III. ÚS 334/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 334/2026-12

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ETP Management budov, s.r.o., Záhradnícka 30, Bratislava, zastúpenej MALICH advokátska kancelária, s.r.o., Dunajská 25, Bratislava, proti postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. B1-21C/14/2006, Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 10Co/55/2024 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaniach sp. zn. 4Cdo/5/2019 a sp. zn. 4Cdo/6/2019 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

Odôvodnenie:

2. Pri predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) možno prijať na ďalšie konanie iba také podanie, ktoré spĺňa všetky náležitosti ustanovené zákonom o ústavnom súde. Poskytnutie ochrany ústavnosti ústavným súdom predpokladá splnenie všetkých ústavných a zákonných predpokladov a podmienok konania pred ústavným súdom vrátane splnenia zákonom predpísaných náležitostí ústavnej sťažnosti (III. ÚS 159/2024, III. ÚS 7/2025). Ústavný súd sa môže vecne zaoberať ústavnou sťažnosťou, len ak spĺňa všetky zákonom o ústavnom súde ustanovené formálne a obsahové náležitosti. 3. Táto formálna, nie však formalistická požiadavka zákona o ústavnom súde nie je bezúčelná. Je vyjadrením nezávislého postavenia ústavného súdu a konania o ústavnej sťažnosti ako nástroja riešenia verejnoprávneho konfliktu, ktorého podstatou je porušenie ústavných práv zásahom orgánu verejnej moci. Splnenie tejto požiadavky ústavnému súdu umožňuje o ústavnej sťažnosti postupovať priebežne tak, aby pred rozhodnutím na predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde nemusel dožiadaním dotknutého orgánu verejnej moci osvedčovať sťažovateľom tvrdené skutočnosti o stále prebiehajúcom konaní. 4. Vzhľadom na verejnoprávny charakter konania o ústavnej sťažnosti nie je vo veci sťažovateľky dôvod na jeho materiálne vedenie, prostriedkami ktorého by ústavný súd sťažovateľku vyzýval na doplnenie ústavnej sťažnosti alebo sám bez návrhu zisťoval stav konania na označených súdoch. Sťažovateľka k ústavnej sťažnosti nepriložila žiaden dôkaz o zásahu, ktorým malo dôjsť k porušeniu jej ústavných práv, tak ako to predpokladá § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Pripojenie dôkazu o inom zásahu je obligatórnou, zákonom vyžadovanou náležitosťou ústavnej sťažnosti. Nie je dôvod takýto nedostatok zákonom predpísanej náležitosti odstraňovať postupom podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Na to v konaní pred ústavným súdom slúži povinné zastúpenie advokátom. Na to, aby si ústavný súd mohol vyžiadať príslušný spis zo všeobecného súdu, musí byť najskôr zo strany sťažovateľa preukázané, že namietané konanie vôbec prebieha. Preto pre nesplnenie tejto zákonom ustanovenej náležitosti bola ústavná sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde odmietnutá.