III. ÚS 205/2015

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2015 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,

ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Krajského súdu v Trenčíne a jeho uzneseniami sp. zn. 2 CoE/48/2013 zo 7. marca 2013 (Rvp 3527/2014), sp. zn. 19 CoE/185/2012 zo 7. augusta 2012 (Rvp 3528/2014), sp. zn. 2 CoE/452/2012 z 15. januára 2013 (Rvp 3529/2014), sp. zn. 4 CoE/310/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 3530/2014), sp. zn. 9 CoE/4/2012

z 28. júna 2013 (Rvp 3929/2014), sp. zn. 4 CoE/551/2011 z 18. septembra 2012 (Rvp 3930/2014), sp. zn. 3 CoE/240/2012 z 19. novembra 2012 (Rvp 4003/2014), sp. zn. 3 CoE/308/2012 z 19. decembra 2012 (Rvp 4004/2014), sp. zn. 23 CoE/233/2012 z 29. októbra 2012 (Rvp 4005/2014), sp. zn. 23 CoE/220/2012 z 15. novembra 2012

zo 6. augusta 2012 (Rvp 5261/2014), sp. zn. 23 CoE/42/2013 z 11. apríla 2013 (Rvp 5262/2014), sp. zn. 19 CoE/160/2012 zo 7. augusta 2012 (Rvp 5263/2014), sp. zn. 3 CoE/176/2012 z 8. augusta 2012 (Rvp 5264/2014), sp. zn. 23 CoE/304/2012 z 29. novembra 2012 (Rvp 5265/2014), sp. zn. 4 CoE/133/2012 zo 7. augusta 2012 (Rvp 5266/2014), sp. zn. 2 CoE/239/2012 z 2. augusta 2012 (Rvp 5267/2014), sp. zn. 3 CoE/185/2012 zo 6. augusta 2012 (Rvp 5374/2014), sp. zn. 2 CoE/206/2012

zo 7. augusta 2012 (Rvp 6240/2014), sp. zn. 6 CoE/102/2013 z 26. marca 2013 (Rvp 6533/2014), sp. zn. 4 CoE/227/2012 z 11. júla 2013 (Rvp 6534/2014), sp. zn. 17 CoE/249/2012 z 11. decembra 2014 (Rvp 6535/2014), sp. zn. 6 CoE/6/2013 z 25. februára 2013 (Rvp 6536/2014), sp. zn. 6 CoE/113/2013 z 28. mája 2013 (Rvp 6537/2014), sp. zn. 23 CoE/396/2012 zo 4. februára 2013 (Rvp 6538/2014), sp. zn. 23 CoE/18/2013 zo 4. apríla 2013 (Rvp 6539/2014), sp. zn. 19 CoE/249/2012 z 13. marca 2013 (Rvp 6540/2014), sp. zn. 3 CoE/194/2012 z 8. augusta 2012 (Rvp 6541/2014), sp. zn. 19 CoE/173/2012 zo 7. augusta 2012 (Rvp 7118/2014), sp. zn. 19 CoE/136/2012 zo 7. augusta 2012 (Rvp 7119/2014), sp. zn. 17 CoE/50/2012

(Rvp 7276/2014), sp. zn. 8 CoE/76/2013 z 31. júla 2013 (Rvp 7277/2014), sp. zn. 16 CoE/102/2013 z 29. mája 2013 (Rvp 7278/2014), sp. zn. 11 CoE/126/2012 z 29. januára 2013 (Rvp 7279/2014), sp. zn. 2 CoE/229/2012 zo 6. augusta 2012 (Rvp 7572/2014), sp. zn. 3 CoE/99/2013 z 24. apríla 2013 (Rvp 7573/2014), sp. zn. 16 CoE/117/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 7574/2014), sp. zn. 17 CoE/58/2012

sp. zn. 4 CoE/109/2012 zo 7. augusta 2012 (Rvp 8510/2014), sp. zn. 2 CoE/414/2012 z 15. januára 2013 (Rvp 8511/2014), sp. zn. 2 CoE/136/2012 zo 6. augusta 2012 (Rvp 8512/2014), sp. zn. 23 CoE/39/2013 z 11. apríla 2013 (Rvp 8513/2014), sp. zn. 19 CoE/66/2012 z 26. júla 2012 (Rvp 8514/2014), sp. zn. 2 CoE/261/2012 zo 6. augusta 2012 (Rvp 8515/2014), sp. zn. 23 CoE/376/2012 zo 17. januára 2013 (Rvp 8516/2014), sp. zn. 2 CoE/392/2012 z 12. februára 2013 (Rvp 8517/2014), sp. zn. 17 CoE/269/2012 z 11. decembra 2012 (Rvp 8646/2014), sp. zn. 17 CoE/95/2012 z 24. augusta 2012 (Rvp 8647/2014), sp. zn. 16 CoE/279/2011 zo 14. decembra 2012 (Rvp 8648/2014), sp. zn. 23 CoE/128/2012 z 18. októbra 2012 (Rvp 8725/2014), sp. zn. 16 CoE/151/2012 zo 7. januára 2013 (Rvp 8726/2014), sp. zn. 16 CoE/114/2012

z 13. decembra 2012 (Rvp 9499/2014), sp. zn. 2 CoE/215/2013 z 10. septembra 2013 (Rvp 9504/2014), sp. zn. 6 CoE/168/2012 z 28. augusta 2012 (Rvp 9505/2014), sp. zn. 8 CoE/89/2012 zo 7. augusta 2012 (Rvp 9612/2014), sp. zn. 4 CoE/544/2011

z 5. februára 2013 (Rvp 10286/2014), sp. zn. 17 CoE/257/2012 z 15. januára 2013 (Rvp 10287/2014), sp. zn. 23 CoE/36/2013 z 11. apríla 2013 (Rvp 10288/2014), sp. zn. 3 CoE/70/2013 z 3. apríla 2013 (Rvp 10289/2014), sp. zn. 2 CoE/159/2013 zo 4. júna 2013 (Rvp 10290/2014), sp. zn. 6 CoE/27/2013 z 26. februára 2013 (Rvp 10291/2014), sp. zn. 11 CoE/3/2013 z 29. januára 2013 (Rvp 10787/2014), sp. zn. 6 CoE/241/2012 z 26. februára 2013 (Rvp 10788/2014), sp. zn. 19 CoE/89/2012

z 28. februára 2013 (Rvp 10930/2014), sp. zn. 2 CoE/246/2012 zo 6. augusta 2012 (Rvp 10931/2014), sp. zn. 17 CoE/106/2012 z 20. februára 2013 (Rvp 10932/2014), sp. zn. 8 CoE/132/2012 z 29. novembra 2012 (Rvp 10933/2014), sp. zn. 17 CoE/215/2012 z 20. marca 2013 (Rvp 10934/2014), sp. zn. 17 CoE/182/2012 zo 7. mája 2013 (Rvp 10951/2014), sp. zn. 11 CoE/112/2012 z 29. januára 2013 (Rvp 10952/2014), sp. zn. 3 CoE/171/2012 z 18. júla 2012 (Rvp 10953/2014), sp. zn. 2 CoE/450/2012

sp. zn. 17 CoE/28/2012 z 8. augusta 2012 (Rvp 11337/2014), sp. zn. 4 CoE/252/2012 z 30. apríla 2013 (Rvp 11366/2014), sp. zn. 6 CoE/26/2013 z 28. januára 2013 (Rvp 11367/2014), sp. zn. 17 CoE/247/2012 z 21. februára 2013 (Rvp 11368/2014), sp. zn. 23 CoE/377/2012 zo 7. januára 2013 (Rvp 12226/2014), sp. zn. 3 CoE/24/2013 z 20. februára 2013 (Rvp 12227/2014), sp. zn. 8 CoE/74/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 12228/2014), sp. zn. 23 CoE/366/2012 z 25. januára 2013 (Rvp 12229/2014), sp. zn. 2 CoE/170/2012 zo 6. augusta 2012 (Rvp 12230/2014), sp. zn. 4 CoE/509/2011

