III. ÚS 329/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 329/2015­30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2015 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra Dobríka v konaní o sťažnosti , zastúpeného advokátom JUDr. Richardom Kovalčíkom, Rázusova 1, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 192/2008, takto

rozhodol:

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn. III. ÚS 329/2015 z 30. júna 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „navrhovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 192/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom sp. zn. 1 SprV 603/2015 (doručeným ústavnému súdu 17. augusta 2015), v ktorom sa okrem iného uvádza: „Vec považujem za skutkovo a právne zložitejšiu, nie bežnú, nakoľko ide o spor medzi podnikateľmi týkajúci sa náhrady škody vo forme ušlého zisku, v ktorom bolo potrebné vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov, svedkov, ako aj znalecké dokazovanie... Sťažovateľ (navrhovateľ) podľa môjho názoru zavinil prieťahy tým, že ­ dňa 07. 05. 2010 požiadal o odročenie termínu pojednávania vytýčeného na 24. 06. 2010, z ktorého dôvodu bolo pojednávanie odročené na 09. 09. 2010 ­ dňa 24. 02. 2012 doručil blanketové odvolanie bez náležitostí v zmysle § 205 ods. 1 OSP, z ktorého dôvodu bolo potrebné predložiť spis VSÚ na vyzvanie navrhovateľa na odstránenie vád podania (odvolanie bez náležitostí pritom spísal advokát), pričom odvolanie bolo doplnené dňa 28. 03. 2012 ­ nespolupracoval so znaleckou organizáciou pri vypracúvaní znaleckého posudku, neriešil sporné otázky so znaleckou organizáciou operatívne telefonicky dňa 23. 04. 2015 doručil súdu blanketové odvolanie proti uzneseniu o priznaní znalečného bez náležitostí v zmysle § 205 ods. 1 OSP (opäť ide o podanie advokáta), z ktorého dôvodu bolo potrebné navrhovateľa uznesením zo dňa 06. 05. 2015 vyzvať na odstránenie vád odvolania, toto však nebolo expedované, nakoľko navrhovateľ dňa 06. 05. 2015 odvolanie doplnil ­ dňa 30. 07. 2015 požiadal o odročenie termínu pojednávania vytýčeného na 04. 08. 2015, z ktorého dôvodu bude pojednávanie odročené. Mám za to, že zo strany súdu sa vo veci plynulo konalo. Hlavne vzhľadom na skutočnosť, že senát JUDr. Ďumbálovej bol jedným z najzaťaženejších senátov na tunajšom súde a tiež vzhľadom na skutočnosť, že Okresný súd Trnava patrí dlhodobo k nedostatočne personálne obsadeným súdom, keď v súčasnosti chýba na tunajšom súde 10 sudcov.“

03. 02. 2009 ­ vyžiadané daňové priznania z DÚ Košice IV.

09. 03. 2009 PZ odporkyne urgovaná o zaslanie žiadaných listinných dôkazov v lehote 5 dní pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty 09. 03. 2009 oznámené PZ navrhovateľa, že listinné dôkazy a vyjadrenie neboli protistranou predložené; oznámenie doručené dňa 16. 03. 2009 11. 03. 2009 doručená súdu opätovná žiadosť navrhovateľa o vyhotovenie kópie písomností 17. 03. 2009 doručená žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní jeho právneho zástupcu 24. 03. 2009 doručené oznámenie z Daňového úradu Košice IV. 27. 03. 2009 doručené listinné dôkazy a potvrdenie o PN (v deň pojednávania dňa 26. 02. 2009) od PZ odporkyne 02. 04. 2009 o 10.00 hod. pojednávanie v neprítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov, vyhlásený prvý rozsudok Okresného súdu Trnava: odporkyňa zaviazaná povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.624,78 eura s úrokom z omeškania z uvedenej

08. 06. 2009 pokyn sudkyne kancelárii na vydanie uznesení vyrubujúcich súdny poplatok za odvolanie navrhovateľovi a odporkyni a na zaslanie odvolaní na vyjadrenie 10. 06. 2009 realizovaný pokyn sudkyne kanceláriou 17. 06. 2009 doručené uznesenie a výzva na vyjadrenie sa k odvolaniu protistrany PZ odporkyne 18. 06. 2009 doručené uznesenie a výzva na vyjadrenie sa k odvolaniu protistrany PZ navrhovateľa 18. 06. 2009 uhradený súdny poplatok za odvolanie odporkyňou 14. 07. 2009 uhradený súdny poplatok za odvolanie navrhovateľom 13. 08. 2009 vypracovaná predkladacia správa na Krajský súd v Trnave zastupujúcou sudkyňou

