III. ÚS 20/2016
ECLI:SK:USSR:2016:3.US.20.2016.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Rudolf Tkáčik
- IČS
- 16415/2015
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 20/2016-7
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. januára 2016 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra Dobríka prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Milana Ľalíka o skutočnostiach odôvodňujúcich možné spochybnenie jeho nepredpojatosti pri výkone sudcovskej funkcie vo veci sp. zn. IV. ÚS 213/2014 a takto
rozhodol:
Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Milan Ľalík je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. IV. ÚS 213/2014.
Odôvodnenie:
I.
1. Predsedníčke Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) Ivette Macejkovej bol 18. decembra 2015 doručený list sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka (ďalej len „sudca Milan Ľalík“) označený ako „Návrh na vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie vo veci sp. zn. IV. ÚS 213/2014“.
2. Sudca Milan Ľalík v podaní uviedol:
„V zmysle rozvrhu práce na rok 2015 som sa stal zákonným sudcom v senáte IV. ÚS vo veci Petit Press, a. s., v. Krajský súd v Bratislave.
Vzhľadom na to, že v konaní Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 3 Co 334/2011 žalobcu zastupovala moja manželka ̶ JUDr. Elena Ľalíková, sú splnené podmienky na moje vylúčenie z výkonu sudcovskej funkcie podľa § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“
3. Pokynom predsedníčky ústavného súdu Ivetty Macejkovej z 18. decembra 2015 bol návrh v súlade s čl. IV bodom 1 písm. b) rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2015 pridelený na rozhodnutie podľa § 28 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) do senátu III. ÚS.
II.
4. Zákon o ústavnom súde obsahuje výslovnú úpravu o vylúčení sudcu ústavného súdu z výkonu sudcovskej funkcie v ustanoveniach § 27 a § 28 zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 27 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.
6. Podľa § 27 ods. 2 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1 oznámi sudca bez meškania predsedovi ústavného súdu.
7. Podľa § 28 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcov pre predpojatosť rozhodne iný senát.
8. Vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. IV. ÚS 213/2014 sa preskúmavajú rozhodnutia všeobecných súdov vo veci ochrany osobnosti a navrhovateľom pred týmito súdmi bol , právnym zástupcom ktorého bola advokátka JUDr. Elena Ľalíková, manželka sudcu Milana Ľalíka.
9. Z obsahu podania sudcu Milana Ľalíka vyplýva, že on sám v zmysle § 28 ods. 4 zákona o ústavnom súde výslovne nevyhlásil svoju predpojatosť v predmetnej veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 213/2014. Zároveň ústavný súd bral do úvahy, že nie je priamym účastníkom uvedeného konania pred ústavným súdom.
10. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu je potrebné posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania konkrétneho sudcu v danej veci a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť (napr. III. ÚS 16/00).
11. Objektívna nestrannosť sa aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva nikdy neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu, ale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade teda platí tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Objektívna nestrannosť sudcu je založená na vonkajších prejavoch previazanosti sudcu s prerokúvaným prípadom či jeho vzťahom k účastníkom (resp. vedľajším účastníkom) konania (m. m. I. ÚS 352/2010).
12. Ústavný súd napriek skutočnostiam uvedeným v bode 9 posúdil subjektívne, ale najmä objektívne aspekty ne/predpojatosti sudcu Milana Ľalíka v predmetnej veci a rozhodol napokon tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. januára 2016