III. ÚS 243/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 243/2026-36 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , zastúpenej Mgr. PhDr. Zuzanou Tománkovou Mikovou, PhD., MPH, advokátkou, Štúrova 3, Bratislava, proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 13C/2/2021-307 z 3. februára 2026 takto

rozhodol:

1. Výrokom uznesenia Okresného súdu Trnava č. k. 13C/2/2021-307 z 3. februára 2026 o zamietnutí sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

II. 2. Sťažovateľka sa na upomínacom súde proti žalovanému domáhala zaplatenia 119 200 eur ako protihodnoty za zhodnotenie predmetu nájmu (liečebný pavilón). V návrhu uviedla, že ako nezisková organizácia poskytujúca výlučne všeobecne prospešnú činnosť bez účelu dosahovať zisk je podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) oslobodená od poplatku. Upomínací súd bez vyzvania sťažovateľky zaplatiť poplatok vydal platobný rozkaz, ktorý na odpor žalovaného zrušil a vec postúpil okresnému súdu, ktorý žalobu sťažovateľky bez výzvy zaplatiť za ňu poplatok zamietol rozsudkom, ktorý bol na jej odvolanie potvrdený rozsudkom krajského súdu, proti ktorému sťažovateľka podala dovolanie. 3. Po podaní dovolania okresný súd uznesením vyššieho súdneho úradníka uložil sťažovateľke zaplatiť za odvolanie poplatok. Tiež ju vyzval zaplatiť poplatok za dovolanie. Proti povinnosti zaplatiť poplatok za odvolanie podala sťažovateľka sťažnosť, ktorú odôvodnila tým, že ako nezisková organizácia od roku 2000 poskytujúca výlučne všeobecne prospešnú činnosť zameranú na pomoc osobám závislým od návykových látok bez účelu dosahovať zisk je podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch oslobodená od poplatku. Súčasne pre nemajetnosť požiadala o oslobodenie od poplatkov za odvolanie a dovolanie podľa § 254 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vo formulári pre dokladovanie pomerov v časti ďalšie skutočnosti uviedla, že aj napriek zrušeniu akreditácie v roku 2018 v súčasnosti vykonáva neakreditované činnosti na pomoc závislým osobám, a to svojpomocnou terapeutickou komunitou. 4. Ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením sudcu okresný súd prvým výrokom sťažovateľke oslobodenie od poplatkov v odvolacom a dovolacom konaní nepriznal a druhým výrokom zamietol jej sťažnosť proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť poplatok za odvolanie. Zamietnutie sťažnosti odôvodnil len tým, že sťažovateľka nie je ani jednou z organizácií oslobodenou od poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého sú oslobodené len nadácie a charitatívne, humanitárne, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľa. Nevyhovenie oslobodeniu podľa CSP odôvodnil nesúladom vo formulári sťažovateľkou tvrdených údajov s údajmi v účtovných závierkach.

IV. 7. Na rozhodovanie všeobecných súdov o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok sú primerane kladené požiadavky vyvoditeľné z ústavných práv na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Takéto rozhodnutia musia mať zákonný podklad a nemôžu byť prejavom arbitrárneho prístupu (III. ÚS 33/2025). O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu súdom možno uvažovať len v prípade, ak by sa tieto natoľko odchýlili od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne popreli ich účel a význam (III. ÚS 264/05). Tak tomu je aj vo veci sťažovateľky.

organizácie. Jeho účelom nie je od poplatku oslobodiť subjekt len kvôli jeho právnej forme, ale činnosť v spoločensky prospešnom záujme. Pri jeho výklade tak treba uprednostniť výklad rozširujúci pred výkladom zužujúcim a postačuje, ak sa subjekt činnosti týmto ustanovením predpokladanej venuje aj len čiastočne, no nie v zanedbateľnom rozsahu (III. ÚS 357/2020). Nezisková organizácia je § 4 ods. 2 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch predpokladanou právnou formou subjektu, hoci nie je v tomto ustanovení výslovne uvedená. Charitatívne a humanitárne organizácie sú podmnožinou neziskových organizácií. Rozhodujúcou tak pre aplikáciu tohto ustanovenia nie je len právna forma subjektu, ale aj povaha, rozsah, reálnosť subjektom deklarovanej všeobecne prospešnej činnosti a charakter žalovaného nároku.

9. Výsledkom zjavne mylného právneho záveru okresného súdu bol výrok namietaného uznesenia o zamietnutí sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť poplatok za odvolanie, ktorým došlo k porušeniu základných práv sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

10. Zistené porušenie ústavných práv sťažovateľky odôvodňuje, aby jej okresný súd podľa § 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahradil trovy konania, ktoré jej vznikli zastúpením advokátkou. Ich výška bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), čo za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti 2 x 396,50 eur) s náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 15,86 eur) predstavuje 824,72 eur.