III. ÚS 31/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 31/2016-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. januára 2016 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ERS Holding, spol. s r. o., zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., Mickiewiczova 2, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Martin Keltoš, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. 24 Cb/308/2009-201 z 15. októbra 2013 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob/6/2014-234 zo 17. marca 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti ERS Holding, spol. s r. o., o d m i e t a .

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla: «. . . Okresný súd Bratislava II Platobným rozkazom sp. zn.: 33Rob/1671/2009 zo dňa 04.08.2009 (doručený 11.08.2009) uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť Slovenskej pošte, a.s., . Partizánka cesta 9, 975 99 Banská Bystrica (ďalej len „Slovenská pošta. a.s.“) sumu 13.165,94 EUR s prísl. Okresný súd Bratislava II rozhodol na základe Návrhu Slovenskej pošty, a.s. o vydanie platobného rozkazu na sumu 13.165,94 EUR s prísl. zo dňa 01.07.2009, a to z dôvodu nezaplatenia Faktúry č. 9000166544 zo dňa 28.12.2006 za poskytnuté služby v zmysle Zmluvy o poskytnutí služby propagačné zásielky zo dňa 13.06.2006 (ďalej len ako „Zmluva o poskytnutí služby“). Sťažovateľ podal proti Platobnému rozkazu sp. zn.: 33Rob/1671/2009 zo dňa 04.08.2009 odpor, v ktorom argumentoval neevidovaním Faktúry č. 9000166544 zo dňa 28.12.2006 v účtovníctve sťažovateľa, ktorý odpor následne doplnil podaním zo dňa 23.09.2010.

zo dňa 28.12.2006 (ktorá bola podkladom pre vydanie platobného rozkazu) za neoprávnenú, z dôvodu neposkytnutia služieb propagačné zásielky riadne a včas. Sťažovateľovi konaním Slovenskej pošty, a.s., ktorá si riadne a včas nesplnila svoje zmluvné povinnosti v zmysle Zmluvy o poskytnutí služby, vznikla škoda spočívajúca v nákladoch, ktoré navrhovateľ vynaložil na spracovanie a tlač propagačných materiálov (PgZ), ktoré následne neboli doručené ich adresátom.

Proti predmetnému rozsudku podal sťažovateľ odvolanie v rámci, ktorého poukazuje na skutočnosť, že Slovenská pošta, a.s. v konaní neuniesla bremeno tvrdenia a na to nadväzujúce dôkazné bremeno. Slovenská pošta, a.s. nepreukázala relevantnými dôkazmi, že služba propagačné zásielky bola poskytnutá v celom rozsahu a bez vád. V priebehu konania Slovenská pošta, a.s. argumentovala tvrdením, že PgZ boli odovzdané poštovým doručovateľom, pričom v zmysle Zmluvy o poskytnutí služby, odovzdanie PgZ v rámci vnútornej štruktúry Slovenskej pošty, a.s. nie je možné v žiadnom prípade považovať za riadne a včasné poskytnutie služby. Sťažovateľ v priebehu konania preukázal, že poskytnutie služby propagačné zásielky nebolo uskutočnené riadne a včas, a to jednak vzhľadom na skutočnosť nedoručenia zásielok na všetky určené adresy, čiastočného doručenia PgZ na určené adresy, doručenia PgZ po dohodnutom termíne dodania. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd Rozsudkom sp. zn.: 2Cob/6/2014 zo dňa 17.03.2015 odvolanie žalobcu zamietol a Rozsudok Okresného súdu Bratislava II

. . S poukazom na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd sa nevysporiadal s podstatnými argumentmi sťažovateľa, ako aj sa adekvátne a preskúmateľne nevysporiadal s relevantnou argumentáciou sťažovateľa, má sťažovateľ za to, že bolo zo strany Krajského súdu v Bratislave porušené jeho právo na súdnu ochranu.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že rozsudkom okresného súdu č. k. 24 Cb/308/2009-201 z 15. októbra 2013 a rozsudkom krajského súdu č. k. 2 Cob/6/2014-234 zo 17. marca 2015 bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, napadnutý rozsudok krajského súdu č. k. 2 Cob/6/2014-234 zo 17. marca 2015 zruší a vec vráti na ďalšie konanie a prizná sťažovateľke úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).

Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).

Sťažovateľka v sťažnosti predovšetkým namieta, že krajský súd napadnutý rozsudok neodôvodnil dostatočným spôsobom a nezaoberal sa všetkými jej námietkami uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku. Podľa názoru sťažovateľky krajský súd rozhodol arbitrárne. Závery odvolacieho súdu podľa sťažovateľky nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v zistených skutočnostiach a krajský súd nedostatočne vyhodnotil dokazovanie smerujúce k potvrdeniu nároku Slovenskej pošty, a. s., a opomenul dôkazy predkladané sťažovateľkou. V dôsledku toho malo dôjsť podľa sťažovateľky k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa ani objednávkou zo dňa 13.12.2006 ani zmluvou o poskytnutí služby Propagačné zásielky zo dňa 13.12.2006 a ani Obchodnými podmienkami nezaväzoval, že bude doručovať PgZ priamo fyzickým a právnickým osobám a to priamo do poštových schránok.