z 26. marca 2013 (Rvp 12357/2014), sp. zn. 8 CoE/91/2012 z 19. decembra 2012 (Rvp 12358/2014), sp. zn. 3 CoE/313/2012 z 12. decembra 2012 (Rvp 12359/2014), sp. zn. 23 CoE/436/2012 zo 7. marca 2013 (Rvp 12786/2014), sp. zn. 6 CoE/50/2013 zo 16. apríla 2013 (Rvp 12787/2014), sp. zn. 17 CoE/260/2012 z 30. januára 2013 (Rvp 12788/2014), sp. zn. 2 CoE/72/2013 zo 16. apríla 2013 (Rvp 12789/2014),

sp. zn. 7 ECdo/139/2013 z 9. januára 2014 (Rvp 3528/2014), sp. zn. 2 ECdo/56/2013 z 28. novembra 2013 (Rvp 3529/2014), sp. zn. 7 ECdo/96/2013 z 3. decembra 2013 (Rvp 3530/2014), sp. zn. 2 ECdo/91/2013 z 18. decembra 2013 (Rvp 3798/2014), sp. zn. 2 ECdo/13/2013 z 18. decembra 2013 (Rvp 3926/2014), sp. zn. 4 Cdo/274/2012 z 27. novembra 2013 (Rvp 3927/2014), sp. zn. 3 ECdo/215/2013 z 27. januára 2014 (Rvp 3928/2014), sp. zn. 8 ECdo/30/2013 zo 16. decembra 2013 (Rvp 3929/2014), sp. zn. 5 ECdo/12/2013 z 20. januára 2014 (Rvp 3930/2014), sp. zn. 7 ECdo/42/2013 z 8. novembra 2013 (Rvp 4003/2014), sp. zn. 2 ECdo/69/2013 z 18. decembra 2013 (Rvp 4004/2014), sp. zn. 5 ECdo/17/2013 z 28. januára 2014 (Rvp 4005/2014), sp. zn. 2 ECdo/24/2013 z 28. novembra 2013 (Rvp 4709/2014), sp. zn. 5 Oboer/117/2013 z 22. januára 2014 (Rvp 4710/2014), sp. zn. 7 ECdo/164/2013 z 29. januára 2014

zo 17. decembra 2013 (Rvp 5267/2014), sp. zn. 5 Cdo/363/2012 z 28. januára 2014 (Rvp 5374/2014), sp. zn. 5 ECdo/37/2013 z 11. februára 2014 (Rvp 5375/2014), sp. zn. 1 Cdo/17/2013 z 30. januára 2014 (Rvp 5376/2014), sp. zn. 1 Cdo/9/2013 z 30. januára 2014 (Rvp 5377/2014), sp. zn. 6 Cdo/46/2013 z 22. januára 2014 (Rvp 6239/2014), sp. zn. 2 ECdo/101/2013 z 30. januára 2014 (Rvp 6240/2014), sp. zn. 3 ECdo/152/2013 z 20. februára 2014 (Rvp 6533/2014), sp. zn. 8 ECdo/47/2013

sp. zn. 5 Oboer/138/2013 z 10. apríla 2014 (Rvp 7276/2014), sp. zn. 8 ECdo/46/2013 zo 17. februára 2014 (Rvp 7277/2014), sp. zn. 4 ECdo/257/2013 z 25. februára 2014 (Rvp 7278/2014), sp. zn. 4 ECdo/90/2013 z 26. marca 2014 (Rvp 7279/2014), sp. zn. 6 Cdo/26/2013 zo 17. decembra 2013 (Rvp 7572/2014), sp. zn. 8 ECdo/40/2013 zo 17. februára 2014 (Rvp 7573/2014), sp. zn. 7 ECdo/178/2013 z 26. marca 2014 (Rvp 7574/2014), sp. zn. 2 ECdo/121/2013 z 27. februára 2014 (Rvp 7575/2014), sp. zn. 8 ECdo/30/2014 z 9. apríla 2014 (Rvp 7576/2014), sp. zn. 1 Oboer/58/2013 z 26. marca 2014 (Rvp 7577/2014), sp. zn. 1 Oboer/94/2013 z 26. marca 2014 (Rvp 7578/2014), sp. zn. 5 Oboer/167/2013 zo 14. apríla 2014 (Rvp 7579/2014), sp. zn. 1 Oboer/53/2013 z 26. marca 2014 (Rvp 7580/2014), sp. zn. 2 ECdo/147/2013 z 27. februára 2014 (Rvp 8156/2014), sp. zn. 4 Oboer/49/2013 z 31. marca 2014

