zást. odporcu oznámil, že nedisponuje projektovou dokumentáciou 5.10.2010 ­ urgencia na zaslanie znaleckého posudku 14.10.2010 ­ znalec požiadal o zaslanie projektovej dokumentácie, bez ktorej nemôže vyhotoviť ZP, navrhovatelia vyzvaní na jej predloženie 18.10.2010 ­ výzva zaslaná aj právnemu zástupcovi navrhovateľov 11.11.2010 ­ práv. zást. navrhovateľov predložil doklady 19.11.2010 ­ žiadosť znalca o predĺženie lehoty 14.1.2011 ­ znalec doručil doplnenie ZP 19.1.2011 ­ sudkyňa nariadila doručiť doplnenie účastníkom 20.1.2011 ­ priznaná odmena znalcovi 10.2.2011 ­ vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľov 10.2.2011 ­ práv. zást. odporcu požiadal o predĺženie lehoty 10.3.2011 ­ opätovná žiadosť o predĺženie lehoty (odporca sa zdržiaval v zahraničí) 19.4.2011 ­ sudkyňa nariadil doručiť vyjadrenie navrhovateľov znalcovi 3.5.2011 ­ práv. zást. odporcu vzniesol námietku zaujatosti voči znalcovi 23.5.2011 ­ stanovisko znalca k vyjadreniu navrhovateľov 24.5.2011 ­ sudkyňa nariadila doručiť vyjadrenie znalca účastníkom konania 10.6.2011 ­ vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľov k stanovisku znalca 14.6.2011 ­ vyjadrenie právneho zástupcu odporcu 7.7.2011 ­ uznesenie – ustanovený znalec 23.8.2011 ­ výzva pre znalca na oznámenie, kedy prevzal uznesenie... 31.8.2011 ­ sudkyňa nariadila telefonicky osloviť znalca 13.9.2011 ­ telefonický rozhovor – znalec oznámil, že súdu zašle informáciu 13.9.2011­ znalec reagoval na výzvu..., znalec bol urgovaný na podanie posudku 28.9.2012 ­ uznesenie – uložená poriadková pokuta znalcovi 9.1.2013 ­ uznesenie – uložená poriadková pokuta znalcovi... 1.3.2013 ­ sudca nariadil zaslať výzvu znalcovi na oznámenie prekážok, ktoré bránia podaniu ZP... 5.6.2013 ­ doručený znalecký posudok 25.6.2013 ­ sudkyňa nariadil doručiť ZP na vyjadrenie

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

3. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd konštatuje, že hoci okresný súd konal a vykonával úkony priebežne bez evidentnej nečinnosti, jeho postup aj vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania, ako aj jeho procesné štádium možno charakterizovať ako nedostatočne razantný, poznamenaný nesústredenou činnosťou a ako celok neefektívny. K tomuto záveru ústavný súd dospel najmä v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním, kde okresný súd ustanovoval znalcov z nepríslušných odborov, ako aj ustanovil znalkyňu, ktorá bola konzultantkou pri vypracovaní znaleckého posudku predloženého súdu navrhovateľmi, ďalej nedostatočnom určení úloh znalcovi, ktorý následne na základe námietok strán sporu musel dopracovať znalecký posudok. Dĺžka trvania znaleckého dokazovania, ktoré bolo nariadené 13. novembra 2007 a trvá dodnes, svedčí o tom, že okresný súd túto úlohu nezvládol, čo v konečnom dôsledku možno považovať nesústrednú a neefektívnou činnosť, v dôsledku ktorej sa napadnuté konanie predĺžilo približne o sedem rokov.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07).

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania okresného súdu, ktorá predstavuje viac ako 9 rokov, a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu a najmä fakt, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú vyčíslil v sume 355,73 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.