III. ÚS 305/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 305/2015­8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júna 2015 predbežne prerokoval sťažnosť , Česká republika, zastúpeného JUDr. Jarmilou Lipnickou Pešlovou, Přívozská 10, Ostrava ­ Moravská Ostrava, Česká republika, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 2 Cb 57/2011­137 zo 16. decembra 2013 vo výroku v bode 4 o trovách konania a uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 5 Cob 23/2014­150 z 13. novembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Odôvodnenie:

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

V danom prípade považuje ústavný súd za závažný obsahový nedostatok petitu sťažnosti brániaci jej meritórnemu preskúmaniu absenciu označenia konkrétneho základného práva, ktoré malo byť rozsudkom okresného súdu a uznesením krajského súdu porušené, tak ako to vyžaduje § 50 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že sťažovateľ sa v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy môže domáhať len vyslovenia porušenia konkrétneho základného práva alebo slobody zaručených ústavou alebo medzinárodnou zmluvou, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Len v prípade vyslovenia porušenia niektorého z uvedených základných práv alebo slobôd má ústavný súd právomoc zrušiť rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, ktorými bolo takéto porušenie spôsobené (čl. 127 ods. 2 ústavy). Z obsahu sťažnosti síce možno vyvodiť nespokojnosť sťažovateľa s označeným uznesením krajského súdu, prípadne rozsudkom okresného súdu, avšak petitom sťažnosti, ktorý je pre ústavný súd záväzný, sa sťažovateľ vyslovenia porušenia žiadneho základných práv zaručených ústavou, prípadne dohovorom nedomáha.

2. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) právne služby na území Slovenskej republiky poskytujú advokáti, ako aj ďalšie fyzické osoby a právnické osoby uvedené v ustanoveniach § 30 písm. b), c), d), e) a i) za podmienok a spôsobom ustanoveným týmto zákonom...

Sťažovateľ k sťažnosti pripojil splnomocnenie na právne zastupovanie, z ktorého je zrejmé, že ho udelil JUDr. Jarmile Lipnickej Pešlovej, Přívozská 10, Ostrava ­ Moravská Ostrava, Česká republika, ktorá však nie je zapísaná v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory, ale je len zapísaná ako advokátka v zozname advokátov Českej advokátskej komory. Z uvedeného vyplýva, že menovaná právna zástupkyňa vykonáva svoju činnosť podľa § 30 písm. b) zákona o advokácii ako hosťujúci euroadvokát, ktorý poskytuje právne služby na území Slovenskej republiky dočasne a príležitostne. U takéhoto advokáta však § 32 zákona o advokácii vyžaduje súčinnosť s iným advokátom zapísaným do zoznamu advokátov v Slovenskej republike, ktorý sa bude považovať za spolupracujúceho advokáta. Zo sťažnosti však splnenie tejto podmienky v danom prípade nevyplýva, čo v zmysle § 32 ods. 1 prvej vety zákona o advokácii in fine vedie ústavný súd k záveru, že

JUDr. Jarmila Lipnická Pešlová nie je v konaní pred ústavným súdom oprávnená sťažovateľa zastupovať.

Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona o ústavnom súde a zo zákona o advokácii vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09). Nedostatok, resp. nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí návrhu účastníka konania je v zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 210/09, III. ÚS 32/2011).