(Rvp 8648/2014), sp. zn. 6 ECdo/25/2013 z 5. marca 2014 (Rvp 8725/2014), sp. zn. 3 ECdo/150/2013 z 20. marca 2014 (Rvp 8726/2014), sp. zn. 5 ECdo/55/2014 z 13. marca 2014 (Rvp 8727/2014), sp. zn. 1 ECdo/61/2013 z 24. apríla 2014 (Rvp 8728/2014), sp. zn. 5 ECdo/63/2013 z 25. marca 2014 (Rvp 8729/2014), sp. zn. 1 ECdo/65/2013 z 27. marca 2014 (Rvp 8730/2014), sp. zn. 1 ECdo/91/2013 z 24. apríla 2014 (Rvp 8731/2014), sp. zn. 3 Oboer/117/2013 z 27. marca 2014 (Rvp 8732/2014), sp. zn. 1 ECdo/67/2013 z 24. apríla 2014 (Rvp 8733/2014), sp. zn. 3 ECdo/58/2014 z 31. marca 2014 (Rvp 8926/2014), sp. zn. 7 ECdo/297/2013

sp. zn. 4 Oboer/62/2013 z 30. apríla 2014 (Rvp 10285/2014), sp. zn. 5 ECdo/14/2014 z 8. apríla 2014 (Rvp 10286/2014), sp. zn. 2 CoE/23/2014 z 31. marca 2014 (Rvp 10287/2014), sp. zn. 2 ECdo/279/2013 z 31. marca 2014 (Rvp 10288/2014),

(Rvp 10951/2014), sp. zn. 2 ECdo/205/2013 z 30. apríla 2014 (Rvp 10952/2014), sp. zn. 5 Cdo/447/2012 z 20. marca 2014 (Rvp 10953/2014), sp. zn. 6 ECdo/99/2013 zo 7. mája 2014 (Rvp 10954/2014), sp. zn. 6 ECdo/96/2013 zo 7. mája 2014 (Rvp 10955/2014), sp. zn. 3 Oboer/148/2013 z 12. mája 2014 (Rvp 10956/2014), sp. zn. 5 Cdo/437/2012 z 20. marca 2014 (Rvp 10957/2014), sp. zn. 3 Oboer/138/2013 z 12. mája 2014 (Rvp 10958/2014), sp. zn. 3 Oboer/162/2013 z 12. mája 2014 (Rvp 10959/2014), sp. zn. 1 Oboer/139/2013 z 29. mája 2014 (Rvp 11332/2014), sp. zn. 1 ECdo/111/2013 z 26. júna 2014 (Rvp 11333/2014), sp. zn. 1 ECdo/131/2013 z 26. júna 2014 (Rvp 11334/2014), sp. zn. 5 Oboer/97/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 11335/2014), sp. zn. 2 ECdo/82/2014 z 30. apríla 2014 (Rvp 11336/2014), sp. zn. 1 ECdo/102/2013 z 27. mája 2014 (Rvp 11337/2014), sp. zn. 3 Oboer/227/2013

sp. zn. 1 ECdo/148/2013 z 26. júna 2014 (Rvp 12786/2014), sp. zn. 3 Oboer/188/2013 z 12. júna 2014 (Rvp 12787/2014), sp. zn. 1 Oboer/100/2013 z 29. mája 2014 (Rvp 12788/2014), sp. zn. 5 ECdo/173/2013 z 10. júla 2014 (Rvp 12789/2014),

