III. ÚS 328/2026

Odôvodnenie:

I. Ústavná sťažnosť 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. mája 2026 domáha preskúmania rozsudku Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2T/58/2018 zo 14. januára 2019, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1 a 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 9 rokov. V ústavnej sťažnosti ako porušené práva označuje právo na spravodlivý proces a právo na obhajobu. Sťažovateľ naznačuje nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku ako zločinu zabitia spáchaného na chránenej osobe, keďže poškodená nebola jeho družkou a ani blízkou osobou. Sťažovateľ ozrejmuje, že k vzdaniu sa práva podať odvolanie proti napadnutému rozsudku okresného súdu ho naviedol jeho obhajca, ktorý mu neposkytol obhajobu riadnym spôsobom. 2. Súčasťou skutkovej argumentácie v ústavnej sťažnosti je aj informácia o konaní o návrhu na povolenie obnovy konania sp. zn. 2T/58/2018. Sťažovateľ uvádza, že 3. marca 2026 na Mestskom súde Košice (ďalej len „mestský súd“) prebiehalo verejné zasadnutie, v rámci ktorého malo dôjsť k hodnoteniu znaleckého posudku preukazujúceho, že sťažovateľ je invalidný dôchodca s ťažkou poruchou sluchu.

3. Sťažovateľ bez konkretizácie napadnutého právneho predpisu odkazuje aj na čl. 127 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a žiada, aby senát ústavného súdu ak dospeje, že jeho návrh je dôvodný, konanie prerušil a podal návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy.

2019. V prípade jednej podanej ústavnej sťažnosti o nej ústavný súd rozhodol uznesením č. k. III. ÚS 355/2023-13 z 13. júla 2023, ktorým ju odmietol z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 56 ods. 2. písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd v uznesení č. k. III. ÚS 355/2023-13 z 13. júla 2023 zdôraznil, že napadnutý rozsudok okresného súdu je rozhodnutím súdu prvého stupňa v trestnom konaní. Proti rozsudku má obžalovaný právo podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, pričom následne poskytuje ochranu jeho základným právam a slobodám odvolací súd.

V dôsledku tohto postupu ústavný súd uzavrel, že sťažovateľ sa vzdaním sa odvolania sám zbavil možnosti splniť podmienku prípustnosti svojej ústavnej sťažnosti, preto ju ústavný súd odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

6. Podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde je návrh na začatie konania neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

8. Sťažovateľ sa opätovne už po niekoľkýkrát domáha ochrany proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 2T/58/2018 zo 14. januára 2019, ktorého prieskumu bráni sťažovateľom zvolený procesný postup, ktorým sa vzdal práva podať odvolanie proti predmetnému rozsudku, ako to už ústavný súd sťažovateľovi ozrejmil vo svojom uznesení č. k. III. ÚS 355/2023-13 z 13. júla 2023 (pozri bod 4). Ústavný súd teda odmieta sťažovateľom podanú ústavnú sťažnosť z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 56 ods. 2 písm. d) a § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, keďže o nej už ústavný súd uznesením označeným v predchádzajúcej vete rozhodol, síce z dôvodu nesplnenia podmienok konania, tento nedostatok však je vzhľadom na vzdanie sa práva odvolania sťažovateľom neodstrániteľný.

Sťažovateľ k ústavnej sťažnosti ani nepriložil žiadne dôkazy preukazujúce priebeh konania o povolení obnovy konania na mestskom súde, hoci to § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyžaduje. Ústavný súd nepovažoval za efektívne vyzývať sťažovateľa na doplnenie ústavnej sťažnosti v tejto časti. Aj v prípade preukázania všetkých rozhodujúcich okolností o konaní o povolení obnovy konania by totiž bolo nutné ústavnú sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú, keďže proti rozhodnutiu mestského súdu o otázke povolenia obnovy konania umožňuje Trestný poriadok v § 402 ods. 3 podať dotknutej osobe opravný prostriedok, o ktorom rozhodne nadriadený súd.

Keďže teda ústavný súd nepovažoval za procesne efektívne sťažovateľa na odstránenie nedostatkov jeho ústavnej sťažnosti v tejto časti vyzývať, odmietol ju z dôvodu nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci dospel ústavný súd k záveru o potrebe odmietnutia ústavnej sťažnosti bez jej vecného vybavenia, nemal dôvod samostatne sa zaoberať návrhom sťažovateľa podľa § 123 ods. 4 zákona o ústavnom súde a nebol dôvod ani o ňom osobitne rozhodovať (III. ÚS 304/2025, III. ÚS 262/2026).