III. ÚS 309/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 309/2015­29

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra Dobríka na verejnom zasadnutí 22. septembra 2015 o sťažnosti , , zastúpenej JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátska kancelária, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina, pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 165/2008, pôvodne vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 103/2005 takto

rozhodol:

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS 309/2015­13 zo 16. júna 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 165/2008, pôvodne vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C 103/2005.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou konania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 2 C 165/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín), a to na strane navrhovateľa, kde súdne konanie bolo začaté na základe návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti podaného právnou predchodkyňou sťažovateľky 19. mája 2005.

Sťažovateľka formuluje vo svojej sťažnosti stručný chronologický prehľad úkonov súdneho konania a zdôrazňuje, že prvé pojednávanie v označenej veci bolo vykonané až po uplynutí šiestich rokov od podania návrhu, pričom v rokoch 2014 a 2015 nebolo vykonané ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu žiadne pojednávanie. Sťažovateľka tiež namieta, že okresný súd neustanovil vo veci znalca pre účely preukázania jej tvrdení.

Sťažovateľka argumentuje, že konajúce súdy do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu, teda v priebehu viac ako deviatich rokov, nerozhodli o podanom návrhu a v označenom postupe vidí sťažovateľka zbytočné prieťahy v konaní, a teda porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný súd prostredníctvom svojej predsedníčky. Stanovisko okresného súdu doručené ústavnému súdu 6. augusta 2015 obsahovalo podrobný chronologický prehľad procesných úkonov konania a tiež takúto argumentáciu: „Skutková a právna zložitosť sporu: Jedná sa o náročnú a komplikovanú vec, z dôvodu podávania neurčitých procesných návrhov na zmenu petitu. Navrhovateľka podala návrh na zmenu petitu spolu s pripustením vstupu ďalších účastníkov do konania na strane odporcu dňa 27.7.2010 ( po piatich rokov konania), ďalší návrh na zmenu petitu a vstup ďalších účastníkov do konania podala dňa 20.1.2012, následne, v poradí tretí návrh na zmenu petitu, podala dňa 19.12.2012 a štvrtý návrh na zmenu petitu dňa 19.12.2012 s návrhom na znalecké dokazovanie znalcom geodetom s tým, že až po vypracovaní znaleckého posudku bude upresnený petit. Ďalšie návrhy na zmenu petitu boli podané dňa 25.1.2013 a 30.1.2013. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je jednoznačne naformulovaný petit a navrhovateľka návrhom vykonať znalecké dokazovanie za účelom upresnenia petitu, prenáša svoje dôkazné povinnosti na súd, čím sa konanie značne predlžuje. Prekážky postupu súdu podľa § 107 a násl. OSP Pôvodná navrhovateľka zomrela počas konania, súd pokračoval v konám s jej právnom nástupkyňou. Prekážky, ktoré spôsobila sťažovateľka ­ 6x návrh na zmenu petitu žaloby bez toho, aby došlo ku skutkovým zmenám, z toho 1x len 5 dní pred pojednávaním nariadeným na deň 25.1.2012. Týmto návrhom žiadala aj o pripustenie vstupu ďalších účastníkov konania na strane žalovanej, čo bolo dôvodom na zrušenie termínu pojednávania. Ďalej sú to zdravotné problémy navrhovateľky, pre ktoré boli odročené pojednávania vytýčené na deň 17.8.2011,21.9.2011, 14.12.2011 Prieťahy spôsobené súdom: K prieťahom vzniknutých na Okresnom súde v Dolnom Kubíne, nie som oprávnená sa vyjadrovať. Po prechode výkonu súdnictva na Okresný súd Námestovo dňom 1.1.2008 došlo k prieťahom v konaní z dôvodu, že súd bol personálne poddimenzovaný a nebolo v schopnostiach sudcu, ktorému bola vec pridelená, priebežné konať vo všetkých pridelených veciach k 1.1.2008 v počte 212 a pri bežnom mesačnom nápade cca 30 veci len v hlavných agendách ( s výnimkou veci D, Er, Ro, Rob). Vec bola pridelená inému sudcovi po personálnom posilnení súdu dňa 29.6.2010, ktorý vo veci konal priebežne do 1.2.2013. Následne obdobie je obdobím, v ktorom súd nevykonal žiaden úkon a ktoré je možné považovať za zbytočné prieťahy.“ V liste okresný súd vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.

