III. ÚS 300/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 300/2015­5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Nt 1/2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že „24. 03. 2015 sa konalo na Okresnom súde v Prešove verejné zasadnutie vo veci obnovy konania 1 Nt/1/2015, odsúdeného . Na verejnom zasadnutí sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti voči sudcovi Okresného súdu v Prešove... Zápisnica z verejného zasadnutia“ podľa názoru sťažovateľa „nezodpovedá priebehu verejného zasadnutia...“,preto podal sťažovateľ „trestné oznámenie na Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR, pre podozrenie z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona...“ Vzhľadom na podané trestné oznámenie sťažovateľ 28. apríla 2015 vzniesol ďalšiu námietku zaujatosti (podanie z 27. apríla 2015) „voči Okresnému súdu v Prešove“, a následne 12. mája 2015 z toho istého dôvodu podal „návrh na prerušenie konania“. Okresný súd však 8. apríla 2015 „uznesením rozhodol o námietke zaujatosti zo dňa 24. 03. 2015. Voči predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ v zákonnej lehote sťažnosť.“. Sťažovateľ namieta, že okresný súd „neprerušil konanie vo veci obnovy konania 1 Nt/1/2015, napriek trestnému oznámeniu... a vznesenej námietke zaujatosti zo dňa 27. 04. 2015 a návrhu na prerušenie konania zo dňa 12. 05. 2015“. Ako sťažovateľ tvrdí, „Okresný súd v Prešove postúpil Krajskému súdu v Trenčíne sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu v Prešove zo dňa 08. 04. 2015, napriek trestnému oznámeniu vo veci zápisnice z verejného zasadnutia. Posúdenie pravdivosti zápisnice z verejného zasadnutia orgánmi činnými v trestnom konaní má podľa sťažovateľa predbežnú povahu k rozhodnutiu o námietke zaujatosti, o ktorej sudca rozhodol uznesením zo dňa 08. 04. 2015.“. Sťažovateľ je presvedčený, že „po oznámení Okresnému súdu v Prešove, že vo veci zápisnice z verejného zasadnutia zo dňa 24. 03. 2015, bolo podané trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu, mal sudca Okresného súdu v Prešove konanie 1 Nt/1/2015 prerušiť, pretože rozhodovanie o trestnom oznámení vytvára prekážku pre rozhodovanie v konaní pred Okresným súdom v Prešove a Krajským súdom v Trenčíne. Sudca Okresného súdu v Prešove konanie neprerušil a vec odstúpil na rozhodovanie Krajskému súdu v Trenčíne, a porušil ustanovenia Trestného poriadku, upravujúce posudzovanie predbežných otázok súdom a prerušenia konania súdom. Postup Okresného súdu v Prešove vo veci 1 Nt/1/2015, je podľa sťažovateľa porušením základných práv a slobôd podľa Ústavy SR a medzinárodných dohôd. Sťažovateľ poukazuje na porušenie Trestného poriadku Okresným súdom v Prešove, ktorý riadne, zákonne a spravodlivo nepostupoval v konaní 1 Nt/1/2015, čím porušil právo sťažovateľa garantované Ústavou Slovenskej republiky.“.

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že podaná sťažnosť sčasti trpí nedostatkom logických časových súvislostí, resp. nezodpovedá reálne možnej racionálnej postupnosti. Ako sám sťažovateľ uvádza, „posúdenie pravdivosti zápisnice z verejného zasadnutia“ konaného 24. marca 2015 „orgánmi činnými v trestnom konaní, má podľa sťažovateľa predbežnú povahu k rozhodnutiu o námietke zaujatosti, o ktorej sudca rozhodol uznesením zo dňa 08. 04. 2015“. Trestné oznámenie a ďalšiu námietku zaujatosti však sťažovateľ podal, ako to vyplýva z jeho sťažnosti, až 28. apríla 2015 a návrh na prerušenie konania až

12. mája 2015, t. j. všetky skutočnosti, ktoré podľa názoru sťažovateľa bránili okresnému súdu rozhodnúť o (prvej) námietke zaujatosti (z 24. marca 2015), nastali až po vydaní samotného dotknutého rozhodnutia okresného súdu. Sudca okresného súdu teda nemohol 8. apríla 2015 pri rozhodovaní o sťažovateľovej námietke z 24. marca 2015 prihliadať na okolnosti, o ktorých v tom danom čase nemohol mať žiadnu vedomosť, pretože nastali neskôr.

Odhliadnuc od uvedeného, keďže za podstatu sťažnosti ústavný súd považoval tvrdenie sťažovateľa o povinnosti okresného súdu prerušiť konanie o návrhu na povolenie obnovy konania v jeho trestnej veci po tom, ako tento podal trestné oznámenie v súvislosti s úkonmi vykonanými v tomto konaní, ústavný súd poznamenáva, že pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (IV. ÚS 23/05).

Keďže pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti ústavný súd zistil, že ochranu sťažovateľom označených práv je oprávnený poskytnúť všeobecný súd, a to v konaní o riadnom opravnom prostriedku, rešpektujúc požiadavku subsidiarity plynúcu z čl. 127 ods. 1 ústavy i svoju doterajšiu rozhodovaciu prax sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Nad rámec je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o namietané porušenie práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno vyvodiť, že pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré treba bezpochyby považovať aj obnovu konania (IV. ÚS 382/09, m. m. I. ÚS 5/02 A. B. v. Slovenská republika, rozsudok zo 4. marca 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru), pretože konania o povolení obnovy konania alebo v rámci nich vydané rozhodnutia priamo nesúvisia s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo o oprávnenosti trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto ustanovenia dohovoru.

A pretože v danom prípade nejde o typ súdneho konania spadajúceho pod ochranu čl. 6 ods. 1 dohovoru podaním ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, v dôsledku čoho absentuje vecná príslušnosť medzi namietaným základným právom sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutými postupom okresného súdu, ústavný súd mohol sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.