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 3527/2014, Rvp 3528/2014, Rvp 3529/2014, Rvp 3530/2014, Rvp 3798/2014,

Rvp 12358/2014, Rvp 12359/2014, Rvp 12786/2014, Rvp 12787/2014, Rvp 12788/2014, Rvp 12789/2014, Rvp 12790/2014 a sp. zn. Rvp 12791/2014 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 205/2015.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 1. apríla 2014, 7. apríla 2014, 9. apríla 2014, 22. apríla 2014, 23. apríla 2014, 25. apríla 2014, 28. apríla 2014, 6. mája 2014, 12. mája 2014, 26. mája 2014, 30. mája 2014, 13. júna 2014, 20. júna 2014, 30. júna 2014, 8. júla 2014, 14. júla 2014, 17. júla 2014, 21. júla 2014, 23. júla 2014, 28. júla 2014, 4. augusta 2014, 7. augusta 2014, 11. augusta 2014, 18. augusta 2014, 25. augusta 2014, 26. augusta 2014, 27. augusta 2014, 28. augusta 2014, 8. septembra 2014, 10. septembra 2014, 16. septembra 2014, 22. septembra 2014 a 26. septembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) označeným postupom a uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „postup a uznesenia krajského súdu“) a označeným postupom a uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „postup a uznesenia najvyššieho súdu“).

Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje ústavnému súdu vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené konania. Poukazujúc na rozsiahlu judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) sťažovateľka vyjadruje presvedčenie, že krajský súd ani najvyšší súd pri svojom rozhodovaní nepostupovali podľa Smernice Rady č. 93/13/ES, ktorá, pokiaľ ide o výklad čl. 47 charty, ukladá vnútroštátnym súdom povinnosť dôsledne uplatňovať princíp kontradiktórnosti konania, čo sa v jej prípade nestalo, keďže je evidentné, že oba súdy odopreli sťažovateľke možnosť vyjadriť sa k „neprijateľnej podmienke“, ako aj k prípadnému vyjadreniu povinného.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 47 charty postupom a uzneseniami krajského súdu a postupom a uzneseniami najvyššieho súdu v uvedených konaniach, zruší uznesenia krajského súdu a uznesenia najvyššieho súdu, veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 3527/2014, Rvp 3528/2014, Rvp 3529/2014, Rvp 3530/2014, Rvp 3798/2014, Rvp 3926/2014, Rvp 3927/2014, Rvp 3928/2014, Rvp 3929/2014, Rvp 3930/2014, Rvp 4003/2014, Rvp 4004/2014, Rvp 4005/2014, Rvp 4709/2014, Rvp 4710/2014, Rvp 4711/2014, Rvp 4730/2014, Rvp 4731/2014, Rvp 4732/2014, Rvp 4777/2014, Rvp 4778/2014, Rvp 4846/2014, Rvp 4847/2014, Rvp 4848/2014, Rvp 5261/2014, Rvp 5262/2014, Rvp 5263/2014, Rvp 5264/2014, Rvp 5265/2014, Rvp 5266/2014, Rvp 5267/2014, Rvp 5374/2014, Rvp 5375/2014, Rvp 5376/2014, Rvp 5377/2014, Rvp 6239/2014, Rvp 6240/2014, Rvp 6533/2014, Rvp 6534/2014, Rvp 6535/2014, Rvp 6536/2014, Rvp 6537/2014, Rvp 6538/2014, Rvp 6539/2014, Rvp 6540/2014, Rvp 6541/2014, Rvp 7118/2014, Rvp 7119/2014, Rvp 7120/2014, Rvp 7121/2014, Rvp 7122/2014, Rvp 7123/2014, Rvp 7124/2014, Rvp 7276/2014, Rvp 7277/2014, Rvp 7278/2014, Rvp 7279/2014, Rvp 7572/2014, Rvp 7573/2014, Rvp 7574/2014, Rvp 7575/2014, Rvp 7576/2014, Rvp 7577/2014, Rvp 7578/2014, Rvp 7579/2014, Rvp 7580/2014, Rvp 8156/2014, Rvp 8157/2014, Rvp 8158/2014, Rvp 8425/2014, Rvp 8426/2014, Rvp 8427/2014, Rvp 8428/2014, Rvp 8510/2014, Rvp 8511/2014, Rvp 8512/2014, Rvp 8513/2014, Rvp 8514/2014, Rvp 8515/2014, Rvp 8516/2014, Rvp 8517/2014, Rvp 8646/2014, Rvp 8647/2014, Rvp 8648/2014, Rvp 8725/2014, Rvp 8726/2014, Rvp 8727/2014, Rvp 8728/2014, Rvp 8729/2014, Rvp 8730/2014, Rvp 8731/2014, Rvp 8732/2014, Rvp 8733/2014, Rvp 8926/2014, Rvp 8927/2014, Rvp 9292/2014, Rvp 9293/2014, Rvp 9294/2014, Rvp 9499/2014, Rvp 9504/2014,