„Celý priebeh konania od podania návrhu na začatie konania, ktorý bol podaný v máji 2005 nemôžem považovať za efektívny, pričom doposiaľ nebolo vydané ani jedno meritórne rozhodnutie a ako vyplýva zo spisu, minimálne na jednom pojednávaní sa bude vykonávať dokazovanie listinami, ktoré zaslala Správa katastra Tvrdošín súdu dňa 28.2.2013. Už zo samotnej dĺžky konania a prihliadnutím na terajší stav veci je možné ustáliť, že 10 ročný priebeh konania, ktorého predmetom je bežná rozhodovacia činnosť súdov, vykazuje zjavné známky dlhodobých prieťahov a neefektívneho postupu súdu. Tak, ako vyplýva aj zo zhrnutia priebehu a vykonaných úkonov zo strany okresného súdu, je badať dlhé obdobia, kde súd bol nečinný. Takisto nesprávnym posúdením návrhu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov sa konanie predĺžilo o deväť mesiacov. Posledný úkon súdu v prejednávanej veci bol urobený dňa 01.02.2013.

Aj týmto odôvodňujem návrh na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške, ktorú uvádzam v sťažnosti. Okresný súd Námestovo vo svojom stanovisku uvádza ako dôvod prieťahov v konaní to, že súd bol personálne poddimenzovaný a preto zákonný sudca priebežne nekonal. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. publikácia Extrémne, opakované zbytočné prieťahy okresných súdov a orgánov činných v trestnom konaní

rozhodnutia. Navyše, dlhodobé obdobia nečinnosti súdu sú opakované. V závere poukazujem na to, že v tomto konaní mi bol ustanovený právny zástupca JUDr. Mgr. Štefan Bucha až uznesením zo dňa 13.04.2011, to znamená, že od 19.05.2005 som nebola zastúpená advokátom. Ďalej poukazujem na to, že som osobou v hmotnej núdzi, a preto nemám peniaze na geometrický plán, prípadne na znalecké dokazovanie, ktoré by aj tak protistrana namietala z dôvodu, že znalec nebol ustanovený súdom.“ Vo vyjadrení prezentovala sťažovateľka súhlas s upustením od ústneho pojednávania v danej veci.

Ústavný súd preskúmal na vec sa vzťahujúci súdny spis okresného súdu, ako aj vyjadrenia účastníkov konania a dospel k týmto pre posúdenie sťažnosti relevantným zisteniam: Právna predchodkyňa sťažovateľky podala 19. mája 2005 Okresnému súdu Dolný Kubín návrh na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti spolu s návrhom na oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesením z 31. októbra 2015 jej Okresný súd Dolný Kubín oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal, a preto uznesenie navrhovateľka napadla odvolaním. Nadriadený súd, ktorému bolo odvolanie predložené 1. decembra 2005, spis vrátil Okresnému súdu Dolný Kubín 30. januára 2006 bez rozhodnutia pre účely opravy výroku predmetného uznesenia. Opravné uznesenie Okresný súd Dolný Kubín vydal 1. februára 2006 a následne predložil spis s podaným odvolaním nadriadenému súdu 9. marca 2006. Tento svojím rozhodnutím z 31. mája 2006 napadnuté uznesenie zmenil tak, že požadované oslobodenie od súdnych poplatkov navrhovateľke priznal. V roku 2008 k 1. januáru bola predmetná vec z dôvodu prechodu výkonu súdnictva postúpená novozriadenému okresnému súdu. Okresný súd uznesením z 2. júla 2010 vyzval právnu predchodkyňu sťažovateľky na označenie odporcov v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Sťažovateľka 16. augusta 2011 ospravedlnila svoju neúčasť na určenom termíne pojednávania z dôvodu práceneschopnosti a požiadala o jeho odročenie. Okresný súd toto pojednávanie určené na 17. august 2011 z dôvodu neúčasti účastníkov konania odročil na 21. september 2011. Sťažovateľka žiadala 19. septembra 2011 o odročenie určeného termínu pojednávania z dôvodu trvajúcej práceneschopnosti. Okresný súd odročil na základe uvedenej žiadosti termín pojednávania na neurčito. Okresný súd 25. januára 2012 vykonal pojednávanie, ktoré bolo z dôvodu neúčasti účastníkov konania odročené na neurčito (vrátane sťažovateľky, ktorá mala doručenie predvolania riadne vykázané). Následne okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie podkladov pre účely rozhodnutia o predloženom návrhu z 20. januára 2012, a to 2. augusta 2012. Okresný súd žiadal 1. februára 2013 kompetentný subjekt o predloženie relevantných podkladov. Oslovený subjekt reagoval 28. februára 2013. Od uvedeného momentu ku dňu predloženia stanoviska predsedníčky okresného súdu adresovaného ústavnému súdu nevykonal okresný súd vo veci sťažovateľky žiaden procesný úkon.

