III. ÚS 286/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 286/2015-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. novembra 2015 v senáte zloženom z predsedu senátu Rudolfa Tkáčika a zo sudkýň Jany Baricovej a Ivetty Macejkovej (sudkyňa spravodajkyňa) v konaní o sťažnosti , , zastúpeného Advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, s. r. o., F. Kráľa 2080, Čadca, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Celestín Stehura, ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 135/2003, takto

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. septembra 2014 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 135/2003.

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol odporcom v konaní pred okresným súdom vedeným pod sp. zn. 10 C 135/2003, v ktorom sa navrhovatelia v 1. a 2. rade domáhajú určenia neplatnosti darovacej zmluvy. Predmetný návrh zo 6. novembra 2003 bol okresnému súdu doručený 31. októbra 2003. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Pretože som mal viaceré indície, že zákonný sudca JUDr. Štefan Marťák nebude v danom spore objektívny, vzniesol som námietku zaujatosti voči sudcovi. Namietal som v nej nezrovnalosti dátumov, kedy bol návrh vyhotovený a kedy došiel na OS Čadca do podateľne. Návrh bol vraj vyhotovený 6.11.2003 a pečiatka podateľne OS Čadca je s dátumom 31.10.2003. Tieto nedostatky podľa môjho názoru doteraz neboli jasne a zrozumiteľne odstránené. Napriek týmto veciam OS v Čadci dňa 31.10.2006 vyniesol rozsudok, ktorým určil, že darovacia zmluva je neplatná v časti týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k odporkyni v 2. rade. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku OS Čadca som podal odvolanie proti tej časti rozsudku OS Čadca, ktorou bola určená darovacia zmluva za neplatnú. Následne Krajský súd v Žiline svojím uznesením č. 9Co/59/2007 zo dňa 30.6.2007 napadnutý rozsudok OS Čadca zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Od tohto dátumu vo veci nebolo rozhodnuté, naopak spis Správy katastra v Kysuckom Novom Meste, ktorý som žiadal, aby bol OS Čadca vyžiadaný a pripojený k spisu, následne zo spisu OS Čadca tento spis zmizol. Následne zákonná sudkyňa JUDr. Jana Mitková podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, avšak doteraz spis Správy katastra Kysucké Nové Mesto V 676/2002 sa nepodarilo nájsť.“

Taktiež žiadam, aby Ústavný súd SR rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré nech je povinný zaplatiť OS Čadca na účet môjho právneho zástupcu, ktorých špecifikáciu v prílohe zasielam...“ 4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„I. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod spisovou značkou 10C/135/2003 porušené bolo. II. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod spisovou značkou 10C/135/2003 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. III. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.500,- eur, ktoré je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. IV. Okresný súd Čadca je povinný uhradiť trovy konania v sume 340,85 eur do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátskej kancelárie STEHURA and partners, s. r. o. Čadca.“

5. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 286/2015-18 z 10. júna 2015 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.

6. Ústavný súd po prijatí sťažnosti vyzval predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k prijatej sťažnosti a aby uviedla, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

7. Predsedníčka okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagovala podaním z 15. júla 2015, doručeným ústavnému súdu 20. júla 2015, v ktorom uviedla rozpis procesných úkonov vo veci sp. zn. 10 C 135/2003 a ďalej uviedla: „Vzhľadom na vyššie uvedené konštatujem, že v určitých časových úsekoch došlo k zbytočným prieťahom v konaní čo nakoniec konštatoval Ústavný súd SR vo vydaných Nálezoch. K prieťahom však v podstatnej miere prispeli samotní účastníci či už na strane navrhovateľov alebo odporcov (podávanie návrhov, zmeny návrhov, námietky zaujatosti, odvolania). Vo veci bol nariadený dohľad nad plynulosťou konania.“

13. Podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde od ústneho pojednávania môže ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

14. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

15. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

19. Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

20. Postup okresného súdu v namietanom konaní sp. zn. 10 C 135/2003 bol predmetom už dvoch nálezov ústavného súdu. V prvom náleze sp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2011 ústavný súd vyslovil, že právo účastníkov konania (v tomto prípade navrhovateľov v konaní sp. zn. 10 C 135/2003 pred okresným súdom) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo postupom okresného súdu porušené, a prikázal okresnému súdu konať bez prieťahov. V druhom náleze sp. zn. III. ÚS 194/2013 z 28. augusta 2013 ústavný súd vyslovil, že právo účastníka konania (v tomto prípade odporkyne v 2. rade v konaní sp. zn. 10 C 135/2003 pred okresným súdom) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo postupom okresného súdu porušené. V týchto dvoch nálezoch sa ústavný súd zaoberal procesným postupom okresného súdu a jeho úkonmi v konaní od momentu začatia konania, t. j. od 31. októbra 2003, až do 28. augusta 2013. V tomto období už ústavný súd dvakrát rozhodol, že postup okresného súdu v konaní sa vyznačoval zbytočnými prieťahmi, no porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vyslovil voči iným účastníkom daného konania než je sťažovateľ v tejto veci.

Dňa 6. marca 2014 podala odporkyňa v 2. rade odvolanie voči uzneseniu okresného súdu č. k. 10 C 135/2003-1054 o zastavení konania z 18. februára 2014. Dňa 14. marca 2014 a 19. marca 2014 podal odporca v 1. rade odvolanie voči uzneseniu okresného súdu č. k. 10 C 135/2003-1054 o zastavení konania z 18. februára 2014. Dňa 26. marca 2014 podala odporkyňa v 3. rade odvolanie voči uzneseniu okresného súdu č. k. 10 C 135/2003-1054 o zastavení konania z 18. februára 2014. Dňa 31. marca 2014 okresný súd vyzval účastníkov konania a ich právnych zástupcov na vyjadrenie k odvolaniam odporcov. Dňa 28. apríla 2014 sa k odvolaniu odporcu v 1. rade vyjadrila odporkyňa v 3. rade. Dňa 7. mája 2014 bol spis okresného súdu sp. zn.10 C 135/2003 postúpený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o odvolaní. Dňa 9. mája 2014 doručil odporca v 1. rade okresnému súdu svoj návrh na prerušenie konania, ktorý bol krajskému súdu doručený 20. mája 2014. Dňa 31. júla 2014 rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 6 Co 297/2014 tak, že odvolanie odporcov v 1., 2. a 3. rade proti výroku o pripustení zmeny návrhu odmietol a vo výroku o zastavení konania potvrdil. Toto rozhodnutie bolo doručené všetkým účastníkom konania 8. októbra 2014, keď nadobudlo právoplatnosť.

21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočných prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňoval tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníkov súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

21.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa, ústavný súd preskúmal celé konanie od jeho začiatku a zistil, že aj sťažovateľ v postavení odporcu v 1. rade prispel k predĺženiu posudzovaného konania tým, že opakovane svojou neúčasťou spôsobil odročenie pojednávania. Sťažovateľ tiež podával množstvo návrhov, často aj neodôvodnených (námietky zaujatosti zákonného sudcu, prípadne všetkých sudcov okresného súdu, návrh na prikázanie veci inému súdu, návrh na prerušenie konania), o ktorých musel rozhodovať najprv okresný súd a po podaní opravného prostriedku aj odvolací súd. Ústavný súd však pri hodnotení postupu sťažovateľa bral do úvahy i to, že ako účastník konania nesporne mal právo na procesné úkony, ktoré urobil. Za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania však neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03). V súlade s touto judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľmi uplatnených procesných právach ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (obdobne III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04).

21.3 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a predovšetkým poukazuje na to, že takmer 11-ročné trvanie preskúmavaného konania je už samo osebe celkom jednoznačne neprimerané a neospravedlniteľné. Ústavný súd odkazuje na závery vyjadrené vo svojom skoršom náleze sp. zn. III. ÚS 354/2010 z 2. marca 2011 vo vzťahu k obdobiu od 31. októbra 2003 do 27. januára

24. Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 500 €. Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä vzhľadom na celkovo dlhé trvanie napadnutého konania a na povahu veci považuje za primerané v sume 500 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2.

25. Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti) v roku 2014 v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Odmena za jeden úkon právnej služby v roku 2014 predstavuje sumu 134 € a režijný paušál 8,04 €, t. j. priznané trovy konania sú v celkovej výške 340,85 € s DPH. Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.

26. Vzhľadom na čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.