III. ÚS 226/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 226/2015­12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2015 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti REWARD Slovakia, s. r. o., Kopčianska 10, Bratislava, zastúpenej Erben & Erben, advokátska kancelária, s. r. o., Námestie SNP 22, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Pavol Erben, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 187/2013 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 25 Rob 147/2013) a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti REWARD Slovakia, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že 13. mája 2013 doručila návrh na vydanie platobného rozkazu na sumu 7 416 € s príslušenstvom okresnému súdu. Okresný súd v uvedenej veci vedenej pod sp. zn. 25 Rob 147/2013 vydal 24. júna 2013 platobný rozkaz, proti ktorému odporca podal odpor a vec bola 25. septembra 2013 prevedená do registra Cb (terajšia sp. zn.). Sťažovateľka namieta, že okresný súd je v napadnutom konaní nečinný, v dôsledku čoho dochádza k porušovaniu jej označených práv, preto aj viackrát urgovala okresný súd a podala aj sťažnosť na prieťahy adresovanú predsedníčke okresného súdu 21. októbra 2014, na ktorú reagovala predsedníčka okresného súdu listom z 31. októbra 2014, v ktorom dospela k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná, za vzniknuté prieťahy sa ospravedlnila a prisľúbila, že prijme opatrenia, aby k ďalším prieťahom v označenom konaní nedochádzalo. Zároveň predsedníčka okresného súdu sťažovateľke oznámila, že okresný súd vo veci určil termín pojednávania na 12. január 2015.

Sťažovateľka je presvedčená, že v napadnutom konaní aj naďalej dochádza k zbytočným prieťahom, preto v závere svojej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 26 Cb 187/2013 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov a aby jej priznal finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd zároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti sťažovateľky konštatuje, že ju bolo potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).

Vzhľadom na uvedené, ako aj s poukazom na to, že predmetná sťažnosť adresovaná predsedníčke okresného súdu bola účinná, čoho dôkazom je aj určený termín pojednávania v predmetnej veci na 12. január 2015, ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia dĺžka napadnutého konania sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu aj s ohľadom na účinnosť už uvedenej sťažnosti na prieťahy v konaní, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľky, preto jej sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (podobne napr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011, III. ÚS 7/2015).