III. ÚS 272/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 272/2015­11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného advokátom Mgr. Michalom Peckom, Drotárska cesta 102, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 S/255/2012 a jeho uznesením v tomto konaní z 22. júla 2014, ktorým nepripustil sťažovateľa na zastupovanie žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

Odôvodnenie:

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol ako advokátsky koncipient poverený advokátom Advokátska kancelária Bugala­Ďurček, Drotárska cesta 102, Bratislava, ako právnym zástupcom MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1, Bratislava (ďalej len „MAC TV, s. r. o.“), žalobcom v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 5 S/255/2012, aby na pojednávaní konanom 22. júla 2014 na základe substitučného splnomocnenia zastupoval MAC TV, s. r. o. Krajský súd uznesením prijatým na pojednávaní rozhodol, že sťažovateľa ako substitučného zástupcu právneho zástupcu MAC TV, s. r. o., nepripúšťa, vo veci vykonal pojednávanie v neprítomnosti MAC TV, s. r. o., ako žalobcu, ako aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Na pojednávaní krajský súd prijal rozsudok vo veci, v ktorom tiež tento svoj postup odôvodnil. Odôvodnenie vylúčenia ako povereného právneho zástupcu MAC TV, s. r. o., z pojednávania poukazom na obligatórnu povahu § 250a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) a nemožnosť aplikácie § 25 ods. 3 OSP ako ustanovenia prvej časti Občianskeho súdneho poriadku tak, ako to umožňuje § 246c OSP, označil sťažovateľ ako nemajúce logický základ, respektíve vychádzajúce z nesprávnej aplikácie práva krajským súdom.

Sťažovateľ namieta, že krajský súd napadnutým postupom a označeným rozsudkom bez zákonného dôvodu zasiahol do jeho základného práva na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň garantované ústavou v čl. 35 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy, keď mu krajský súd nesprávnou interpretáciou a aplikáciou právnych predpisov de facto znemožnil zastupovať klienta na pojednávaní, čo je jedna z najzákladnejších úloh advokáta, na výkon povolania ktorého sa ako advokátsky koncipient pripravuje. Krajský súd podľa sťažovateľa zasiahol do jeho označeného práva interpretáciou a aplikáciou dotknutých právnych predpisov (§ 250a OSP, § 246c OSP, § 25 ods. 3 OSP – pozn.), a to spôsobom, „ktorý súčasne zakladá porušenie práva sťažovateľa domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky“.

Z pripojeného rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd rozhodnutie nepripustiť sťažovateľa ako právneho zástupcu MAC TV, s. r. o., na pojednávaní 22. júla 2014 odôvodnil takto: „Na pojednávanie konané na súde dňa 22. 07. 2014 o 10.30 hod. súd predvolal splnomocnenú advokátsku kanceláriu, ktorá predvolanie prevzala dňa 16. 06. 2014. V predvolaní na pojednávanie súd upozornil účastníkov konania, že v zmysle ust. § 250a O. s. p. zastupovať pred Krajským súdom v Bratislave na základe súdnej praxe NS SR môže na strane žalobcu len advokát... Súd na pojednávaní konanom 22. 07. 2014 uznesením nepripustil zastupovanie povereným koncipientom , pretože bola advokátska kancelária poučená, že na konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave môže podľa § 250a O. s. p. zastupovať len advokát. Súd uvádza, že podľa § 1 O. s. p. úprava postupu súdu a účastníkov konania v občianskom súdnom konaní má zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Podľa § 250a veta prvá O. s. p. žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho koná. Zastúpenie advokátom v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O. s. p. znamená, že v konaní pred súdom – osobitne na pojednávaní koná za žalobcu advokát. Advokátom je osoba zapísaná v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou ako advokát. Advokátsky koncipient nie je advokátom a v správnom súdnictve preto nemôže byť aplikované ust. § 25 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého advokát je oprávnený dať sa zastupovať prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania (m. m. IV. ÚS 292/04).

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).

Nad rámec uvedeného odôvodnenia ústavný súd považuje za potrebné reagovať na základné námietky sťažovateľa týkajúce sa výkladu a aplikácie § 250a OSP vo vzťahu k § 25 ods. 3 OSP a § 62a zákona o advokácii.

Pravidlá výkonu advokácie, ako aj požiadavky kladené na advokátskych koncipientov sú ustanovené v prvom rade na to, aby bola čo najviac garantovaná ochrana práv účastníka v konaní, ktorý nie je alebo sa necíti byť dostatočne odborne kvalifikovaný brániť svoje práva.

Svedčí tomu aj súčasná rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), o názor ktorého sa krajský súd v odôvodnení nepripustenia sťažovateľa ako právneho zástupcu MAC TV, s. r. o., na pojednávaní konanom 22. júla 2014 opiera (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 4 Sžo/6/2011, sp. zn. 5 Sžo/7/2012, sp. zn. 5 Sžo/36/2012 a sp. zn. 8 Sžo/55/2013). 0 Podľa § 250a časti vety pred bodkočiarkou Občianskeho súdneho poriadku žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná.

Toto ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku má jednak osobitnú povahu voči všeobecným ustanoveniam o občianskom súdnom konaní, no tiež má obligatórnu povahu. Ustanovenie § 246c OSP, v zmysle ktorého pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona, špecificky vymedzuje, ktoré iné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku môžu byť použité v konaní v správnom súdnictve. Pre použitie ustanovení prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku zakotvuje dve požiadavky: 1. ide o otázku neupravenú v piatej časti, 2. ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti budú aplikované primerane.

Ako už bolo uvedené, vzhľadom na osobitnú povahu § 250a OSP vo vzťahu k § 25 ods. 3 OSP ústavný súd uvádza, že táto úvaha sťažovateľa je mylná. Namieste je totiž opačná úvaha, a to výklad § 25 ods. 3 OSP (lex generalis) v súlade s § 250a OSP (lex specialis) v spojení s § 246c ods. 1 prvou vetou OSP, v zmysle ktorého pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, sa použijú ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku na konanie v správnom súdnictve iba primerane. Rovnako ústavný súd nesúhlasí s tvrdením sťažovateľa, že krajský súd podal iba striktne formálny výklad § 250a OSP. Odlišnú formuláciu § 25 ods. 3 a § 250a OSP je potrebné spojiť aj s vecnými dôvodmi spočívajúcimi v tom, že kým v prvom prípade ide o zastupovanie účastníka striktne na zmluvnom princípe a zastupovanie substitútom je možné iba so súhlasom klienta (§ 16 ods. 3 zákona o advokácii), v špecifickom prípade povinného zastúpenia advokátom podľa § 250a OSP zákonodarca už priamo v zákone akcentuje zvýšenú potrebu kvality zastúpenia účastníkov v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o advokácii advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie komora.

Podľa § 12 ods. 1 zákona o advokácii advokát môže vykonávať advokáciu a) samostatne, b) v združení spolu s inými advokátmi, c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. „Advokátska kancelária“ tak, ako uvádza sťažovateľ, je teda formou výkonu advokácie advokátom.

V Košiciach 9. júna 2015