14. 09. 2009 Krajskému súdu v Trnave doručené stanovisko navrhovateľa k odvolaniu odporkyne

účastníkov 22. 03. 2010 expedované uznesenie kanceláriou 24. 03. 2010 uznesenie KS doručené PZ odporkyne 31. 03. 2010 uznesenie KS doručené PZ navrhovateľa 09. 04. 2010 sudkyňou vytýčený termín pojednávania na 24. 06. 2010 26. 04. 2010 expedované predvolania kanceláriou 29. 04. 2010 doručené predvolanie PZ odporkyne 03. 05. 2010 doručené predvolanie PZ navrhovateľa 07. 05. 2010

súdu doručená žiadosť navrhovateľa o vykonanie dokazovania Zmluvou o nájme nebytových priestorov uzavretou medzi a odporkyňou dňa 08.12.2006 a na zaslanie zmluvy PZ navrhovateľa 24. 09. 2010 zaslaná fotokópia zmluvy o nájme nebytových priestorov PZ navrhovateľa 04. 10. 2010 fotokópia zmluvy doručená PZ navrhovateľa 29. 10. 2010 doručený návrh navrhovateľa na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania jeho rozšírením

súdu doručené stanovisko navrhovateľa k vyjadreniu odporkyne a návrh na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania (pozn. podľa obsahu čiastočné späťvzatie návrhu) 01. 04. 2011 VSÚ vydala uznesenie o zastavení konania v časti istiny 1,13 eura s príslušenstvom a dala pokyn kancelárii na jeho expedovanie 04. 04. 2011 kancelária expedovala uznesenie 11. 04. 2011 uznesenie doručené PZ navrhovateľa 12. 04. 2011 uznesenie doručené PZ odporkyne 28. 04. 2011 vyznačená právoplatnosť na uznesení o čiastočnom zastavení konania 09. 05. 2011 VSÚ vypracovala výzvu na vyrubenie doplatku súdneho poplatku z návrhu a dala pokyn na expedovanie 10. 05. 2011 expedovaná výzva a príkaz na úhradu PZ navrhovateľa 16. 05. 2011 výzva a príkaz na úhradu doručené PZ navrhovateľa 20. 05. 2011

05. 12. 2011 ­ expedované predvolania 05. 01. 2011 ­ o 13.00 hod. pojednávanie za účasti právnych zástupcov účastníkov, vyhlásený druhý rozsudok Okresného súdu Trnava: návrh zamietnutý, navrhovateľ zaviazaný povinnosťou zaplatiť odporkyni náhradu trov konania 05. 01. 2012 ­ doručené vyčíslenie trov konania odporkyňou 20. 01. 2012 ­ vypracované písomné vyhotovenie rozsudku a daný pokyn na jeho expedovanie 10. 02. 2012 ­ rozsudok doručený PZ navrhovateľa 17. 02. 2012 ­ rozsudok doručený PZ odporkyne 24. 02. 2012 ­ faxom doručené blanketové odvolanie navrhovateľa v lehote doplnené originálom 09. 03. 2012 ­ pokyn sudkyne na predloženie spisu VSÚ za účelom odstránenia vád odvolania podľa § 209 ods. 1 OSP 28. 03. 2012 ­ doručené doplnenie odvolania navrhovateľom 18. 05. 2012 ­ pokyn VSÚ na vypracovanie predkladacej správy a jej predloženie sudkyni na podpis 21. 05. 2012 ­ pokyn sudkyne na zaslanie odvolania protistrane s výzvou na vyjadrenie sa k nemu v lehote 10 dní 24. 05. 2012 ­ realizovaný pokyn sudkyne 30. 05. 2012 ­ odvolanie a výzva na vyjadrenie doručené PZ odporkyne 01. 06. 2012 ­ PZ odporkyne nahliadla do spisu 06. 06. 2012 ­ doručené vyjadrenie odporkyne k odvolaniu navrhovateľa 08. 06. 2012 ­ vypracovaná predkladacia správa 14. 06. 2012 ­ spis predložený na Krajský súd v Trnave a zapísaný pod sp. zn. 20. 06. 2012 ­ vypracovaná správa VSÚ 08. 08. 2012 ­ zaslané za spisom podanie navrhovateľa zo dňa 03. 04. 2012, ktoré bolo omylom založené v spise 17C/19/2012

07. 01. 2014 ­ doručené vyššie uvedené písomnosti PZ účastníkov (žiadosť navrhovateľa o nariadenie znaleckého dokazovania a uznesenie sa míňali v pošte) 13. 01. 2014 ­ doručené podanie navrhovateľa, ktorým žiada poveriť vypracovaním znaleckého posudku znalca z odboru ekonómia a manažment, ekonomika a riadenie podnikov a namieta úlohu uloženú znalcovi 16. 01. 2014 ­ uhradený preddavok na znalecké dokazovanie odporkyňou 28.01.2014 ­ pokyn sudkyne pre VSÚ na vypracovanie návrhu uznesenia v mene sudkyne, ktorým bude znovu rozhodnuté o ustanovení znalca, keď podanie navrhovateľa bolo posúdené ako odvolanie proti uzneseniu VSÚ, z ktorého dôvodu sa toto uznesenie zrušilo a vo veci mal rozhodnúť sudca 26. 02. 2014 ­ vydané uznesenie v mene sudkyne, ktorým bol do konania pribratý znalec z odboru ekonómia a účtovníctvo, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo 03. 03. 2014 ­ pokyn sudkyne na predloženie spisu znalcovi po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o pribratí znalca do konania 25. 03. 2014 ­ doručené podanie navrhovateľa, ktorým namieta úlohu uloženú znalcovi a žiada ustanovenie znalca z odboru ekonómia a účtovníctvo, odvetvie ekonomika a riadenie podnikov 01. 04. 2014 ­ doručené odvolanie odporkyne proti výroku VIII. uznesenia (uloženie preddavku) 07. 04. 2014 ­ pokyn sudkyne na vypracovanie predkladacej správy na Krajský súd v Trnave 08. 04. 2014 ­ vypracovaná predkladacia správa na Krajský súd v Trnave 15. 04. 2014 ­ spis predložený Krajskému súdu v Trnave a zapísaný pod sp. zn. 24Co/233/2014 07. 05. 2014 ­ vypracovaná správa VSÚ 02. 06. 2014 ­ vec sp. zn. 17C/192/2008 po odchode sudkyne JUDr. Ďumbalovej do dôchodku pridelená náhodným výberom sudkyni JUDr. Hanzlíkovej (spis sa nachádzal na KS) 18. 06. 2014 ­ vec sp. zn. 17C/192/2008 pridelená náhodným výberom jednej z troch novovymenovaných sudkýň JUDr. Pribulovej (spis sa nachádzal na KS)

06. 02. 2015 ­ výzvu na vedomie prevzal PZ navrhovateľa 19. 02. 2015 ­ výzvu prevzal navrhovateľ 17. 02. 2015 ­ súdu doručená odpoveď navrhovateľa na výzvu k spolupráci 26. 02. 2015 ­ telefonicky zisťované sudkyňou u znaleckej organizácie dátum doručenia znaleckého posudku 02. 03. 2015 ­ súdu doručený znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného 04. 03. 2015 ­ pokyn sudkyne pre VSÚ na rozhodnutie o znalečnom 31. 03. 2015 ­ uznesenie VSÚ o priznaní znalečného 31. 03. 2015 ­ expedované uznesenie a znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom v lehote 15 dní 31. 03. 2015 ­ uhradený preddavok na znalecké dokazovanie zo strany navrhovateľa 23. 04. 2015 ­ nahliadnuté do spisu PZ odporkyne 23. 04. 2015 ­ e­mailom doručené odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu o priznaní znalečného (bez náležitostí v zmysle § 205 ods. 1 OSP) 24. 04. 2015 ­ doručený originál odvolania 29. 04. 2015 ­ pokyn sudkyne pre VSÚ na vyzvanie navrhovateľa na odstránenie vád odvolania 28. 04. 2015 ­ doručené vyjadrenie odporkyne k znaleckému posudku 06. 05. 2015 ­ vypracované uznesenie VSÚ ­ výzva na odstránenie vád odvolania navrhovateľa ­ neexpedované z dôvodu, že 06. 05. 2015 ­ doručené doplnenie odvolania navrhovateľom 18. 05. 2015 ­ pokyn sudkyne kancelárii na zaslanie odvolania s doplnením a prílohami PZ odporkyne a znaleckej organizácii, tejto na vyjadrenie 01. 06. 2015 ­ doručené vyjadrenie znaleckej organizácie 03. 06. 2015 ­ pokyn na zaslanie vyjadrenia znaleckej organizácie PZ účastníkov 16. 06. 2015 ­ vytýčenie termínu pojednávania na 04.08.2015 a pokyn na vypracovanie predkladacej správy a predloženie spisu v náhradnom obale na Krajský súd v Trnave 17. 06. 2015 ­ expedované predvolania 18. 06. 2015 ­ predvolanie doručené PZ odporkyne

K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti doručenému ústavnému súdu 17. augusta 2015 sťažovateľ zaujal v podaní doručenom ústavnému súdu 26. augusta 2015 takéto stanovisko: „Pokiaľ ide o vyjadrenie Okresného súdu Trnava k ústavnej sťažnosti, v ktorej Okresný súd Trnava uvádza, že to bol sťažovateľ, kto zavinil prieťahy v konaní a že súd konal plynulo, sťažovateľ považuje za potrebné uviesť nasledovné: ­ žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na deň 24. 06. 2010 bola podaná dňa 07. 05. 2010, teda s viac ako mesačným predstihom, preto odročenie pojednávania na termín 09. 09. 2010, t. j. o viac ako 3 mesiace nie je časovo adekvátne, ­ blanketárne odvolanie zo dňa 24. 02. 2010 bolo doplnené 28. 03. 2012, t. j. o cca 30 dní, čo nemohlo spôsobiť vážne prieťahy, najmä ak až dňa 18. 05. 2015, t. j. po uplynutí jeden a pol mesiaca začal súd vykonávať predpísaný postup v odvolacom konaní a spis bol predložený odvolaciemu súdu až 14.06.2012, teda po takmer troch mesiacoch od doplnenia odvolania, ­ blanketárne odvolanie zo dňa 23. 04. 2015 bolo doplnené 06. 05. 2015, čo nemohlo spôsobiť prieťahy, najmä ak ide o odvolanie proti uzneseniu o priznaní znalečného, ktoré sa predkladá odvolaciemu súdu až po rozhodnutí vo veci samej, ­ žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na deň 04. 08. 2015 bola podaná z objektívnych dôvodov, pretože sťažovateľ bol v tom čase dočasne práceneschopný. Všeobecne treba povedať, že vyššie uvedeným postupom, ktorý je sťažovateľovi vytýkaný zo strany Okresného súdu Trnava, sťažovateľ len realizoval, resp. využil práva a možnosti, ktoré mu poskytuje platná právna úprava a preto tento jeho postup nemôže byť pripísaný na jeho ťarchu pri posudzovaní zavinenia na prieťahoch v konaní a ak, tak mohol spôsobiť prieťahy v konaní maximálne troch mesiacov, čo v porovnaní s dĺžkou konania je zanedbateľné. Na druhej strane je sťažovateľ toho názoru, že z prehľadu procesných úkonov predloženého Okresným súdom Trnava vyplýva neefektívny postup súdu vo veci nakoľko viaceré procesné úkony v priebehu celého konania nesmerovali k rozhodnutiu vo veci samej. Ako príklad sťažovateľ uvádza postup súvisiaci s nariadením znaleckého dokazovania v období od 15. 10. 2013.do 17. 10. 2014. Preto sťažovateľ považuje svoju sťažnosť za dôvodnú.“

