III. ÚS 2/2016

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. septembra 2014 doručená telefaxom (doplnená predložením originálu 24. septembra 2014) sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného riaditeľstva Policajného zboru Martin, odboru kriminálnej polície, II. oddelenia vyšetrovania (ďalej len „OR PZ“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-777/OVK-MT-2006 a postupom Okresnej prokuratúry Martin (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 629/13/5506.

Podaním z 19. augusta 2014 sa sťažovateľ sťažoval na prieťahy v prípravnom konaní. Okresná prokuratúra mu 12. septembra 2014 odpovedala tak, „že nezistila v rozhodovaní vyšetrovateľa závady a pochybenia, k dĺžke trestného konania“, avšak podľa sťažovateľa „stanovisko nezaujala“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície Policajného zboru, II. oddelenie vyšetrovania... Martin, v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.: ČVS: ORP-777/OVK-MT-2006 a Okresná prokuratúra Martin,... v trestnom konaní pod sp. zn.: 1 Pv 629/13/5506 porušila základné právo sťažovateľa ... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Článku 48 ods. (2) Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa Článku 6 ods. (1) Dohovoru 6 ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Ústavný súd Slovenskej republiky Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, Odboru kriminálnej polície Policajného zboru, II. oddeleniu vyšetrovania,... Martin, v trestnom konaní vedenom pod sp. zn.: ČVS: ORP-777/OVK-MT-2006 a Okresnej prokuratúre Martin... v trestnom konaní pod sp. zn.: 1 Pv 629/13/5506 prikazuje v trestnej veci konať bez zbytočných prieťahov. 3. ... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,00 EUR..., ktoré sú Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície Policajného zboru, II. oddelenie vyšetrovania... Martin a Okresná prokuratúra Martin... povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť ... do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu. 4. ... priznáva právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške vo 284,08 EUR... za dva úkony právnej služby á 134,00 EUR + dvakrát režijný paušál á 8,04 EUR..., ktoré sú Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície Policajného zboru, II. oddelenie vyšetrovania... Martin, a Okresná prokuratúra Martin... povinní uhradiť spoločne a nerozdielne na účet JUDr. Gabriely Kľačanovej, advokátky so sídlom Andreja Kmeťa 28, 036 01 Martin... do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohoto nálezu.“

Po tom, ako vyšetrovateľ 5. decembra 2006 vypočul svedkyňu (sestru poškodeného), opäť predvolával svedka poškodeného a to 22. decembra 2006. Zásielka s predvolaním však bola vrátená OR PZ s poznámkou pošty „zásielku neprevzal v odbernej lehote“. Následne vyšetrovateľ 1. februára 2007 vypočul svedkyňu , (bývalá priateľku brata sťažovateľa). Pretože pre neprítomnosť svedka poškodeného ako aj svedkov a nebolo možné vec náležite objasniť, vyšetrovateľ uznesením z 5. februára 2007 podľa § 228 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie sťažovateľa prerušil. K pokračovaniu v trestnom stíhaní vyšetrovateľ pristúpil 18. apríla 2009 vydaním uznesenia podľa § 228 ods. 5 Trestného poriadku, pretože vo veci bolo potrebné vykonať ďalšie procesné úkony, a to výsluch svedka poškodeného ktorý sa uskutočnil v ten istý deň (pred tým – 9. februára 2009 – vyšetrovateľ požiadal oddelenie pátrania OR PZ o pátranie po pobyte svedkov a ). Keďže v apríli 2019 (20.) bolo zistené, že sa sťažovateľ nenachádzal ani vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody, čím pominuli dôvody, sudca pre prípravné konanie okresného súdu uznesením sp. zn. Tp 361/2006 z 20. apríla 2009 podľa § 40 ods. 1 Trestného poriadku zrušil na žiadosť vyšetrovateľa ustanovenie obhajcu sťažovateľa . Dňa 5. mája 2009 sa na výsluch dostavila (sestra sťažovateľa), ktorá však ako svedok odmietla vypovedať. Oznámila len, že jej brat je v Nemecku, avšak adresu nevedela uviesť. Uznesením ČVS: ORP-777/OVK-MT-2006 zo 6. mája 2009 vyšetrovateľ podľa § 228 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie sťažovateľa znovu prerušil, „lebo pre neprítomnosť svedka nemožno vec náležite objasniť“. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že svedok „sa momentálne nezdržiava na adrese svojho tr. bydliska..., ale mal by sa zdržiavať v Nemecku“, taktiež doplnil, že ani oddelením pátrania OR PZ neboli zistené žiadne poznatky k pobytu tohto svedka, lustrácia jeho osoby (vyšetrovateľ ju vykonal v deň vydania rozhodnutia) nepriniesla žiaden pozitívny výsledok, t. j. svedok sa nenachádzal ani vo výkone väzby či trestu odňatia slobody.

