III. ÚS 253/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 253/2026-31

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., Hlavná 25, Košice, proti postupu Okresného súdu Žilina v konaní sp. zn. 27Cpr/4/2023 takto

rozhodol:

I. Skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. februára 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v označenom konaní.

3. Sťažovateľ pôsobil u žalovaného ako pedagogický zamestnanec vo funkcii riaditeľa školy na základe pracovnej zmluvy z júna 2012. V septembri 2019 bol žalovaným z funkcie odvolaný. Žalobou z 29. novembra 2019 sa sťažovateľ domáhal určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Okresný súd Ružomberok rozsudkom sp. zn. 5Cpr/23/2019 z 30. júla 2020 určil, že výpoveď daná sťažovateľovi je neplatná. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Žiline potvrdzujúcim rozsudkom z 27. júla 2021, ktorý nadobudol právoplatnosť 8. septembra 2021.

Tri termíny pojednávaní boli zrušené z dôvodov na strane žalovaného. Pojednávanie nariadené na február 2023 bolo zrušené na základe žiadosti právneho zástupcu sťažovateľa z dôvodu kolízie termínu s iným pojednávaním na inom súde. Rovnako pojednávanie nariadené na 9. marec 2023 bolo zrušené na základe žiadosti sťažovateľa z dôvodu prebiehajúcich rokovaní o mimosúdnom riešení veci. O návrhu sťažovateľa na prerušenie konania súd rozhodol uznesením z 24. marca 2023 tak, že konanie podľa § 163 ods. 1 Civilného sporového poriadku prerušil. Uznesením z 24. mája 2023 bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní, pretože k mimosúdnemu zmiereniu nedošlo.

6. Sťažovateľ namieta nečinnosť okresného súdu od pojednávania 5. februára 2024. Dňa 4. februára 2025 podal sťažnosť predsedovi súdu na nečinnosť v napadnutom konaní. Napriek tomu bol okresný súd naďalej nečinný. Podľa sťažovateľa v jeho veci nejde o vec právne či skutkovo zložitú. Ide o pracovnoprávny spor, v ktorom vystupuje ako slabšia strana sporu.

II. Vyjadrenie okresného súdu

7. Okresný súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti popísal priebeh napadnutého konania od postúpenia veci a doplnil, že 20. februára 2026 doručil žalovaný doplňujúce vyjadrenie spolu s listinnými dôkazmi. K tomu sa sťažovateľ následne vyjadril 16. marca 2026. Pojednávanie 18. marca 2026 bolo odročené s tým, že sťažovateľovi bolo určené, aby predložil požadované listinné dôkazy. Sťažovateľ ich predložil 30. marca 2026. Okresný súd poukazuje na skutočnosť, že v napadnutom konaní boli pripájané a predkladané rozsiahle podania strán konania, s ktorými sa súd musel oboznámiť. Poukázal na zaťaženosť súdu v dôsledku zmeny kauzálnej príslušnosti a potrebu zmeny zákonného sudcu z dôvodu odchodu sudkyne na starobný dôchodok. III. Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017, II. ÚS 118/2019). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

11. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ v procesnom postavení žalobcu vo veci o náhradu mzdy, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od právnej náročnosti prerokovávanej veci (II. ÚS 157/2020). Zo súdneho spisu však vyplýva, že vec, v ktorej sú namietané prieťahy, je o niečo zložitejšia, pretože súd sa musí oboznámiť a vysporiadať s rozsiahlou argumentáciou strán sporu rozptýlenou v početných podaniach, ako aj reakciou protistrán na ňu, na čo potrebuje určitý časový priestor. Rozsiahlosť argumentácie, návrhy sťažovateľa na zmenu žaloby, ako aj súvisiace konania sťažovateľa či potreba vykonať znalecké dokazovanie na základe podaného znaleckého posudku poukazuje po skutkovej stránke na vyššiu mieru náročnosti.

13. K správaniu sťažovateľa ústavný súd uvádza, že sťažovateľ čiastočne prispel k celkovej dĺžke konania. Sťažovateľ podával procesné návrhy na zmenu žaloby, prerušenie konania či spojenie veci, pričom okresný súd sa musel s týmito procesnými úkonmi vysporiadať. Ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľa bral do úvahy aj to, že ako účastník konania má na tieto zrealizované procesné úkony nesporné právo. Za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkov konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci.

konaní. 15. Ústavný súd najmä s prihliadnutím na zjavne neprimeranú dĺžku konania, ako aj na zistené dlhšie obdobie nečinnosti okresného súdu dospel k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom ústavnej intenzity, preto rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

IV. Primerané finančné zadosťučinenie 17. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia 6 000 eur, čo odôvodnil neprimeranou dĺžkou napadnutého konania, stavom právnej neistoty v konaní a významom veci preň.

18. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04, I. ÚS 257/08, IV. ÚS 302/2020). Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. 19. V prerokúvanom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. S prihliadnutím na dĺžku a fázu konania, skutkovú zložitosť veci, správanie sťažovateľa a význam rozhodnutia pre sťažovateľa ústavný súd považoval priznanie 1 500 eur za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku tohto nálezu). Vo zvyšujúcej časti návrhu sťažovateľa na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).