III. ÚS 298/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 298/2026-13

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov , , a , , zastúpených Hriadel-Heger & Partners s.r.o., Železničiarska 3191/18, Bratislava, proti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/23/2025 z 18. decembra 2025 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

I. 1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. apríla 2026 domáhajú vyslovenia porušenia základných práv vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS“). 2. Stavebný úrad vo februári 2019 rozhodnutím povolil užívanie rodinného domu sťažovateľov. Za dostatočnú na prístup považoval existujúcu komunikáciu. Proti tomuto rozhodnutiu podal v januári 2022 prokurátor protest pre nesplnenie podmienky stavebného povolenia, keďže v spise nebolo stanovisko cestného správneho orgánu, na ktoré sa odvolal stavebný úrad. Protestu prokurátora úrady nevyhoveli, no správny súd rozsudkom z októbra 2024 vyhovel správnej žalobe prokurátora a rozhodnutie z februára 2019 zrušil, keďže v spise nebolo stanovisko cestného správneho orgánu, na ktoré sa stavebný úrad odvolal v kolaudačnom rozhodnutí, pričom nevysvetlil, na základe čoho považoval existujúcu komunikáciu za postačujúcu a bezpečnú. Proti rozsudku správneho súdu podal stavebný úrad kasačnú sťažnosť, ktorá bola ústavnou sťažnosťou namietaným rozsudkom NSS zamietnutá. 3. Sťažovatelia uvádzajú, že aj oni podali proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej namietali rovnaké otázky ako stavebný úrad. Konkrétne, že rozsudok správneho súdu je v rozpore s ich právnou istotou a ochranou nadobudnutých práv. Podľa sťažovateľov sa však NSS s touto argumentáciu vyrovnal tak, že neidentifikoval okolnosti, ktoré by prevažovali nad ochranou pred nezákonným stavom z právoplatného rozhodnutia, keďže treba prihliadať i na možný zásah do práv tretích osôb. Poukazujú na argumentáciu NSS, podľa ktorej od stavebného povolenia vedeli, že treba vybudovať novú komunikáciu. Zdôrazňujú, že NSS súčasne uviedol, že netvrdí, že skutočne došlo k zásahu do práv tretích osôb. 4. Podľa sťažovateľov k porušeniu ich ústavných práv došlo tým, že NSS ich právnu istotu a dobromyseľné nadobudnutie práv primerane nezvážil, a tieto okolnosti prelomil všeobecným poukazom na nezákonnosť rozhodnutia, možný zásah do práv tretích osôb a na ich vedomosť o podmienke stavebného povolenia. Podľa sťažovateľov rozsudok NSS neobstojí v teste spravodlivej rovnováhy medzi verejným záujmom na zákonnosti a ich právom pokojne užívať majetok. V súvislosti s porušením princípu právneho štátu zdôrazňujú, že proti kolaudácii nikto nevzniesol námietky a krátko pred uplynutím trojročnej lehoty prokurátor podal protest, ktorý nesmeroval k ich rodinnému domu. Podľa sťažovateľov NSS nesprávne za dostatočný dôvod na zrušenie kolaudačného rozhodnutia považoval absenciu stanoviska v spise a nedostatok odôvodnenia kolaudačného rozhodnutia. Pritom k zrušeniu takéhoto rozhodnutia by nemali postačovať len formálne nedostatky, ktoré nepreukazujú materiálnu nezákonnosť.