Pri výnimkách vlastne nerešpektuje vôľu prijímateľa na odmietnutie reklamy v zmysle § 3 ods. 8 zákona o reklame. Žalobca službu PgZ podľa Obchodných podmienok vykonával v rámci svojej sprostredkovateľskej činnosti. To znamená, že pri službe PgZ sprostredkoval šírenie reklamy formou PgZ. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný žalobcovi neposkytol žiaden zoznam adries s presným vymedzením počtu domácností, firiem a P.O_ Boxov, ale v zmysle bodu 2.4 obchodných podmienok poskytol databázu - prehľad odovzdávacích miest podľa ktorej sa PgZ distribuovali na jednotlivé dodávacie pošty. Databáza zároveň obsahovala aj úhrnný počet zásielok pre okruh prijímateľov. Databáza je ako listinný dôkaz pripojená pri vyjadrení žalobcu list. č. j. 6769/2010/GR PRAV zo dňa 20.9.2010. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že služba propagačné zásielky je poštová služba a nie je súčasťou Poštových podmienok, pretože PgZ nie sú poštovými zásielkami v zmysle zákona o poštových službách. Odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že pri

Na základe uvedeného, je potrebné poukázať na skutočnosť, že dňa 15.12.2006 bol pre žalovaného posledným dňom na navezenie PgZ na predspracovanie a nie dňom na podanie PgZ za účelom ich následnej dopravy a doručovania. Pokiaľ ide

To znamená, že rozhodnou skutočnosťou pre počítanie lehoty nie je deň navezenia PgZ, ktoré nespĺňajú zasielacie podmienky v zmysle bodov 4.2 a 4.5 Obchodných podmienok do prevádzkových priestorov žalobcu - pošty Bratislava 12, ale ich podanie - vybratie pri priehradke pošty Bratislava 12 po splnení zasielacích podmienok t.j. ich podanie vo zväzkoch polepených štítkami, ktoré obsahujú údaje v zmysle Prílohy č. 2 k Obchodným podmienkam. Pri PgZ pre firmy a P.O_ Boxy dňom podania je deň 15.12.2006 a pri PgZ pre domácnosti dňom podania je deň 19.12.2006.

termíne ide o doručenie pred Vianočnými sviatkami. Pokiaľ ide o včasnosť podania reklamácie zo strany žalovaného odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa ako aj so stanoviskom žalobcu, že z charakteristiky služby vyplýva, že aj podmienky podávania reklamácie musia mať vzhľadom na charakter služby nastavené tak, aby bola nekvalita identifikovaná reklamujúcim v čo najkratšom čase a s uvedením konkrétneho miesta. Len splnením týchto kritérií vie pošta zabezpečiť overenie dodávania propagačných zásielok na príslušnom odovzdávacom mieste oslovením prijímateľa cieľovej

miesta. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že reklamácia zo dňa 4.1.2007, ktorá bola doručená žalobcovi až dňa 15.1.2007 bola realizovaná jednoznačne po uplynutí dohodnutej lehoty na uplatnenie reklamácie, a navyše neobsahovala náležitosti v zmysle Obchodných podmienok.

2. Zmluvy o poskytnutí služby propagačné zásielky uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi žalobcom a žalovaným odkazuje v bode 3.1. na obchodné podmienky keď sa v článku uvádza, že podávateľ sa zaväzuje podávať svoje zásielky v zmysle Obchodných podmienok Slovenskej pošty a.s., pre Propagačné zásielky platných v deň podania zásielok. Taktiež na ne odkazuje aj článok 4.3. v ktorom sa uvádza, že SP a.s., zodpovedá za zásielky v rozsahu ustanovení platných Obchodných podmienok Slovenskej pošty, a.s. pre Propagačné zásielky. Taktiež na ne odkazuje bod 4.4. písm. c) predmetného článku IV, v ktorom sa uvádza, že ak podávateľ nerešpektuje ustanovenia platných Obchodných podmienok pre Propagačné zásielky Slovenská pošta, a.s., je oprávnená okamžite pozastaviť plnenie zmluvy, prípadne okamžite odstúpiť od zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že žalovanému muselo byť už pri uzatváraní Zmluvy o poskytnutí služby propagačné zásielky zrejmé, že pre jeho povinnosti vo vzťahu k žalobcovi ale aj práva, platia obchodné podmienky na ktoré zmluva odkazovala a bolo

V danom prípade však nešlo o dojednávanie Rozhodcovskej doložky ale o dojednávanie konkrétnych podmienok dodávania služby, ktoré boli presne špecifikované v Obchodných podmienkach a na akceptovanie týchto Obchodných podmienok nebolo potrebné, aby Obchodné podmienky boli podpísané oboma zmluvnými stranami, keďže bola podpísaná základná zmluva, ktorá na Obchodné podmienky odkazovala. Zo všetkými ostatnými námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní sa v dostatočnej miere vysporiadal súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania jednak predloženými listinnými dôkazmi ako aj výpoveďou svedkov a to tak, svedkov navrhnutých zo strany žalobcu ako aj žalovaného, ktorého svedecké výpovede riadne súd prvého stupňa vyhodnotil a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver.

. .»

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2016