III. ÚS 280/2026

1. Postupom Mestského súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 5T/49/2013 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 2. Mestskému súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 5T/49/2013 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. 3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 4 000 eur, ktoré j e Mestský súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Mestský súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 1 014,41 eur a zaplatiť ich jeho advokátovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

I. 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. apríla 2026 domáha vyslovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom mestského súdu, na ktorý od júna 2023 prešiel výkon súdnictva z Okresného súdu Bratislava I. Žiada finančné zadosťučinenie 8 000 eur.

II. 6. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s prihliadnutím na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Prihliada sa aj na význam sporu pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02). 7. Vec sťažovateľa možno považovať za štandardnú agendu trestných súdov, pričom je nutné uznať vyššiu skutkovú náročnosť prípadu. Tieto faktory však nie sú spôsobilé zvrátiť záver, že doterajšia dĺžka konania na mestskom súde, a osobitne v rokoch 2017 až 2024, ktoré po rozhodnutí krajského súdu z júla 2017 trvá už deväť rokov bez toho, aby došlo ku konečnému rozhodnutiu o obžalobe sťažovateľa, sama osebe odôvodňuje vyslovenie porušenia ústavných práv sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie veci v primeranej lehote. Súd v trestnom konaní musí zabezpečiť taký procesný postup, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty obžalovaného. Právna neistota sťažovateľa však vzhľadom na jeho nečinnosť po zrušujúcom uznesení krajského súdu nebola s výnimkou obdobia posledných dvoch rokov odstránená a konanie trvá neprimerane dlhú dobu. Osobitne je pritom nutné prihliadnuť na skutočnosť, že obžaloba vo veci sťažovateľa bola podaná už v roku 2013. Ústavnej sťažnosti preto bolo podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vyhovené a mestskému súdu prikázané, aby konal bez zbytočných prieťahov. 8. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenia základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k tomu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušenia základného práva (IV. ÚS 210/04). S prihliadnutím na postup súdu, správanie sťažovateľa a celkovú dĺžku konania bolo sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie 4 000 eur s tým, že vo zvyšku nebolo jeho návrhu vyhovené. 9. Zistené porušenie ústavných práv sťažovateľa odôvodňuje, aby mu mestský súd podľa § 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nahradil trovy konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením a ktorých výška bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), čo za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti 2 x 396,50 eur) s náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 15,86 eur) zvýšené o daň z pridanej hodnoty, pretože advokát sťažovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, predstavuje 1 014,41 eur.