III. ÚS 326/2026

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa 1. Ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. apríla 2026 sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia základného práva nebyť podrobený ponižujúcemu zaobchádzaniu zaručeného čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života zaručeného čl. 19 ods. 2 ústavy, práva nebyť podrobený ponižujúcemu zaobchádzaniu zaručeného čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na rešpektovanie súkromného života zaručeného čl. 8 dohovoru Ústavnom na výkon trestu odňatia slobody Ilava (ďalej len „ústav“), v ktorom sťažovateľ od roku 2023 vykonáva trest odňatia slobody. Žiada priznanie finančného zadosťučinenia 10 000 eur. Sťažovateľ žiada o ustanovenie právneho zástupcu na účel zastupovania v konaní o jeho ústavnej sťažnosti. 2. Sťažovateľ v konkrétnejšej rovine namieta, že v ústave je 24 hodín denne po celý kalendárny rok monitorovaný tak, že nemá žiadne súkromie na osobné potreby (čítanie literatúry, písanie listov, podnetov a pod.). Zo strany ústavu dochádza podľa sťažovateľa k úmyselnému ponižovaniu jeho ľudskej dôstojnosti, keďže sa pri osobných prehliadkach musí vyzliekať donaha a drepovať. Okrem toho sťažovateľ poukazuje aj na skutočnosť, že na cele je s ním umiestnený veľký počet osôb (spolu 15) a v sociálnych priestoroch sú zabezpečené iba 4 umývadlá a dve toaletné misy.

Zmysel a účel subsidiárneho postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ku ktorého uplatneniu dôjde až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popretie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu, ktorého právne dôsledky sú premietnuté do § 56 ods. 2 a do § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 4/2001 Z. z.“), podľa ktorého má obvinený alebo odsúdený právo podať sťažnosť podľa tohto zákona. Podľa § 65da ods. 2 zákona č. 4/2001 Z. z. sťažnosť podľa tohto zákona je podanie obvineného, odsúdeného, blízkej osoby obvineného alebo odsúdeného a právneho zástupcu obvineného alebo odsúdeného, ktorým sa domáha ochrany práv alebo právom chránených záujmov tohto obvineného alebo odsúdeného, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou organizačnej zložky zboru podľa § 2 ods. 1, a zároveň poukazuje na konkrétne nedostatky, ktorých odstránenie je v pôsobnosti organizačnej zložky zboru, najmä na porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov zboru. 6.

7. Ak sa podľa § 65dj zákona č. 4/2001 Z. z. prešetrovaním sťažnosti zistí porušenie práva alebo právom chráneného záujmu sťažovateľa, príslušná organizačná zložka zboru vyhodnotí sťažnosť ako „opodstatnenú“ a záznam o prešetrení sťažnosti musí podľa § 65dj ods. 2 písm. g) zákona č. 4/2001 Z. z. obsahovať povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a príčin

väzenskej a justičnej stráže. V prípade neúspechu aj tohto prostriedku nápravy sťažovateľ disponuje ďalším účinným prostriedkom nápravy, a to podnetom podľa § 31 a nasl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z.“) na vecne a miestne príslušnom orgáne prokuratúry, ktorý posúdi zákonnosť postupu Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže vrátane zákonnosti predchádzajúceho postupu ústavu. Proti negatívnemu vybaveniu podnetu podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre sa sťažovateľ môže opakovaným podnetom podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre domáhať preskúmania zákonnosti nadriadenou prokuratúrou, ktorá by bola povinná jeho opakovaný podnet podľa § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre vecne vybaviť.

Podnet (opakovaný podnet, ďalší opakovaný podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi. 9. Ústavný súd už viackrát vyslovil právny názor, že vynechanie podnetu, opakovaného podnetu (resp. ďalšieho opakovaného podnetu) ako právneho prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním ústavnej sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať priame opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (obdobne I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05, II. ÚS 432/2012, III. ÚS 854/2016, II. ÚS 312/2020).

Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (m. m. napr. I. ÚS 333/2020).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2026

Robert Šorl predseda senátu