III. ÚS 27/2015

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 176/2000 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 176/2000 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trenčín p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právneho zástupcu advokáta Mgr. Marka Gutika, Advokátska kancelária, Armádna 1655/5, Trenčín.

Odôvodnenie:

I.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr 219/2015 doručeným ústavnému súdu 12. marca 2015, v ktorom uviedol: „. . . Žaloba o zaplatenie 128.064,50 Sk, po čiastočnom späťvzatí žaloby, o zaplatenie 4.250,96 eura, kde sťažovateľka vystupuje ako žalovaná, bola uplatnená na tunajší súd dňa

prác . Súd vo veci vykonal pojednávania v dňoch 16.1.2001,29.3.2001, 17.9.2002,21.3.2006, 13.6.2006, 14.11.2006,20.2.2007, 12.3.2008, 18.4.2008, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listín, výsluchom viacerých svedkov, znalca . Po vykonanom dokazovaní znalecký posudok nebol postačujúci pre rozhodnutie súdu o uplatnenom práve a preto bol Okresným súdom Trenčín dňa 14.08.2009 ustanovený nový znalec z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác .

Po podaní znaleckého posudku bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o znalečnom. Z dôvodu nepredloženia riadneho vyúčtovania znalečného znalcom, súd musel znalca opakovane vyzývať, čo spôsobilo zdržanie v konaní. Až na základe dostatočného

Dĺžku predmetného konania ovplyvnila i skutočnosť, že pojednávania vytýčené súdom v tejto veci na 14.9.2006, 11.1.2007 boli odročené na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky pre kolíziu termínu pojednávania s iným termínom pojednávania, pričom do úvahy prichádzala možnosť zabezpečiť si substitúta. Neposkytnutie súčinnosti znalcovi a žiadosti o odročenie pojednávania treba teda pripísať na vrub sťažovateľke. Z predmetného spisu vyplýva, že prieťahy v konaní v prevažnej miere zapríčinil ustanovený súdny znalec , ktorému bol súdny spis prostredníctvom dožiadaného súdu doručovaný od 18.11.2009, no nepreberal súdne zásielky, napokon spis prevzal dňa 17.3.2010 a vrátil spis tunajšiemu súdu dňa 14.3.2013 bez vypracovaného znaleckého posudku. Vzhľadom na skutočnosť, že je povinnosťou súdu dozerať na plynulosť konania i počas vykonávania znaleckej činnosti, súd na opakované žiadosti znalca o predĺženie lehoty na podanie znaleckého posudku, dva razy vyhovel vzhľadom na prísľuby znalca, že v dodatočnej lehote splní zadanú úlohu, a vzhľadom na jeho tvrdenia, že posudok

Súd znalcovi dva razy uložil poriadkové pokuty, keď nedodržal určené lehoty a súd nevyhovel jeho poslednej žiadosti o predĺženie lehoty. Keďže uvedený postup a poriadkové opatrenia neboli úspešné, a súd vlastnou činnosťou zistil, že bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, pričom znalec súd o tejto významnej skutočnosti neinformoval, hoci vedel, že sa jedná o reštančnú vec, súd vyžiadal celý súdny spis od menovaného znalca. Po vrátení spisu súdu súd elektronicky kontaktoval ďalšieho znalca z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, či je schopný vypracovať urýchlene znalecký posudok v tejto veci a po zmene zákonného sudcu súd uznesením zo dňa 02.08.2013 ustanovil za znalca na zodpovedanie vyššie uvedenej znaleckej úlohy. Pred odovzdaním spisu znalcovi na vypracovanie posudku musel súd rozhodnúť o námietkach sťažovateľky proti osobe znalca podaných dňa 12.08.2013. Zabezpečenie vyjadrenia znalca k námietkam bolo spojené s prekážkou pri ich doručovaní znalcovi poštou, keď ich neprevzal v odbernej lehote na jeho adrese a s urgovaním znalca na vyjadrenie, pričom súd doručoval písomnosti znalcovi na adresu podľa internetového

Oneskorenie v podaní posudku znalca spôsobila neoprávnená požiadavka znalca, že posudok nepredloží, kým mu súd neuhradí celé znalečné, od ktorej po vysvetlení a poučení súdu upustil a vypracovaný posudok súdu predložil dňa 15.01.2015, no bez vyúčtovania, na predloženie ktorého ho súd ihneď vyzval a posudok zaslal na vyjadrenie účastníkom.

prieťahov. Tiež je potrebné poznamenať, že v priebehu konania došlo k viacerým zmenám zákonných sudcov, ktoré boli vynútené zmenou pôsobenia pôvodných zákonných sudcov. Domnievam sa, že predmetný spor patrí k skutkovo zložitejším veciam, pretože si vyžaduje vyriešenie odborných otázok, s čím je spojené i znalecké dokazovanie z odboru oceňovania stavebných prác, pričom sa rieši viacero odborných otázok. Vzhľadom na vyššie uvedené považujem navrhované finančné zadosťučinenie za neprimerane vysoké.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 176/2000 ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol okresný súd, preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľky v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v konaní, dospel ústavný súd k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania podstatne neprispeli okolnosti na strane sťažovateľky s výnimkou, že 14. júna 2006 a 11. januára 2007 bolo potrebné odročiť pojednávania na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky z dôvodu kolízie termínov, čo však neprispelo významnou mierou k predĺženiu jej konania vo veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 15 rokov na okresnom súde je už samo osebe neprimerané.

Do dnešného dňa nie je vec právoplatne skončená.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. 5 C 176/2000, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 176/2000 berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci považoval priznanie sumy 5 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľky trovy konania vyčíslil sumou 284,08 €, a to za dva úkony právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie – sťažnosť).

Ústavný súd podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľke náhradu trov konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2013 v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právny zástupca sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje sumu 284,08 € .

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).