← Späť na vyhľadávanie
Ústavný súd·Uznesenie·05/21/2026 00:00:00

III. ÚS 323/2026

ECLI:SK:USSR:2026:3.US.323.2026.1

Odmieta
Súd
Ústavný súd Slovenskej republiky
Sudca
Martin Vernarský
IČS
969/2026
Zdroj
PDF ↗

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 323/2026-7

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , proti rozhodnutiu Okresného súdu Poprad sp. zn. 17C/5/2025 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

Odôvodnenie:

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkové východiská 1. Ústavnému súdu bolo 10. apríla 2026 doručené podanie, v ktorom sťažovateľ namieta porušenie práv, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Žiada o preskúmanie zákonnosti bližšie nekonkretizovaného rozhodnutia okresného súdu, ako aj o preskúmanie zákonnosti bližšie neidentifikovaného rozhodnutia vyšetrovateľa a prokurátora. 2. Z príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ neprevzal zásielku expedovanú z okresného súdu 12. februára 2026, preto sa naň obrátil mailom, na ktorý okresný súd oznámil, že obsahom zásielky bolo rozhodnutie z 28. januára 2026. Zásielka sa okresnému súdu vrátila 11. marca 2026 ako nedoručená, keďže sťažovateľ ako žalovaný 2 ju neprevzal v odbernej lehote. Sťažovateľ na to mailom požiadal o opätovné zaslanie zásielky, aby neboli porušené jeho práva a rovnosť zbraní. Okresný súd mu mailom oznámil, že doručovanie spornej zásielky bolo v súlade s § 111 Civilného sporového poriadku, a preto by nebolo v súlade so zákonom jej opätovné doručovanie. II. Argumentácia sťažovateľa 3. Sťažovateľ dôvodí, že zásielku z okresného súdu neprevzal 9. marca 2026 nie vlastnou vinou. V dôsledku rozhodnutia úradníka sa k zásielke do podania ústavnej sťažnosti nedostal, preto si myslí, že boli porušené jeho práva, ktoré mu zaručuje ústava. Žiada o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí okresného súdu, vyšetrovateľa a prokurátora.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

4. Ústavný súd podanie sťažovateľa vyhodnotil podľa § 39 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ako ústavnú sťažnosť, pretože v ňom zrozumiteľne formuluje presvedčenie o porušení jeho práv zaručených ústavou. 5. Ústavná sťažnosť sťažovateľa trpí viacerými nedostatkami zákonom ustanovených náležitostí. Sťažovateľ v rozpore s § 123 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde zrozumiteľne nekonkretizuje rozhodnutia ako zásahy, ktorými malo dôjsť k porušeniu jeho subjektívnych práv. Hoci v ústavnej sťažnosti cituje niektoré ustanovenia ústavy, Listiny základných práv a slobôd a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v rozpore s § 123 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde neuvádza jednoznačne, či malo dôjsť k porušeniu všetkých práv v predmetných ustanoveniach zakotvených, alebo len niektorých z nich. Sťažovateľ neformuluje návrh na rozhodnutie vo veci samej (petit ústavnej sťažnosti) v súlade s § 133 zákona o ústavnom súde. Strohá požiadavka, aby ústavný súd preveril jeho podanie, z uvedeného hľadiska nepostačuje. Sťažovateľ nie je zastúpený advokátom, aj keď to § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyžaduje. Nepožiadal ani o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti nepripojil kópie rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k porušeniu jeho práv, hoci mu to § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde prikazuje. 6. Ústavný súd konštatuje, že rozsah nedostatkov ústavnej sťažnosti dosahuje mieru, ktorá neumožňuje ich odstránenie postupom podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Doplnenie ústavnej sťažnosti na výzvu adresovanú sťažovateľovi a v súlade s ňou by totiž už muselo byť vyhodnotené ako nová ústavná sťažnosť, nie ako doplnenie aktuálnej ústavnej sťažnosti. Preto bolo potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde z dôvodu nesplnenia zákonom ustanovených náležitostí.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2026

Robert Šorl predseda senátu

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie III. ÚS 323/2026 – Ústavný súd Slovenskej republiky | AI Pravnik