III. ÚS 275/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 275/2015-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2016 v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika v konaní o sťažnosti , zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom, advokátska kancelária, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 6/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 6 C 329/2002) takto

rozhodol:

Z obsahu sťažnosti vyplýva: „Na Okresnom súde Dolný Kubín odo dňa 15.4.2002 do dňa 31.12.2007 pod sp.zn. 6 C 329/2002 prebiehalo konanie o návrhu navrhovateľa: zast. proti odporcovi:

o zaplatenie sumy 17.227,-Sk s prísl. Odo dňa 1.1.2008 t.j. odo dňa zriadenia Okresného súdu Námestovo do súčasnosti prebieha konanie v tejto veci na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 1 C 6/2008. I napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania už uplynulo viac ako 12 rokov a 9 mesiacov do dnešného dňa nie je toto konanie právoplatne skončené.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp. zn. Spr 533/15 zo 16. decembra 2015, v ktorom okrem iného uvádza: „Jedná sa o vec, ktorá nie je právne a ani skutková zložitá. Podľa názoru zákonného sudcu došlo k prieťahom zapríčinených aj účastníkmi konania a to tak na strane navrhovateľa ako i odporcu. Na strane navrhovateľa tým, že nereagoval na výzvu súdu, aby predložil prvopisy listín potrebných na vypracovanie znaleckého posudku a na strane odporcu tým, že nereagoval na výzvu súdu, aby predložil návrhy na dokazovanie doručenú právnemu zástupcovi dňa 27.5.2013 ako aj tým, že odporca nesúhlasil s pojednávaním pre neprítomnosť jeho právneho zástupcu, z dôvodu jeho práceneschopnosti, ktorý nereagoval ani na výzvu súdu, aby svoju neúčasť potvrdil vyjadrením ošetrujúceho lekára v zmysle § 119, ods. 3 OSP. Na dĺžku konania mali vplyv procesné návrhy účastníkov konania, zmena petitu, odvolanie proti uzneseniu o priznaní odmeny súdnej znalkyni, odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd nepriznal náhradu podľa § 147a, ods. 2 OSP, žiadosti o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 24.6.2008, 13.7.2009 podaných právnym zástupcom odporcu, výsluchom svedka dožiadaným súdom.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti bol aj tento prehľad procesných úkonov doterajšieho priebehu napadnutého konania: „- 15.4.2002 bol na Okresný súd Dolný Kubín doručený návrh navrhovateľa na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 17227,- Sk s prísl. - výzvou zo dňa 26.6.2002 bol vyzvaný navrhovateľ na uhradenie súdneho poplatku za podaný návrh - dňa 10.9.2002 bol vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému bol zo strany odporcu podaný odpor - dňa 14.1.2003 bolo nariadené pojednávanie na deň 27.2.2003, ktoré bolo zrušené na žiadosť právneho zástupcu odporcu - dňa 16.9.2003 bolo nariadené pojednávanie na deň 16.9.2003, ktoré bolo odročené za účelom vykonania ďalšieho dokazovania

značka 1 C/6/2008. Prehľad úkonov Okresného súdu Námestovo: - dňa 15.4.2008 bol žiadaný navrhovateľ, ako aj právny zástupca odporcu na nahlásenie adresy navrhovaných svedkov a žiadané ďalšie listiny - dňa 11.6.2008 bolo nariadené pojednávanie na deň 24.6.2008, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom vypočutia navrhovaného svedka dožiadaním - dožiadaním zo dňa 6.8.2008 bol žiadaný Okresný súd Bratislava o vypočutie svedka, pričom vybavené dožiadanie sa vrátilo súdu 1.12.2008 - dňa 19.2.2009 bolo nariadené pojednávanie na deň 6.4.2009, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom predvolania navrhnutej svedkyne

odporcu podané odvolanie, spis bol dňa 1.7.2010 predložený Krajskému súdu v Žilina na rozhodnutie o odvolaní, pričom rozhodnutím zo dňa 30.8.2010 uznesenie okresného súdu potvrdil - dňa 25.11.2010 bolo nariadené pojednávanie na deň 17.1.2011, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom dopracovania znaleckého posudku - žiadosťou zo dňa 28.1.2011 bola znalkyňa požiadaná o dopracovanie podaného znaleckého posudku, ktoré doplnenie predložila znalkyňa súdu dňa 11.3.2011 - dňa 7.4.2011 bolo nariadené pojednávanie na deň 20.5.2011, ktoré bolo odročené na deň 10.6.2011 za účelom vyhlásenia rozsudku - na pojednávaní dňa 10.6.2011 bol vo veci vyhlásený rozsudok, proti ktorému podali odvolanie tak navrhovateľ ako aj odporca - uznesením č. k. 1C/6/2008-276 zo dňa 15.7.2011 bol zaviazaný navrhovateľ