Okresná prokuratúra 13. marca 2014 predložila vyšetrovací spis ČVS: ORP- 777/OVK-MT-2006 a obsah dozorového spisu sp. zn. 1 Pv 629/13/5506 Krajskej prokuratúre v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) na rozhodnutie o sťažnosti. Krajská prokuratúra uznesením č. k. 1 KPt 128/14/5500-3 z 20. mája 2014 podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušila uznesenie prokurátorky okresnej prokuratúry sp. zn. 1 Pv 629/13/5506 zo 14. februára 2014 a uložila jej vo veci znovu konať a rozhodnúť. Dôvodom zrušenia uznesenia bolo nedostatočné zistenie, akého konania sa mal sťažovateľ dopustiť, a nedostatočné preverenie obrany sťažovateľa. Spisový materiál bol krajskou prokuratúrou vrátený okresnej prokuratúre 26. mája 2014 (prípisom č. k. 1 KPt 128/14/5500-4 z 20. mája 2014) a okresná prokuratúra opatrením č. k. 1 Pv 629/13/5506-52 z 28. mája 2014 podľa § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku vrátila vec sťažovateľa do vyšetrovania pre účely jeho doplnenia v lehote do 25. augusta 2014. Túto skutočnosť okresná prokuratúra oznámila sťažovateľovi a jeho obhajkyni. Sťažovateľ sa podaním obhajkyne adresovaným okresnej prokuratúre 19. augusta 2014 sťažoval na prieťahy v trestnom konaní, ktorú zopakoval a ktorá bola doručená okresnej prokuratúre 25. augusta 2014. Okresná prokuratúra 12. septembra 2014 upovedomila sťažovateľa a jeho obhajkyňu o preskúmaní postupu vyšetrovateľa na základe sťažnosti na prieťahy v konaní (posúdila ju ako žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku), v ktorom uviedla, že vyšetrovateľ po vrátení veci „obtiažne zabezpečoval v zmysle pokynu listinné dôkazy, svedka k výsluchu, ktorý sa dlhodobo zdržuje v zahraničí, pričom tieto zistené okolnosti bránia pri rozhodovaní a neboli dostatočné na to, aby bolo vydané rozhodnutie v rozsahu ustáleného zámeru určeného nadriadenou prokuratúrou. V rozhodovaní vyšetrovateľa PZ neboli zistené závady a pochybenia.“. Podaním doručeným okresnej prokuratúre 30. septembra 2014 sťažovateľ jednak sám a jednak aj prostredníctvom obhajkyne podal „Sťažnosť na závady a pochybenia počas vyšetrovania ako aj jeho ukončenia: sp. zn. ČVS: ORP-777/OVK-MT-2006“ a „Žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa“ . Okresná prokuratúra uznesením č. k. 1 Pv 629/13/5506-58 z 1. októbra 2014 podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku zastavila trestné stíhanie sťažovateľa, „lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie“. Označené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. augusta 2015, sťažovateľovi bolo doručené 10. októbra 2014.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v trestnej veci sťažovateľa vyplýva, že jeho trestné stíhanie začalo 29. septembra 2006 vznesením obvinenia a skončilo 8. augusta 2015 nadobudnutím právoplatnosti uznesenia okresnej prokuratúry o zastavení trestného stíhania. Je pravdou, že také dlhé obdobie trestného konania (t. j. takmer 9 rokov) sa môže na prvý pohľad javiť ako neakceptovateľné, signalizujúce zásah do základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, avšak ústavný súd pri skúmaní každej veci namietaného porušenia základných práv alebo slobôd musí prihliadať na jej konkrétne okolnosti prípadu. Preto aj v danej veci zisťoval, čo bolo príčinou takého dlhého trvania prípravného konania.

V prvom rade je potrebné poukázať na okolnosť, že trestné stíhanie sťažovateľa bolo dvakrát prerušené. Prvé obdobie prerušenia pritom trvalo viac ako dva roky a dva mesiace (5. február 2007 až 18. apríl 2009) a druhé až štyri roky a sedem mesiacov (6. máj 2009 až 5. december 2013). K prerušeniam došlo z dôvodu neprítomnosti svedka poškodeného, príp. ďalších svedkov, čo predstavuje zákonný dôvod prerušenia trestného stíhania uvedený v § 228 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, podľa ktorého policajt preruší trestné stíhanie, ak nemožno pre neprítomnosť obvineného alebo svedka vec náležite objasniť.

Pokiaľ ide o obdobia prípravného konania mimo jeho prerušenia, tieto tak predstavujú celkovo dva roky a takmer dva mesiace. Je evidentné, že na tejto dĺžke trvania konania mala podiel predovšetkým skutočnosť, že svedkovia, ktorých vyšetrovateľ považoval za potrebné v tejto veci vypočuť (ústavný súd pritom nemôže spochybňovať potrebu ̶ nevyhnutnosť výsluchu akejkoľvek osoby ako svedka, to je výlučne na úvahe a rozhodnutí orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu), sa nachádzali mimo územia Slovenskej republiky a zabezpečiť ich vypočutie si vyžadovalo viac úkonov, a tým aj viac času. Svedka poškodeného sa vyšetrovateľovi podarilo vypočuť až 18. apríla 2009. Navyše, pri neskorších opätovných snahách o kontaktovanie poškodeného vyšetrovateľ neuspel ani na telefónnom čísle udanom samotným poškodeným. V období od vznesenia obvinenia sťažovateľovi (29. septembra 2006) do prvého prerušenia jeho trestného stíhania (5. februára 2007) bolo rozhodnuté o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia, bol mu ustanovený obhajca, uskutočnil sa výsluch sťažovateľa a dvoch svedkýň, boli neúspešne predvolávaní ďalší traja svedkovia (medzi nimi aj poškodený) a boli zabezpečené dôkazy týkajúce sa sťažovateľa.

Po tom, ako vyšetrovateľ v trestnom stíhaní pokračoval (18. apríla 2009), vykonal výsluch svedka poškodeného požiadal o zrušenie ustanovenia obhajcu sťažovateľovi, keďže odpadol dôvod povinnej obhajoby, vypočul svedkyňu a snažil sa zistiť pobyt svedka avšak bez úspechu.

Ústavný súd neakceptoval tvrdenie sťažovateľa, že by úkony trestného konania boli vykonávané neefektívne, chaoticky a tieto neviedli k vydaniu rozhodnutia a skončeniu prípravného konania. Ide o tvrdenia sťažovateľa, ktoré v odôvodnení sťažnosti žiadnym ústavne relevantným spôsobom nepodporil zodpovedajúcou argumentáciou. Sťažovateľ neuviedol, že by niektorý z vykonaných procesných úkonov bol nepotrebný, neúčelný, zdvojený alebo nadbytočný, ani nenaznačil, že by niektorý z týchto úkonov bolo možné vykonať alebo zabezpečiť inak ̶ efektívnejšie, čím by došlo k možnému rýchlejšiemu postupu v konaní a skoršiemu rozhodnutiu. Inak povedané, sťažovateľ bližšie nerozviedol, v čom spočívala ním tvrdená neefektívnosť, prípadne chaotickosť v postupe vyšetrovateľa alebo okresnej prokuratúry. Ako už bolo uvedené, ústavný súd považoval postup vyšetrovateľa a dozor vykonávajúcej okresnej prokuratúry za tak plynulý, ako im to len bolo procesnou situáciou umožnené.

Z odôvodnenia sťažnosti vyplýva jediná konkrétna výčitka sťažovateľa, a to tá, že prvé rozhodnutie, ktorým bolo jeho trestné stíhanie zastavené (uznesenie okresnej prokuratúry č. k. 1 Pv 629/13/5506-43 zo 14. februára 2014), bolo zrušené z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu trestnej veci, ako aj z dôvodu, že z vykonaného dokazovania nebolo vôbec zrejmé, akého konania a kedy sa mal sťažovateľ dopustiť. To malo za následok vrátenie veci do vyšetrovania, a teda predĺženie trvania trestného konania.

K tomu ústavný súd uvádza, že po zrušení uvedeného rozhodnutia okresnej prokuratúry uznesením krajskej prokuratúry č. k. 1 KPt 128/14/5500-3 z 20. mája 2014 došlo po doplnení vyšetrovania k opätovnému zastaveniu trestného stíhania 1. októbra 2014. Uvedené obdobie svojou kvalitou nemôže a ani nepredstavuje dobu, ktorú by bolo možné považovať za kvalifikovaný zbytočný prieťah, tak ako to má na mysli ustanovenie čl. 48 ods. 2 ústavy. Navyše, podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu nie každý prieťah v konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 48/03, I. ÚS 154/03).