1. Predmetom konania v posudzovanej veci je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Ústavný súd je toho názoru, že predmetné konanie sa síce vyznačuje určitým stupňom skutkovej zložitosti veci, ktorá je daná predovšetkým potrebou vykonania znaleckého dokazovania, avšak táto okolnosť nijako neznižuje zodpovednosť konajúcich súdov za zistené nedostatky v postupe konania (pozri bod 3) pričítateľné výlučne na vrub konajúcim súdom.

2. V rámci posúdenia druhého kritéria hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov v súdnom konaní ústavný súd zistil určité okolnosti signalizujúce nedostatočnú aktivitu zo strany sťažovateľky ako účastníčky konania. Išlo o pasivitu sťažovateľky v súvislosti s jej neprítomnosťou na určených termínoch pojednávania (17. august 2011, 21. september 2011 a 25. január 2012). Aj keď išlo v niektorých prípadoch o pasivitu spôsobenú objektívnymi skutočnosťami, treba označenú okolnosť zohľadniť jednoznačne na ťarchu sťažovateľky.

V uvedenom bode sa ústavným súd vysporiadal aj s argumentáciou okresného súdu, ktorý sa vo svojom vyjadrení odvolával na „prekážky“ konania spôsobené sťažovateľkou uplatňujúcou počas konania početné procesné návrhy. Podľa právneho názoru ústavného súdu využitie možností daných sťažovateľom procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie ich práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m. m. I. ÚS 31/01).

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup konajúcich súdov.

Aj v ďalšom období konania ostal okresný súd pasívny bez existencie zákonnej prekážky po dobu približne šiestich mesiacov, a to v úseku konania od 25. januára 2012, keď okresný súd vykonal pojednávanie, až do 2. augusta 2012, keď vyzval sťažovateľku na predloženie relevantných podkladov.

Obdobie extrémnej nečinnosti okresného súdu v trvaní zhruba 2 rokov a 5 mesiacov, keď okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka, nasledovalo v etape konania počnúc 28. februárom 2013, keď boli okresnému súdu predložené relevantné podklady zo strany kompetentného subjektu, a to až do momentu predloženia stanoviska predsedníčky okresného súdu adresovaného ústavnému súdu (júl 2015).

K obrane okresného súdu o nedostatočnom personálnom obsadení súdu a s tým súvisiacou jeho neprimeranou zaťaženosťou predstavujúcou podľa okresného súdu objektívne okolnosti majúce negatívny dopad na plynulosť konania vo veci sťažovateľky poukazuje ústavný súd na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že personálne problémy justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Námietka personálnych komplikácií nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.

Ústavný súd konštatuje, že rozhodujúcim faktorom, ktorý mal negatívny dopad na súvislý priebeh posudzovaného konania, bol postup konajúcich súdov a zbytočné prieťahy, ktorých sa dopustili jednak v dôsledku zistených období nečinnosti, ale aj v dôsledku svojho neefektívneho a nesústredeného postupu.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj zo skutočnosti, že posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu ukončené, bolo potrebné prikázať okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 165/2008 konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila sťažovateľka neprimeranou dĺžkou posudzovaného konania a tiež osobnou frustráciou prameniacou z pocitov právnej neistoty a nespravodlivosti. Vychádzajúc z týchto skutočností považovala sťažovateľka za primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 10 000 €.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2015