III. ÚS 211/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 211/2026-7

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , proti postupu Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. NM-2T/55/2013 takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

3. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje zákonom ustanovené náležitosti a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde. 4. Predmetom preskúmania v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa je opakované tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľ svoju prvú ústavnú sťažnosť týkajúcu sa namietaného porušovania označených práv v napadnutom konaní doručil 5. novembra 2025, o ktorej rozhodol ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 718/2025-13 zo 16. decembra 2025 (ďalej len „predchádzajúce uznesenie“) tak, že ju odmietol. Dôvodom bola skutočnosť, že okresný súd v čase podania ústavnej sťažnosti už rozhodol a vo veci koná krajský súd. Predchádzajúce uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. januára 2026. 5. Sťažovateľ následne po uplynutí piatich dní doručil aktuálne prerokúvanú ústavnú sťažnosť, v ktorej opakovane namieta porušenie identických práv v identickom konaní pred okresným súdom v princípe s tou istou argumentáciou. Neuvádza žiadne nové argumenty, z ktorých by vyplývalo, že okresný súd vo veci koná. Keďže ústavný súd už rozhodol o predchádzajúcej (prvej) sťažnosti sťažovateľa vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru v napadnutom konaní, je táto ústavná sťažnosť neprípustná. 6. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol pre prekážku veci rozhodnutej § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde. 7. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom odôvodnenej jeho jediným príjmom (peňažným príspevkom v sume 663 eur na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, pozn.) je potrebné poukázať na právnu úpravu, podľa ktorej ústavný súd môže v zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe právneho zástupcu (t. j. advokáta), ak (1) taká osoba o to požiada, (2) odôvodňujú to jej majetkové pomery a (3) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 482/2025, I. ÚS 639/2025). 8. Vzhľadom na výsledok posúdenia ústavnej sťažnosti je evidentné, že šlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, teda v danom prípade neboli splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Z tohto dôvodu ústavný súd tejto žiadosti sťažovateľa (podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde) nevyhovel.