- spis bol dňa 30.9.2011 predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o predmetných odvolaniach - uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/348/2011-302, 5Co/349/2011 zo dňa 28.11.2011 boli rozsudok a uznesenie okresného súdu zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, pričom spis bol vrátený späť okresnému súdu 8.2.2012 a následne bolo 15.2.2012 uznesenie KS doručované právnym zástupcom účastníkov konania - dňa 17.5.2012 bolo nariadené pojednávanie na deň 20.7.2012, ktoré bolo odročené na deň 7.9.2012 za účelom doplnenia dokazovania - pojednávanie dňa 7.9.2012 bolo odročené na deň 28.9.2012 za účelom vyhlásenia

zamietol, proti ktorému uzneseniu navrhovateľ podal odvolanie - dňa 15.1.2013 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaniach - uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/19/2013-393 zo dňa 26.3.2013 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, pričom spis bol vrátený späť okresnému súdu dňa 23.4.2013 - uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/20/2013-397 zo dňa 26.3.2013 bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku - dňa 23.5.2013 boli uznesenia KS doručované účastníkom konania spolu s výzvou, aby súdu predložili návrhy na dokazovanie

chorobu právneho zástupcu - uznesením zo dňa 1.8.2014 súd pripustil zmenu návrhu, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24.11.2014 - uznesením zo dňa 24.10.2010 súd nepriznal navrhovateľovi náhradu v sume 100

rozsudku - na pojednávaní dňa 20.3.2015 bol vyhlásený rozsudok, proti ktorému bolo podané odvolanie zo strany odporcu a spis bol dňa 14.5.2015 predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o predmetnom odvolaní

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ stanovisko nezaujal.

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedeného v jeho vyjadrení zo 16. decembra 2015, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že spory týkajúce sa uplatňovania finančných nárokov patria do bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov a po právnej stránke ich nemožno považovať za zložité. Ani v okolnostiach danej veci podľa názoru ústavného súdu nejde o takú mieru skutkovej zložitosti, ktorou by bolo možné ospravedlniť skutočnosť, že napadnuté konanie bolo právoplatne skončené 9. septembra 2015, teda takmer po 14 rokoch od jeho začatia a navyše až po uplatnení sťažnosti na ústavnom súde.

2. Čo sa týka kritéria správania sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v jednom prípade nesúhlasil s uskutočnením pojednávania pre neprítomnosť jeho právneho zástupcu z dôvodu práceneschopnosti a tiež nereagoval na výzvu okresného súdu, aby predložil návrhy na dokazovanie, no podľa názoru ústavného súdu tieto skutočnosti zásadným spôsobom neovplyvnili dĺžku napadnutého konania.

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. Napadnuté konanie začalo na Okresnom súde Dolný Kubín 15. apríla 2002 podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Do 31. decembra 2007 bol na prerokovanie a rozhodovanie vo veci miestne a vecne príslušným Okresný súd Dolný Kubín a od 1. januára 2008 po reorganizácii súdnictva bol na prerokovanie a rozhodovanie veci až do jej právoplatného skončenia miestne a vecne príslušný okresný súd.

V prvom prípade rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 C 6/2008 z 10. júna 2011 bol uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Co 348/2011 z 28. novembra 2011 zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol: «V podmienkach Právneho poriadku SR je právo účastníka na spravodlivý proces zakotvené v ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., v čl. 46 Ústavy SR a v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu SR treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho práva odôvodnenia súdneho rozhodnutia... Súd sa musí v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia je predovšetkým preukázať správnosť rozhodnutia. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd sa vyššie uvedenými zásadami neriadil. Prvostupňový súd odmietol pri formulovaní rozhodnutia vziať do úvahy niektoré skutočnosti, pričom sa s niektorými dôkazmi vôbec nezaoberal, resp. ich nevyhodnotil a navzájom odporujúce dôkazy neodôvodnil, najmä prečo niektoré pokladal za vierohodné a niektoré za nevierohodné. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo navrhovateľovi priznal len 1/5-inu z uplatnenej sumy 11.600,- Sk, keď tento právny záver vyvodil z listiny označenej ako „Rozhodnutie “, z ktorej listiny zistil, ako uvádza v odôvodnení rozhodnutia, že osoby podpísané v ľavom dolnom rohu sa zaviazali vrátiť sumu 11.600,- Sk. Podľa záveru prvostupňového súdu túto pohľadávku uznali všetci piati v tejto výške. Uvedené zistenie súdu prvého stupňa je v rozpore s ďalším obsahom textu, kde je uvedené „dolu podpísaní a zúčastnení“ sa zaviazali vrátiť 11.600,- Sk každý z nich. Prvostupňový súd nevysvetlil, prečo uvedenú skutočnosť odmietol vziať do úvahy. Takýto nedostatok odôvodnenia zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Bude preto povinnosťou prvostupňového súdu doplniť dokazovanie v naznačenom smere a vo veci opäť rozhodnúť. S poukazom na uvedené odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako rozsudok okresného súdu vo veci samej a následne aj rozhodnutie o trovách konania zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.»

Ústavný súd napokon konštatuje, že je neakceptovateľné, že napadnuté konanie bolo právoplatne skončené až 9. septembra 2015, teda takmer po 14 rokoch od jeho začatia a až po uplatnení sťažnosti na ústavnom súde.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 C 6/2008 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, neprikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že napadnuté konanie bolo právoplatne skončené 9. septembra 2015, keď rozsudok okresného súdu z 20. marca 2015 bol v napadnutých častiach potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5 Co 222/2015 z 28. júla 2015.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. Jánom Vajdom. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvom úkone právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 €, a pri druhom úkone právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá je 839 €.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 spolu s režijným paušálom (1 x 8,04 € a 1 x 8,39 €) predstavuje sumu 290,26 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).