III. ÚS 281/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 281/2026-30

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , zastúpenej JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou, Andreja Kmeťa 10511/17, Martin, proti postupu Okresného súdu Martin v konaní sp. zn. 11C/22/2021 takto

rozhodol:

II. 2. Sťažovateľka sa od septembra 2021 domáha vyporiadania v roku 2019 zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov (zbrane, poľovné psy, dve autá, zariadenie nehnuteľnosti). Po doručení vyjadrení strán v januári 2022 súd uskutočnil v máji 2022 pojednávanie, ktoré pre pokus manželov o dohodu odročil. Pojednávania nariadené na september a november 2022 zrušil pre kolíziu advokáta žalovaného a chorobu advokátky sťažovateľky. Pojednávanie vo februári 2023 po vypočutí manželov odročil pre ich vyjadrenie, ktoré veci zostali sporné, a dôkazné návrhy. Pojednávanie v apríli 2023 po vypočutí manželov odročil na neurčito pre znalecké ohodnotenie zbraní. Uznesením z júna 2023 ustanovil znalca, ktorý predložil posudok v septembri 2023. V nadväznosti naň sťažovateľka žiadala znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia starožitností, ktorého súd uznesením z decembra 2023 ustanovil. Potom žalovaný predložil potvrdenie o odcudzení starožitných zbraní. Súd vo februári 2024 vyzval strany predložiť záverečné reči. Sťažovateľka so záverečnou rečou doručila žiadosť o pripojenie dedičského spisu po otcovi manžela, keďže proti jeho rodičom mali pohľadávku (z peňazí patriacich do BSM prerobili nehnuteľnosť rodičov manžela). Súd pojednávanie nariadené na marec 2024 zrušil pre kolíziu advokátky sťažovateľky. 3. Pojednávanie v apríli 2024 po vypočutí svedkov odročil pre nové dôkazné návrhy na máj 2024. Pojednávanie v máji 2024 po vypočutí svedka odročil na neurčito s tým, že termín stanoví po doručení už vyžiadaných, no zatiaľ nedoručených listín od sporiteľne. K týmto listinám sa strany vyjadrili a predložili ďalšie listiny v máji a júni 2024. Pojednávanie v auguste 2024 po vypočutí svedka odročil na neurčito s tým, aby sťažovateľka špecifikovala stavebné úpravy na rodičovskom dome. K špecifikácii týchto úprav sťažovateľkou sa žalovaný vyjadril v septembri 2024, k čomu sťažovateľka na výzvu súdu v novembri 2024 uviedla, že trvá na znaleckom ohodnotení stavebného materiálu a prác použitých na rekonštrukciu domu rodičov žalovaného. V decembri 2025 na výzvu súdu sťažovateľka predložila otázky pre znalca, ktorého súd ustanovil uznesením z marca 2025, ktorý predložil posudok v septembri 2025. K tomuto posudku sa sťažovateľka vyjadrila v ten istý mesiac a žalovaný po urgencii súdu v decembri 2025 s tým, že so závermi nesúhlasí. Pojednávanie nariadené na marec 2026 zrušil pre lekárske vyšetrenie advokáta žalovaného. Pojednávanie nariadené na 9. jún 2026 zrušil z dôvodu, že spis zapožičaný ústavnému súdu mu bol vrátený dva dni pred termínom. Ďalšie pojednávanie je nariadené na 2. júl 2026, na ktorom chce súd vypočuť znalca k nesúhlasu žalovaného s jeho posudkom.

IV. 7. Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03, I. ÚS 19/00). Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s prihliadnutím na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Prihliada sa aj na význam sporu pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02). 8. Spor o vyporiadanie BSM tvorí bežnú časť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Preto vec sťažovateľky nemožno hodnotiť ako právne zložitú. Vykazuje však vyššiu mieru skutkovej zložitosti. Príčinou je potreba zistiť hodnotu masy BSM znaleckým dokazovaním z viacerých odvetví. 9. Sťažovateľka svojím správaním prispela k celkovej dĺžke konania o pre ňu nie významnej veci, keďže predmetom vyporiadania BSM nie sú existenčne ani majetkovo príliš dôležité veci. Príčinou predĺženia konania o dva roky bolo, že sťažovateľka bezprostredne pred rozhodnutím súdu a po dva a pol roku od začatia konania rozšírila masu BSM o pohľadávku proti rodičom žalovaného, čo si vyžiadalo znalecké dokazovanie. V prospech sťažovateľky je práve to, že súd konanie neskoncentroval a pripúšťa rozširovania masy BSM tak, aby ju vyporiadal skutočne celú. 10. Rýchlosti a efektívnosti postupu súdu nemožno nič vytknúť. Úkony súdu boli plynulé, navzájom a na podania strán efektívne nadväzujúce. V krátkych časových intervaloch okresný súd nariadil dvanásť pojednávaní. Z toho štyri zrušil kvôli dôvodným žiadostiam advokátov oboch strán pre kolízie pojednávaní a choroby, jedno kvôli súdom nezapríčinenej krátkosti času na prípravu a jedno odročil na žiadosť oboch strán o pokus o dohodu. Uskutočnil päť pojednávaní, ktoré účelne odročoval pre dokazovanie až z priebehu konania vyplynutých skutočností. Súd pri odročovaní pojednávaní určil nový termín, na neurčito ich odročil len nevyhnutne. 11. Predmetu sporu a správaniu strán zodpovedá postup okresného súdu, ktorý je plynulý a zatiaľ efektívny. Hoci samotná dĺžka konania (štyri roky a deväť mesiacov) odôvodňuje naliehavosť rozhodnúť v čo najkratšej dobe, tak s prihliadnutím na konkrétne okolnosti nie je nezlučiteľná s právom sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote. To vylučuje porušenie práva sťažovateľky na súdnu ochranu. Preto nebolo ústavnej sťažnosti vyhovené.