III. ÚS 243/2015

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2015 doručená sťažnosť obce Svätuše (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice­okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 174/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Ing. Karol Pataky, primátor mesta, a odporcovi v 2. rade: FÚRA s.r.o., so sídlom: SNP 77, 044 42 Rozhanovce, IČO: 36 211 451, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, Oddiel: Sro, Vložka, číslo: 12979/V, v ktorej mene koná: Miroslav Fúra, konateľ, v ktorom sa uplatňoval nárok na nezaplatené nájomné, resp. bezdôvodné obohatenie za roky 2007 a 2008. Tomuto konaniu bola pridelená sp. zn. 9C/174/2009. Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na deň 25. 5. 2010. Toto pojednávanie sa uskutočnilo, bol vypočutý odporca v 1. rade. Ďalší termín pojednávania nebol ustanovený, súd len odročil pojednávanie na neurčito, a to za účelom vykonania ďalšieho dokazovania. Druhé pojednávanie bolo nariadené na deň 4. 10. 2011. Z dôvodov na strane súdu však bolo toto pojednávanie zrušené. Podaním zo dňa 8. 2. 2012 vzal sťažovateľ žalobu vedenú pod sp. zn. 9C/174/2009 čiastočne späť, a to vo výške 6.383,93 €, pričom žalovaná istina v tomto konaní tak predstavovala sumu vo výške 9.118,96 € s príslušenstvom.

bolo prijaté uznesenie, ktorým súd spojil na spoločné konanie právnu vec vedenú pod sp. zn. 8 C/12/2012 s právnou vecou vedenou pod sp. zn. 9 C/174/2009, s tým, že právne veci budú prebiehať na Okresnom súd Košice okolie pod spoločným konaním vedeným pod sp. zn. 9 C/174/2009. Po viacnásobných žiadostiach a apeloch na súd, bol uznesením zo dňa 9. 7. 2012 v konaní sp. zn. 9C/174/2009, tj. už v spojenom konaní, ustanovený súdny znalec , aby vykonal znalecké dokazovanie na zistenie všeobecnej hodnoty a nájmu nehnuteľností evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Trebišov, okres: Trebišov, katastrálne územie: , obec: na liste vlastníctva č. , ako parcela registra „C“ KN, č. o výmere 5838 m2 ostatné plochy. Dňa 23. 12. 2013 bola zaslaná súdu žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania, keďže sa nekonalo vo veci od posledného pojednávania dňa 16. 5. 2012. Uznesením zo dňa 7. 2. 2014 priznal Okresný súd Košice okolie znalcovi preddavok na znalecké dokazovanie, ktoré bolo nariadené už uznesením zo dňa 9. 7. 2012, do 7. 2. 2014 však nebolo zrealizované.

Na tomto pojednávaní súd vyhlásil rozsudok, v ktorom zamietol žalobu proti žalovanej obchodnej spoločnosti FÚRA, s.r.o. so sídlom v Rozhanovciach, ul. SNP 77, v prevyšujúcej časti vylúčil náš nárok proti odporcovi v 1. rade na samostatné konanie.

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uviedla: «Predmetné konanie sa začalo už v roku 2008 a za takmer 7 rokov sa reálne uskutočnili iba 3 pojednávania, aj to niektoré až na apel právneho zástupcu sťažovateľa. Znalecký posudok bol v konaní vypracovaný v neprimeranom časovom horizonte, tj. takmer 2 roky od ustanovenia znalca. „O prieťahoch v súdnom konaní možno hovoriť vtedy, keď súd vôbec nevyužil tie procesné alebo iné prostriedky, cieľom ktorých je zabezpečenie nielen účinnej, ale aj rýchlej ochrany práv účastníkov súdneho konania, prípadne ak k ich použitiu siahol až vtedy, keď ich skutočný príspevok (účinok) k dosiahnutiu tohto cieľa súdneho konania bol vylúčený, prípadne značne zminimalizovaný.“ (I. ÚS 57/97)

Celé konanie je vedené v neprimeranej časovej dĺžke, čo je v priamom rozpore so zásadou právnej istoty, práva na spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Z vyššie popísaných skutkových okolností je zrejmé, že celé konanie až doteraz, je zbytočne zdĺhavé, nehospodárne a neefektívne, a to bez preukázania závažného dôvodu, či potreby vykonania konkrétneho dôkazu. Konanie nevedie k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 174/2009 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a aby jej priznal finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a úhradu trov konania.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Keďže sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní sťažnosťou doručenou ústavnému súdu až 28. apríla 2015, t. j. v čase, keď okresný súd už vo veci samej nekonal, v dôsledku čoho už k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru jeho postupom nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej uvedenými nezaoberal.

Ústavný súd v závere pripomína, že ak by krajský súd v odvolacom konaní rozsudok okresného súdu z 25. júna 2014 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, sťažovateľka môže za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložiť ústavnému súdu novú sťažnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2015