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

1. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom preskúmavaného konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa, ktorým uplatnil náhradu škody z titulu ušlého zisku. Podľa názoru ústavného súdu takéto spory tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Metodika a postup rozhodovania v týchto veciach je obsiahnutá v stabilizovanej a pomerne rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov. Obdobne ústavný súd hodnotí aj sťažnosťou napadnuté konanie, konštatujúc, že jeho doterajší priebeh nemožno pripísať na vrub zložitosti prerokúvanej veci. Určitú mieru skutkovej zložitosti, na ktorú vo vyjadrení k sťažnosti poukazuje okresný súd, ústavný súd pripúšťa, no na druhej strane konštatuje, že uvedenou skutočnosťou nie je možné ospravedlniť stav napadnutého konania v čase rozhodovania o sťažnosti ústavným súdom.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania v procesnom postavení žalobcu. Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by bolo potrebné pripísať na jeho ťarchu v súvislosti s doterajšou dĺžkou napadnutého konania. Pokiaľ okresný súd vo vyjadrení poukázal na neúčasť sťažovateľa na niektorých pojednávaniach, resp. na jeho žiadosti o odročenie pojednávania, a na nutnosť odstraňovania vád podaného odvolania a „nespoluprácu so znaleckou organizáciou“, ústavný súd konštatuje, že uvedené skutočnosti nemali na priebeh napadnutého konania zásadnejší vplyv.

V prvom prípade krajský súd rozsudok okresného súdu z 2. apríla 2009 zrušil uznesením sp. zn. 24 Co/225/2009 z 2. marca 2010, pričom v odôvodnení okrem iného uviedol: „Jasne a jednoznačne odôvodnené meritórne rozhodnutie alebo rozhodnutie procesnej povahy tvorí súčasť základného práva na súdnu ochranu (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 6/03 z 13. 3. 2003). Ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené (Nález (Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 zo dňa 16. 9. 2003). Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa uvedené náležitosti neobsahuje, prvostupňový súd sa dôsledne nevysporiadal so skutkovým aj právnym stavom, vychádzal z iného právneho posúdenia, bolo potrebné jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pričom úlohou súdu prvého stupňa bude pre právne posúdenie sporu vychádzať z ustanovení zák. č. 116/90 Zb. a následne Občianskeho zákonníka, lebo v danom prípade aj keď ide o podnikateľské subjekty, ide o posúdenie nájmu a z toho plynúcich nárokov, bude potrebné doplniť dokazovanie výsluchom manželov za účelom zistenia, či bol daný odporkyni súhlas a akou formou na uzavretie zmluvy s navrhovateľom o podnájme, právne tieto skutočnosti vyhodnotiť s ohľadom na platnosť podnájomnej zmluvy a z toho vyvodiť právne závery na ďalší postup, právne zhodnotiť, či ukončenie nájomnej zmluvy odporkyne s manželmi bolo v súlade so zákonom a následne vyhodnotiť dopad tohto právneho úkonu na uzavretie podnájomnej zmluvy medzi odporkyňou a navrhovateľom, právne vyhodnotiť, či týmto úkonom boli naplnené predpoklady na uplatňovanie náhrady škody vo forme ušlého zisku a ak áno, je potrebné viesť dokazovanie na zistenie priemerného zisku navrhovateľa v predchádzajúcich rokoch za mesiace november a december, avšak výlučne na prevádzke v .“

Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním efektivity napadnutého konania upriamuje pozornosť na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na všeobecný súd, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07, I. ÚS 7/2011). Ústavný súd poukazuje aj na svoju ďalšiu štandardnú judikatúru, podľa ktorej všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle § 53 OSP) aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku (napr. III. ÚS 56/02, IV. ÚS 327/2013).

Ústavný súd pri vyhodnocovaní postupu okresného súdu v napadnutom konaní okrem už uvedeného prihliadol aj na to, že z ústavnoprávneho hľadiska nemožno akceptovať, aby konanie pred všeobecným súdom nebolo ani po viac ako 7 rokoch od jeho začatia právoplatne skončené (napr. IV. ÚS 327/2013, IV. ÚS 67/2014).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 20 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázal na to, že „úplne stratil dôveru, že v prípade akéhokoľvek porušenia práva je tu garancia nápravy zo strany autority, akou by mal byť súd...“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 17 C 192/2008, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že posudzované konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, považoval ústavný súd priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 spolu s režijným paušálom (2 x 8,04 € a 1 x 8,39 €) predstavuje sumu 432,26 €. Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 518,76 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2015