III. ÚS 22/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 22/2016-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. apríla 2016 v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti , zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 216/2015 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 2 Rob 71/2006), takto

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn. III. ÚS 22/2016 z 19. januára 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „odporca“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 216/2015 [ďalej aj „napadnuté konanie“, (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 2 Rob 71/2006)].

Ďalej sťažovateľ uviedol: «V konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 2 Rob 71/2006 nejde o právne zložitú vec, ide o vec zaplatenia ceny telekomunikačných služieb t. j. vec ku ktorej existuje rozsiahla súdna judikatúra. I napriek tomu konanie v tejto veci trvá už 8 rokov a 7 mesiacov. Prieťahy v tejto veci v období odo dňa 26. 7. 2006 do dňa 25. 2. 2013 t. j. po dobu 6 rokov a 7 mesiacov boli zapríčinené skutočnosťou, že bola nesprávne vyznačená doložka právoplatnosti na platobnom rozkaze Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2 Rob/71/2006-23 zo dňa 8. 11. 2006. I napriek tomu že na doručenke od tohto platobného rozkazu bolo uvedené, že ho dňa 11. 12. 2006 prevzal „ otec“, hoci bol adresovaný mojej osobe, dala , vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Dolný Kubín nesprávne vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti tohto platobného rozkazu.

Na Okresnom súde Námestovo v súčasnosti pod sp. zn. 10 C 216/2015 prebieha konanie v tejto veci, kde ako žalobca vystupuje spoločnosť a ako žalovaný vystupujem ja, sťažovateľ. Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 309,80 EUR s prísl. Konanie v tejto veci začalo na Okresnom súde Dolný Kubín dňa 26. 7. 2006 a do dnešného dňa nebolo vo veci vydané právoplatné meritórne rozhodnutie. Prieťahy v tomto konaní zavinil Okresný súd Dolný Kubín, kde sa viedlo toto konanie odo dňa 26. 7. 2006 až do právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 NcC/27/2015-196 zo dňa 29. 7. 2015. Z obsahu súdneho spisu v tejto veci je zrejmé, že Okresný súd Dolný Kubín bez toho, aby vypočul účastníkov konania v rozpore s § 127 ods. 1 prvá veta OSP nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Okresný súd Dolný Kubín v tomto konaní postupoval spôsobom, ktorému chýba účelnosť a efektívnosť, čo má výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto konania. Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky /sp. zn. IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011/, nielen nečinnosť ale aj neefektívna činnosť súdu alebo iného štátneho orgánu môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť súdu alebo iného štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol. Od právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6 NcC/27/2015-196 zo dňa 29. 7. 2015 v tejto veci koná Okresný súd Námestovo. Navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu a to Okresného súdu Námestovo. Okresný súd Námestovo bude v ďalšom priebehu tohto konania vystupovať ako odporca v 2. rade. Okresný súd Dolný Kubín /doterajší odporca/ bude v ďalšom priebehu tohto konania vystupovať ako odporca v 1. rade.“

Okresný súd Dolný Kubín sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom sp. zn. Spr. 403/2015 doručeným ústavnému súdu 2. júla 2015, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Právna vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 2Rob/71/2006 napadla na tunajší súd dňa 26. 07. 2006. Vo veci bol dňa 08. 11. 2006 vydaný platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 12. 2006. Dňa 25. 02. 2013 odporca podal voči platobnému rozkazu odpor s tým, že odporca platobný rozkaz neprevzal, ale pravdepodobne ho prevzal jeho otec. Zároveň v podanom odpore právny zástupca odporcu vzniesol aj námietku miestnej nepríslušnosti. Vzhľadom k tomu, že vydaný platobný rozkaz bol už v roku 2006 právoplatný, tunajší súd nemohol vec postúpiť z dôvodu príslušnosti na Okresný súd Námestovo hneď pri tomto prvom úkone, ale musel vykonať jednak rozsiahle šetrenie prostredníctvom poštového úradu a následne vykonať znalecké dokazovanie na posúdenie pravosti podpisu na doručenke, ktorou bolo potvrdené prevzatie platobného rozkazu. Po vykonaní znaleckého dokazovania a následných úkonov spojených s priznaním odmeny znalca vec s poukazom na vznesenú námietku miestnej príslušnosti bola dňa 22. 05. 2015 odstúpená Okresnému súdu Námestovo.“

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom sp. zn. Spr 183/16 doručeným ústavnému súdu 11. marca 2016, v ktorom okrem iného uvádza: „Nejedná sa o vec právne a skutkovo zložitú. Poukazujem na skutočnosť, že Okresný súd Námestovo, na ktorom začalo konanie dňa 30. 04. 2015, mohol konať a rozhodnúť vo veci až po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline o námietke týkajúcej sa miestnej príslušnosti tohto súdu t. j. od 10. 8. 2015 a vec právoplatne skončil dňa 08. 01. 2016. Konanie vo veci na Okresnom súde Námestovo skončilo za 4 mesiace. Na Okresnom súdu Námestovo neboli zistené žiadne prekážky podľa § 107 a násl. OSP, ani neodôvodnené prieťahy v konaní.“

„. . . konanie sa začalo na Okresnom súde Dolný Kubín podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 26. 7. 2006. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 8. 11. 2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 12. 2006. Sťažovateľ podal proti platobnému rozkazu odpor dňa 25. 2. 2013, v ktorom namietal, že platobný rozkaz nie je právoplatný, pretože mu nebol doručený do vlastných rúk (na doručenke je pri podpise uvedené „OTEC“, napísané inou farbou pera). - Okresný súd Dolný Kubín vykonal šetrenie za účelom zistenia, kto prevzal súdnu zásielku obsahujúcu platobný rozkaz vyžiadaním informácie od Slovenskej pošty, a.s., ktorá oznámila, že doklady a údaje o doručovaných zásielkach uchováva tri roky, - dňa 27. 06. 2013 sťažovateľ požiadal o priznanie oslobodenia od platenia súdnych

odporcu - dňa 25. 09. 2014 bol súdu doručený znalecký posudok č. 50/2014 zo dňa 20. 09. 2014 - súd uznesením č.k. 2Rob/71/2006-121 zo dňa 29. 10. 2014 priznal súdnej znalkyni odmenu za vypracovanie znaleckého posudku

za vypracovanie znaleckého posudku - Okresný súd Dolný Kubín dňa 30. 04. 2015 postúpil vec Okresnému súdu Námestovo - Okresný súd Námestovo dňa 15. 7. 2015 predložil spis nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke sťažovateľa proti postúpeniu veci tomuto súdu. - Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 6NcC/27/2015 zo dňa 29. 07. 2015 rozhodol, že Okresný súd Námestovo je miestne príslušný a spis bol Okresnému súdu Námestovo doručený dňa 10. 8. 2015 - Súd vytýčil pojednávanie na deň 10. 11. 2015, ktoré bolo odročené za účelom opätovného predvolania odporcu a vyžiadania listín vzťahujúcich sa k predmetu konania. - Pojednávanie vytýčené na termín 01. 12. 2015, bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 15. 12. 2015. Rozsudok vyhlásený v uvedený deň nadobudol právoplatnosť

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ stanovisko nezaujal. Obsah vyžiadaného súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 8. marca 2016, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

1. Predmetom napadnutého konania vedeného pred okresným súdom bolo rozhodovanie o uplatnenom peňažnom nároku, pričom sťažovateľ mal v predmetnom konaní procesné postavenie odporcu.

Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie nebolo po právnej ani po skutkovej stránke zložité. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej ani prípadná zložitosť sporu nezbavuje všeobecný súd ústavnej zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou organizáciou práce alebo inými nedostatkami v jeho postupe vrátane nečinnosti (m. m. I. ÚS 47/96).

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka tohto konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v napadnutom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom. Ústavný súd z obsahu zapožičaného spisu okresného súdu nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné pripísať na ťarchu sťažovateľa v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania alebo spomalením jeho priebehu. Ani predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti na takého skutočnosti nepoukázala.

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. Napadnuté konanie začalo na Okresnom súde Dolný Kubín 26. júla 2006 podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol vydaný 8. novembra 2006 a týmto súdom bolo, ako sa neskôr preukázalo, irelevantne vyznačené nadobudnutie právoplatnosti platobného rozkazu 28. decembrom 2006. Do 31. decembra 2007 bol na prerokovanie a rozhodovanie vo veci miestne a vecne príslušným Okresný súd Dolný Kubín a od 1. januára 2008 po reorganizácii súdnictva bol na prerokovanie a rozhodovanie vo veci až do jej právoplatného skončenia miestne a vecne príslušný Okresný súd Námestovo. Keďže napriek uvedenému po podaní odporu sťažovateľom (25. február 2013) proti platobnému rozkazu vykonával procesné úkony vo veci Okresný súd Dolný Kubín, bol súdny spis na prerokovanie a rozhodnutie okresnému súdu fakticky predložený až 10. augusta 2015.

Ústavný súd taktiež poukazuje na to, že neoddeliteľnou súčasťou prechodu súdnictva v danej veci je aj prenesenie zodpovednosti za prieťahy v konaní z odovzdávajúceho súdu (Okresný súd Dolný Kubín) na nadobúdajúci súd. Z uvedeného dôvodu zodpovednosť za doterajší priebeh celého napadnutého konania nesie Okresný súd Námestovo.

Ústavný súd obdobie od 28. decembra 2006, kedy Okresný súd Dolný Kubín na základe nesprávneho posúdenia doručenky irelevantne vyznačil nadobudnutie právoplatnosti platobného rozkazu, až do 25. februára 2013, keď sťažovateľ podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor, považuje za obdobie úplnej a ničím neospravedlniteľnej nečinnosti. Ide o obdobie úplnej nečinnosti v rozsahu takmer 7 rokov.

Ústavný súd ani zvolený postup vo veci po podaní odporu proti platobnému rozkazu, keď Okresný súd Dolný Kubín nepredložil vec miestne a vecne príslušnému okresnému súdu a bez vypočutia účastníkov napadnutého konania nariadil zisťovanie pravosti podpisu na doručenke prostredníctvom znaleckého dokazovania, nevyhodnotil ako postup relevantný ani dostatočne efektívny. Aj v dôsledku tohto nesprávneho postupu podľa názoru ústavného súdu došlo k ďalšiemu predĺženiu napadnutého konania, ktoré v merite veci bolo právoplatne skončené 8. januára 2016.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 216/2015 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 2 Rob 71/2005) došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na rozsiahlu a ničím neospravedlniteľnú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu v napadnutom konaní a berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci považoval ústavný súd priznanie sumy 3 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti advokátom JUDr. Jánom Vajdom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839,83 €.