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky a plne sa stotožňuje s dôvodmi, ktoré v nich uviedol (napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012 z 22. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 7/2013 z 15. januára 2013, II. ÚS 377/2013 z 26. júna 2013, sp. zn. III. ÚS 453/2013 z 26. septembra 2013 a iné), pri akceptovaní právnych záverov rozhodnutí všeobecných súdov o vyhlásení exekúcií za neprípustné a ich zastavení, pretože rozhodcovské rozsudky alebo notárske zápisnice, na podklade ktorých boli exekúcie vedené (resp. navrhnuté), neboli z rôznych dôvodov spôsobilými exekučnými titulmi na vedenie exekúcií. Na uvedenom nemení nič ani argumentácia sťažovateľky o porušení práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného čl. 47 charty a z neho vyplývajúcej zásady kontradiktórnosti konania tým, že konajúce súdy pred rozhodnutím o posúdení zmluvnej podmienky ako nekalej, nedali účastníkom konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľka odvodzuje z rozsiahlej judikatúry Súdneho dvora. Ústavný súd v tejto súvislosti predovšetkým pripomína, že sťažovateľka mala možnosť oboznámiť sa s dôvodmi zastavenia exekúcií už z uznesení prvostupňových súdov, proti ktorým aj podala odvolania, v ktorých sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinní z exekúcií, ktorí mali v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľov, mali po doručení uznesení prvostupňových súdov možnosť vyjadriť sa, resp. podať odvolanie v tom smere, že si neprajú, aby bolo v ich prípadoch vylúčené uplatnenie nekalej zmluvnej podmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi sa krajský súd vo svojich uzneseniach náležite zaoberal a zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré vzhliadol uznesenia prvostupňových súdov ako vecne správne.

Ústavný súd preto opätovne konštatuje, že sťažovateľka aj napriek skutočnosti, že jej musí byť známy názor ústavného súdu na danú problematiku, naďalej podáva sťažnosti vo veciach, ktoré sú skutkovo a právne identické s tými, ktoré už ústavný súd v minulosti riešil, preto je zrejmé, že sťažovateľka nesúhlasí s ustáleným názorom ústavného súdu, a teda ani s jeho rozhodnutiami o predchádzajúcich typovo zhodných sťažnostiach sťažovateľky. Vyvstáva preto otázka, aký význam a efektivitu má uvedený postup pre sťažovateľku, pretože ani podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je bezpodmienečne nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v skutkovo a právne zhodných prípadoch ako neefektívny.

Keďže preskúmaním pripojených uznesení najvyššieho súdu ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by (v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.) signalizovala svojvoľný postup najvyššieho súdu, ktorý by nemal oporu v príslušnom procesnom kódexe, pričom medzi napadnutými uzneseniami najvyššieho súdu a možnosťou porušenia práv sťažovateľky zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty nezistil ani takú súvislosť, ktorá by odôvodňovala prijatie predložených sťažností na ďalšie konanie, tieto, rovnako, ako v predchádzajúcom prípade, odmietol podľa podľa poslednej vety § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti bez ďalšieho odôvodnenia (bod 2 výroku uznesenia).