III. ÚS 246/2015
ECLI:SK:USSR:2015:3.US.246.2015.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Ľubomír Dobrík
- IČS
- 13283/2014
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 246/201512
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2015 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8 Co/359/2013 z 25. júna 2014 (Rvp 13283/2014), sp. zn. 8 Co/317/2013 z 25. júna 2014 (Rvp 13284/2014), sp. zn. 5 Co/226/2013 z 30. júla 2014 (Rvp 13285/2014), sp. zn. 16 Co/316/2013 z 8. júla 2014 (Rvp 13286/2014), sp. zn. 5 Co/228/2013 z 30. júla 2014 (Rvp 13287/2014), sp. zn. 6 Co/414/2013 z 22. júla 2014 (Rvp 13288/2014), sp. zn. 19 Co/488/2013 zo 17. júla 2014 (Rvp 13289/2014), sp. zn. 19 Co/480/2013 zo 17. júla 2014 (Rvp 13290/2014), sp. zn. 8 Co/230/2013 z 11. júna 2014 (Rvp 13291/2014), sp. zn. 8 Co/45/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 13292/2014), sp. zn. 6 Co/647/2013 z 19. mája 2014 (Rvp 13293/2014), sp. zn. 17 Co/539/2013 zo 6. mája 2014 (Rvp 13294/2014), sp. zn. 8 Co/49/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 13295/2014), sp. zn. 8 Co/52/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 13296/2014), sp. zn. 8 Co/332/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 13297/2014), sp. zn. 8 Co/167/2013 z 28. mája 2014 (Rvp 13298/2014), sp. zn. 16 Co/353/2013 z 8. júla 2014 (Rvp 13299/2014), sp. zn. 16 Co/351/2013 z 8. júla 2014 (Rvp 13300/2014), sp. zn. 16 Co/317/2013 z 8. júla 2014 (Rvp 13301/2014), sp. zn. 8 Co/404/2013 z 25. júna 2014 (Rvp 13302/2014) a sp. zn. 8 Co/402/2013 z 22. júla 2014 (Rvp 13303/2014) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 13283/2014, Rvp 13284/2014, Rvp 13285/2014, Rvp 13286/2014, Rvp 13287/2014, Rvp 13288/2014, Rvp 13289/2014, Rvp 13290/2014, Rvp 13291/2014, Rvp 13292/2014, Rvp 13293/2014, Rvp 13294/2014, Rvp 13295/2014, Rvp 13296/2014, Rvp 13297/2014, Rvp 13298/2014, Rvp 13299/2014, Rvp 13300/2014, Rvp 13301/2014, Rvp 13302/2014 a sp. zn. Rvp 13303/2014 spája na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 246/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.
Odôvodnenie:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. októbra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) označenými uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“ a „napadnuté uznesenia“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcu v konaniach vedených Okresným súdom Trenčín (ďalej len „okresný súd“), predmetom ktorých je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresného súdu, ktorý je súčasne súdom, ktorý sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu spôsobil, a preto očakávala, že dôjde k vylúčeniu okresného súdu a spory budú prikázané inému vecne príslušnému súdu v obvode krajského súdu. Na základe skutočností uvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch okresný súd svojimi uzneseniami špecifikovanými v sťažnostiach (ďalej len „uznesenia okresného súdu“) zaviazal sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za vznesené námietky zaujatosti. Proti uzneseniam okresného súdu podala sťažovateľka odvolania, v ktorých tvrdila, že námietky zaujatosti nepodala, a preto jej nemohla vzniknúť povinnosť úhrady súdneho poplatku. Krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdil prvostupňové rozhodnutia ako vecne správne.
Sťažovateľka v sťažnostiach krajskému súdu vytýka, že porušil ňou označené práva, keď: „a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci; b) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; c) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti; d) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva; e) svojím rozhodnutím porušil bez uvedenia dôvodov ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR...“
Sťažovateľka opätovne tvrdí, že krajský súd napadnuté uznesenia založil na nesprávnom právnom posúdení návrhov podaných sťažovateľkou ako námietok zaujatosti, hoci tieto podania neboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené v § 15a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Napriek uvedenému okresný súd aj krajský súd prejavy vôle sťažovateľky obsiahnuté v podaných žalobách vyhodnotili ako námietky zaujatosti. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia iných všeobecných súdov, ktoré v skutkovo a právne zhodných veciach rozhodli o zrušení uznesenia súdu prvého stupňa.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajského súdu, napadnuté uznesenia zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 13283/2014, Rvp 13284/2014, Rvp 13285/2014, Rvp 13286/2014, Rvp 13287/2014, Rvp 13288/2014, Rvp 13289/2014, Rvp 13290/2014, Rvp 13291/2014, Rvp 13292/2014, Rvp 13293/2014, Rvp 13294/2014, Rvp 13295/2014, Rvp 13296/2014, Rvp 13297/2014, Rvp 13298/2014, Rvp 13299/2014, Rvp 13300/2014, Rvp 13301/2014, Rvp 13302/2014 a sp. zn. Rvp 13303/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajského súdu
Ústavný súd konštatuje, že už vo viacerých svojich rozhodnutiach (napr. sp. zn. I. ÚS 310/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. I. ÚS 744/2014 z 3. decembra 2014, sp. zn. I. ÚS 44/2015 z 28. januára 2015, sp. zn. II. ÚS 466/2014 z 30. júna 2014, sp. zn. II. ÚS 128/2015 z 25. februára 2015, sp. zn. III. ÚS 245/2014 z 1. apríla 2014, sp. zn. III. ÚS 509/2014 zo 6. augusta 2014, sp. zn. III. ÚS 85/2015 zo 17. marca 2015 a iných) podrobne analyzoval dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky, ktorými napádala porušenie označených práv uzneseniami odvolacích súdov, ktorými boli potvrdené uznesenia prvostupňových súdov o uložení povinnosti sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok za vznesené námietky zaujatosti v sume 66 € podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, z čoho vyplýva, že sťažovateľke sú nepochybne známe dôvody odmietnutia jej sťažností, ako aj názor ústavného súdu na danú právnu problematiku, preto v okolnostiach prípadu nepovažoval za účelné tieto duplicitne citovať a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd prihliadajúc na zásadu procesnej hospodárnosti konania predložené sťažnosti, ktorými sťažovateľka napáda porušenie svojich práv napadnutými uzneseniami krajského súdu, odmietol podľa poslednej vety § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené bez ďalšieho odôvodnenia (bod 2 výroku uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júna 2015