III. ÚS 226/2026

Odôvodnenie:

I. 1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. marca 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v civilnom spore s tým, že mestskému súdu bude prikázané konať bez zbytočných prieťahov. Žiada priznať finančné zadosťučinenie 1 000 eur.

II. 2. Žalobca sa proti sťažovateľke žalobou z marca 2023 domáha ochrany osobnosti a do jeho práv malo byť zasiahnuté vyjadreniami sťažovateľky v jej podaní adresovanému súdu v ich inom spore. Za to od sťažovateľky žiada ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy 7 000 eur. Žalobca tiež podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré mestský súd uznesením z 25. apríla 2023 zamietol a proti ktorému podal žalobca odvolanie. Zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Mestský súd uznesením z 29. júna 2023 žalobcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 17. augusta 2023 bol spis predložený krajskému súdu, ktorý uznesenie mestského súdu potvrdil a spis mu vrátil 16. októbra 2023.

3. Mestský súd žalobu sťažovateľke doručil v novembri 2023. Po procesných úkonoch súvisiacich so zasielaním vyjadrení protistranám bol spis vo februári 2024 odoslaný na vyžiadanie generálnej prokuratúre. V marci 2024 žalobca navrhol prerušenie konania. Uznesením z 18. júla 2024 bolo konanie prerušené. V apríli 2025 dôvod na prerušenie konania pominul, a preto mestský súd rozhodol o pokračovaní v konaní a nariadil pojednávanie na 4. júl 2025. Na žiadosť advokátky žalobcu bolo pojednávanie nariadené na november 2025. Z dôvodu, že sudkyňa čerpala rehabilitáciu, bolo pojednávanie nariadené na február 2026. To sa neuskutočnilo na žiadosť oboch strán. Ďalšie pojednávanie nariadené na 27. marec 2026 sa neuskutočnilo pre pracovnú vyťaženosť sťažovateľky. Mestský súd 29. apríla 2026 rozsudkom žalobu zamietol.

IV. 7. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s prihliadnutím na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Prihliada sa aj na význam sporu pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02). 8. Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ojedinelá nečinnosť súdu v trvaní niekoľkých mesiacov nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 63/05). 9. V postupe mestského súdu od podania žaloby v marci 2023 a až do prerušenia konania v júli 2024 nedošlo k obdobiam dlhšej nečinnosti. Mestský súd konal priebežne, pričom v tomto období bolo právoplatne rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a boli vykonané všetky úkony smerujúce k nariadeniu pojednávania. Následne bolo konanie prerušené na osem mesiacov a ihneď po odpadnutí dôvodov prerušenia bolo nariadených viacero pojednávaní, z ktorých niektoré boli odročené aj na žiadosť sťažovateľky. Napriek týmto okolnostiam mestský súd o žalobe rozhodol po uplynutí niečo viac ako troch rokov od podania žaloby. K porušeniu ústavných práv sťažovateľky nemožno dospieť ani pri zohľadnení dĺžky konania, keďže časť tejto doby bolo konanie prerušené a v konaní sa nevyskytli súvislé dlhšie obdobia, v ktorých bol mestský súd celkom nečinný. Preto nemožno dospieť k záveru, že by postupom mestského došlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote.