III. ÚS 331/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 331/2026-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov , , , a , , zastúpených G. Lehnert, s. r. o., Budova ORBIS, Rajská 7, Bratislava, proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/93/2025 z 30. júla 2025 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

c) namietali vyhotovenie nového znaleckého posudku z 2. marca 2011 na účely konania opakovanej dražby, ktorý stanovil cenu na 94 900 eur, pritom nový znalecký posudok nebolo potrebné vypracovať, keďže od vypracovania prvého znaleckého posudku uplynulo len 8 mesiacov, t. j. znalecký posudok nebol starší ako 1 rok, v dôsledku čoho sa nehnuteľnosť pri druhej opakovanej dražbe vydražila za 73 700 eur; d) namietali, že dražobník nezverejnil oznámenie o dražbe na úradnej tabuli obce ani v periodickej tlači, a neoznačil predmet dražby nápisom „DRAŽBA“; a napokon e) namietali aj nedostatky notárskej zápisnice o dražbe, ktorú mali okrem notára podpísať aj dražobník, licitátor a vydražiteľ, a ich podpisy mali na zápisnici chýbať.

4. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom z 26. októbra 2016 žalobu zamietol. Nestotožnil sa s tvrdením sťažovateľov o zmanipulovaní dražby z dôvodu vypracovania ďalšieho znaleckého posudku, o neprimeranosti vydraženej ceny a miesta konania dražby. Súd uviedol, že pri opakovanej dražbe je najnižšie podanie prakticky vždy znížené a je typické, že nehnuteľnosti sa vydražia za nižšie ako trhové ceny. Úvahy sťažovateľov, že ak by sa dražba konala na inom mieste ako v Hlohovci, bol by vyšší predpoklad účasti na dražbe, považoval súd za hypotetické.

Poukázali na to, že žalovaný v 1. rade (banka v postavení záložného veriteľa) použil rozdielne metódy pre ohodnotenie nehnuteľnosti ako zálohu pri poskytovaní úveru a ako predmetu dražby. Takisto namietali ohodnotenie predmetu dražby v rozpore s § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách a označenie predmetu dražby v rozpore s § 11 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách.

8. Krajský súd následne určil, že dražba je neplatná, a vo vzťahu žalovanému vo 4. rade potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie pre nedostatok vecnej legitimácie. Krajský súd zotrval na svojich predchádzajúcich záveroch, že určenie miesta a času konania dražby bolo v rozpore s § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, čím bola obmedzená účasť na dražbe, keďže pri dražbách je opodstatnené očakávať najvyšší počet záujemcov z lokality, v ktorej sa dražená nehnuteľnosť nachádza. Takisto považoval súd za opodstatnenú námietku, že ak sa zmluva s dražobníkom uzatvorila v marci 2010, nedôvodne čakal do októbra 2010 (konanie prvej dražby), resp. 15. decembra 2010 (konanie druhej dražby), keď predaj najviac stagnuje. Podľa súdu žalovaný v 2. rade nepreukázal zverejnenie oznámenia o dražbe na úradnej tabuli obce a označenie predmetu dražby s nápisom „DRAŽBA“. Krajský súd považoval za dôvodnú aj námietku sťažovateľov týkajúcu sa ohodnotenia predmetu dražby. Prvý posudok z júna 2010 určil cenu na 139 000 eur, pričom žalovaný v 2. rade mohol na základe tohto posudku vykonať dražbu aj v marci 2011

9. Proti už uvedenému rozsudku podali dovolania žalovaný v 1. a 2. rade. 10. Najvyšší súd rozsudok vo vzťahu k výroku o neplatnosti dražbe uznesením z 29. októbra 2024 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd konštatoval existenciu vady zmätočnosti, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Podľa najvyššieho súdu si krajský súd bez ďalšieho osvojil tvrdenia o nevhodnom termíne dražby, bezdôvodne zaťažil žalovaných preukazovaním povinností dražobníka podľa § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách (zverejnenie oznámenia o dražbe), najmä ak tieto oznámenia boli súčasťou spisu, a takisto uviedol, že krajský súd sa nezaoberal tým, či v okolnostiach danej veci išlo o také porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktorým by boli žalobcovia dotknutí na svojich právach.

11. Krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 5Co/1/2025 z 28. januára 2025, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdil, poukazujúc na záväzné názory najvyššieho

14. Vo vzťahu k § 420 písm. f) CSP sťažovatelia namietali, že neboli krajským súdom po zrušení a vrátení veci vyzvaní na vyjadrenie a neboli ani účastní dokazovania 28. januára 2025. Namietali nesprávne hodnotenie dôkazov a porušenia zákona o dobrovoľných dražbách.

pohľadávke z úveru, „ku ktorej uhradzovacia funkcia bola tiež aktivovaná jej pravosť, splatnosť a výška“, a nesplnil tým podmienku podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách. 14.4. Sťažovatelia namietali porušenie § 11 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách a uviedli, že dražiteľ mal zákonnú povinnosť, aby bol predmet dražby najmenej 15 dní pred konaním dražby označený označením uvedeným v prílohe zákona. Tvrdili, že zákon o dobrovoľných dražbách u dražobníka vyžaduje splnenie tejto povinnosti zadokumentovať, aby pred súdom vedel preukázať, že si splnil povinnosť, ktorú mu zákon ukladá aj v prípade, že by vlastník predmetu dražby uvedené označenie odstránil. 14.5. Sťažovatelia namietli špekulatívne konanie žalovaných, ktoré videli v nesprávnych údajoch odovzdaných znalcovi, neochote poskytnúť znalecký posudok žalobcom, bezdôvodnom opakovanom objednaní vypracovania znaleckého posudku a vytvorení rozdielnych podmienok ocenenia nehnuteľnosti v porovnaní s oceňovaním pri poskytovaní úveru.

15. Sťažovatelia na záver v dovolaní uviedli, že dražobný proces prebiehal za podmienok a v dôsledku vád obsahu zmluvy o vykonaní dražby a vykonaní opakovanej dražby tak, že tieto vady vytvorili nepriaznivé podmienky pre vykonanie dražby a súdy nižších inštancií sa vadami obsahových náležitostí zmluvy o vykonaní dražby a opakovanej dražby vôbec nezaoberali, hoci zakladajú neplatnosť dražby. A ak sa týmito námietkami zaoberali, zaoberali sa nimi iba jednotlivo, bez súvislosti s ostatnými obsahovými náležitosťami zmlúv. 16. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že žalobcovia mali zákonné právo na uplatnenie námietky zaujatosti proti konajúcemu sudcovi už v konaní pred súdom prvej inštancie, čo však neurobili. Ak žalobcovia tvrdili, že záložný veriteľ uvedený v registri nehnuteľností nie je totožný s navrhovateľom dražby, žalovaný v 1. rade považoval túto argumentáciu za nesprávnu. Poukázal na to, že Československá obchodná banka, a. s., prebrala na základe § 59 ods. 4 a 5 Obchodného zákonníka práva a povinnosti Československé obchodní banky, a. s., pobočky zahraničnej banky v Slovenskej republike.

17. Najvyšší súd vo vzťahu k námietke zaujatosti proti sudcovi prejednávajúcemu vec na súde prvej inštancie uviedol, že hoci sťažovatelia počas konania námietku zaujatosti nepodali, neznamená to, že konanie nemôže byť zaťažené touto vadou zmätočnosti (R 59/1997). Preto najvyšší súd posúdil, či konajúci sudca bol zaujatý, najmä z pohľadu jeho vzťahu k žalovanému v 1. rade, čo namietali aj sťažovatelia. Z pripojeného životopisu sudcu vyplynulo, že sudca od 1. apríla 2005 do 31. októbra 2005 pôsobil ako zástupca riaditeľa na pobočke žalovaného v 1. rade.

Keďže k tvrdeniu sťažovateľov nepristúpili ďalšie skutočnosti, ktoré by naznačovali neprípustný vzťah sudcu k stranám sporu, nemožno dôvodne konštatovať, že sudca je zaujatý. Zamestnanie len počas krátkeho obdobia a 8-ročný odstup medzi skončením pracovného pomeru a rozhodnutím vo veci svedčia v prospech jeho nestrannosti.

dokazovania. Krajský súd rozsudok len verejne vyhlásil 28. januára 2025 a sťažovatelia ani netvrdili, že požiadali o oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku bolo riadne oznámené na úradnej tabuli súdu, čo aj vyplýva zo súdneho spisu.

Obiter dictum však najvyšší súd uviedol, že v tomto smere došlo k prevzatiu práv a povinností podľa § 59 ods. 4 a 5 Obchodného zákonníka. Rovnako sa najvyšší súd vysporiadal aj s námietkou sťažovateľov o nesprávne určenom predmete dražby a nesprávne uvedenému dôvodu dražby, t. j. ak ich sťažovatelia neuviedli v odvolacom konaní, nemôže ich dovolací súd preskúmavať v rámci dovolacieho konania (§ 435 CSP).

22. Vo vzťahu k splneniu podmienky podľa § 11 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, t. j. umiestniť na predmet dražby oznámenie o dražbe, najvyšší súd poukázal na svoje skoršie rozhodnutie o tejto otázke sp. zn. 2Cdo/200/2022 z 29. októbra 2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/1/2025 z 28. januára 2025. V tomto kontexte poukázal na to, že nie je dôvod, aby sa uplatnila negatívna dôkazná teória a v tom zmysle, že žalovaných nemôže zaťažovať dôkazné bremeno o nesplnení tejto povinnosti. Súd poukázal na to, že splnenie týchto povinností sa dá preukázať a splnenie povinnosti podľa § 11 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách (inzercia v novinách a oznámenie konania dražby obci) boli preukázané listinami, ktoré sú súčasťou spisu.

23. Vo vzťahu k námietke miesta konania dražby najvyšší súd odkázal na svoje skoršie rozhodnutie, v ktorom sa s touto otázkou už vysporiadal (sp. zn. 2Cdo/200/2022 z 29. októbra 2024), v ktorom poukázal na svoju ustálenú judikatúru (R 138/2018, ktoré ďalej rozvinul najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/58/2018, v ktorom konštatoval: «Za neprimerané možno „bez ďalšieho“ považovať iba také miesto konania dražby, ak ním je v prípade dražby bežnej nehnuteľnosti (bytu alebo rodinného domu) určenej na každodenné bývanie, miesto vzdialené niekoľko stoviek kilometrov od miesta, v ktorom sa dražená nehnuteľnosť nachádza (nie vzdialenosť do 100 km). Záver o neprimeranosti a nevhodnosti miesta konania dražby bude teda závisieť od posúdenia konkrétnych okolností toho-ktorého prípadu, vyhodnotením ktorých súd môže dospieť k tomu, že určenie miesta konania dražby skutočne spôsobilo, prípadne mohlo spôsobiť, sťaženie účasti dražiteľov (predovšetkým z blízkeho okolia ak išlo o nehnuteľnosť určenú na bývanie) na dražbe.» Tiež poukázal na rozhodnutia, ktoré sa od tohto názoru neodklonili (body 28 a 29),

v prejednávanej veci dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby; cena predmetu dražby bola stanovená znaleckým posudkom; znalecký posudok nebol v deň konania starší ako šesť mesiacov. Tiež uviedol, že za správnosť vypracovaného znaleckého posudku nesie zodpovednosť znalec.

II. Argumentácia sťažovateľov 25. Proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu podali sťažovatelia túto ústavnú sťažnosť. Ich námietky možno zhrnúť do týchto bodov:

25.2. Sťažovatelia namietajú „vady vôle, nekalé obchodné praktiky a porušenie zákona o spotrebiteľoch č. 250/2004 § 4 ods. 2c“. Poukazujú na to, že pri poskytovaní úveru boli nesprávne a klamlivo informovaní, čo navodilo vadu ich vôle pri uzatváraní zmlúv o zriadení záložného práva. Žalovaný v 1. rade im mal prisľúbiť vykonanie dražby do troch mesiacov a rýchlu možnosť vyrovnania dlhu, ako aj možnosť vypracovať znalecký posudok na účely poskytnutia úveru

Sťažovatelia tvrdia, že boli uvedení do omylu, pretože boli toho názoru, že navrhovateľ dražby (žalovaný v 1. rade) koná ako pobočka zahraničnej banky, a nie ako novozaložený samostatný právny subjekt. 25.4. Sťažovatelia takisto poukazujú na vady zmluvy o vykonaní dražby a dobrovoľnej dražby a o vykonaní opakovanej dražby a poukazujú na porušenie § 16 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Napriek tomu, že v zmluvách je uvedené, že dražba sa vykonáva len vo vzťahu k jednej pohľadávke (69 592,51 eur), dražba sa vykonala aj vo vzťahu k druhej pohľadávke vo výške 165 509,64 eur.

Pri poskytovaní úveru bola nehnuteľnosť zaradená do pásma Bratislava, pričom pri dražbe do toho pásma nehnuteľnosť zaradená nebola. Znalec, ktorý nehnuteľnosť oceňoval na účely dražby, vychádzal zo znaleckého posudku z roku 2006, a nie z roku 2007, v ktorom bol zachytený skutkový stav po zhodnotení nehnuteľnosti. Takisto znalec opomenul v posudku uviesť rozhodné skutočnosti (použite nadštandardných materiálov) alebo ich uviedol nesprávne (napr. to, že sa nehnuteľnosť nachádza na okraji obce, pritom je v centre obce). Žalovaný v 2. rade ako dražobník zostal k námietkam sťažovateľov pasívny, čím porušil § 12 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách. Súdy nesprávne vyhodnotili aj skutočnosť, že sťažovatelia nesprístupnili nehnuteľnosť pre účely vypracovania znaleckého posudku, pritom tí ho prostredníctvom svojej právnej zástupkyne sprístupnili. Napádajú tiež zníženie ceny v druhom znaleckom posudku, podľa ktorého znalec znížil cenu o 70 % oproti cene pri poskytovaní úveru, pritom z ničoho nevyplýva odôvodnený pokles cien v danej lokalite.

25.8. Sťažovatelia poukazovali na neoznačenie predmetu dražby spôsobom podľa § 11 ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách, t. j. namietali, že na nehnuteľnosti nebolo označenie „DRAŽBA“. 25.9. Sťažovatelia poukazovali na to, že porušením zákona o dobrovoľných dražbách boli dotknutí na svojich právach a bola im spôsobená majetková a nemajetková škoda.

III. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti 26. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka o porušení práva na nestranného sudcu a práva na spravodlivý proces rozsudkom najvyššieho súdu o dovolaní. Ústavný súd sa teda zaoberal tým, či najvyšší súd o dovolaní rozhodol ústavno-konformne a či rozsudkom dovolacieho súdu nedošlo k porušeniu ústavných práv sťažovateľov. Takisto sa zaoberal tým, akým spôsobom porušenie svojich práv sťažovatelia vymedzili v tejto ústavnej sťažnosti.

Navyše, nad rámec dovolacích námietok sťažovatelia uvádzajú v tejto ústavnej sťažnosti ďalšie argumenty, ktoré neuvádzali ani v dovolacom konaní. 28. Vo vzťahu k prvej námietke o porušení práva na nestranného sudcu ústavný súd predovšetkým uvádza, že sťažovatelia vo svojej argumentácii neuvádzali, v čom sú argumenty najvyššieho súdu nedostatočné. Najvyšší súd argumentoval v bodoch 22 – 23.11 a poukázal najmä na to, že zákonný sudca prejednávajúci vec na súde prvej inštancie bol zamestnancom žalovaného v 1. rade krátke časové obdobie v roku 2005, a takisto na to, že sudcom sa stal až s dostatočným časovým odstupom v roku 2013 a v tomto roku sa stal aj zákonným sudcom pre túto vec. Najvyšší súd sa námietkou zaujatosti zaoberal aj napriek tomu, že ju sťažovatelia pred súdom prvej inštancie neuplatnili, poukazujúc na R 59/1997, a teda neignoroval právo sťažovateľov na nestranného sudcu. Ak však k týmto skutočnostiam nepristupuje žiadna iná okolnosť, len opakovanie doterajšej argumentácie na konštatovanie zaujatosti nepostačujú. Sťažovatelia vo vzťahu k týmto argumentom najvyššieho

29. Vo vzťahu k druhej námietke, že sťažovatelia boli pri poskytovaní úveru nesprávne informovaní, čo malo navodiť vadu ich vôle pri uzatváraní zmlúv o zriadení záložného práva, ústavný súd poukazuje na to, že sťažovatelia túto argumentáciu neuvádzali v dovolaní, najvyšší súd sa ňou teda nezaoberal, a teda nemôže byť ani predmetom prieskumu na ústavnom súde.

Zároveň možno konštatovať, že je aj snahou každého záložného veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku čo najskôr, preto uplynutie dlhšej doby od omeškania sťažovateľov až do vydraženia nehnuteľnosti môže byť spôsobené aj okolnosťami, ktoré nemožno vždy pripísať žalovanému v 1. rade.

31. Vo vzťahu k piatej námietke, ktorá smeruje k ohodnoteniu nehnuteľnosti, ústavný súd poukazuje na to, že sťažovatelia namietali tieto nedostatky ako vadu zmätočnosti, ktorá mala spočívať v nesprávnom postupe súdu v takej miere, že došlo k porušeniu práv sťažovateľov na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP v spojení s § 431 CSP. Ústavný súd uvádza, že uvedený dôvod dovolania smeruje k preskúmaniu procesného postupu a ten v konaní najvyšším súdom, ale ani ústavným súdom nebol zistený. Nie je v rozpore so žiadnym ustanovením zákona o dobrovoľných dražbách, aby dražobná spoločnosť aj pred uplynutím lehoty jedného roka dala vyhotoviť nový znalecký posudok a pri opakovanej dražbe vychádzala z neho. Dražobná spoločnosť preto odôvodnene vychádzala z ceny ustanovenej znalcom v druhom znaleckom posudku a nemala dôvod posudok znalca spochybňovať, pritom znalec sa sám v konaní vyjadril, že „si za posudkom stojí“. Ak sťažovatelia neustále tvrdili, že cena nehnuteľnosti je oveľa vyššia, nič im nebránilo, aby si pred konaním dražby alebo počas procesu konania dražby dali vypracovať

32. Vo vzťahu k šiestej námietke, v rámci ktorej sťažovatelia namietali doručovanie znaleckého posudku v rozpore s § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách, ide o dôvod, ktorý sťažovatelia neuplatnili v žalobe ani v dovolaní, preto ústavný súd nemôže preskúmavať námietky, ktoré v konaní pred dovolacím súdom neboli vznesené, konkretizované a odôvodnené.

33. Vo vzťahu k siedmej námietke o nevhodnom výbere miesta konania dražby ústavný súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie najvyššieho súdu (pozri bod 23 tohto uznesenia), ktorý je dostatočne odôvodnený a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, preto nemožno vo vzťahu k nemu konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces; najvyšší súd v tomto smere neporušil žiadne procesné práva sťažovateľov. Takisto ústavný súd aj vo vzťahu k tejto námietke opakuje, že sťažovatelia len zopakovali svoju argumentáciu v dovolaní, avšak nijako nespochybňujú názor najvyššieho súdu ani judikatúru, na ktorú najvyšší súd poukazuje. Preto ústavný súd ani z tohto dôvodu nevidí dôvod, prečo zasahovať do napadnutého rozhodnutia.

označená, príp. mohli na ten účel navrhnúť svedecké výpovede alebo dopyt na obec. Takisto sťažovatelia neuviedli, ako práve toto porušenie zákona malo zasiahnuť do ich majetkových práv a či práve tento nedostatok je takým porušením zákona o dobrovoľných dražbách, pre ktorý je potrebné konštatovať neplatnosť dražby. Ústavný súd zároveň uvádza, že týmto námietku sťažovateľov v žiadnom prípade nebagatelizuje a ani neuvádza, že dražobná spoločnosť povinnosť zdokumentovať označenie nehnuteľnosti nemá.

K uvedenému ústavný súd uvádza, že len ak súdy vyslovia porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, a to v miere neprípustne zasahujúcej do práv žalobcov, je možné konštatovať existenciu námietok sťažovateľov. V tomto smere v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/66/2019 (bod 22) platí, že „k úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti dražby ale nepostačuje len zistenie, že došlo k porušeniu ustanovení zákona. Predpokladom úspechu takejto žaloby je, že musí ísť o také jeho porušenie, ktorým je zároveň žalujúca osoba aj reálne dotknutá na svojich právach.

36. Vo vzťahu k desiatej námietke, kde sťažovatelia namietajú vady pri vyhlásení rozsudku krajského súdu, ústavný súd uvádza, že právny názor najvyššieho súdu je správny. Krajský súd po zrušení jeho pôvodného rozsudku najvyšším súdom pre účely verejného vyhlásenia rozsudku nenariaďoval pojednávanie, kde by vykonával dokazovanie, a preto nedošlo k porušeniu žiadneho ustanovenia CSP. 37.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2026

Robert Šorl predseda senátu