III. ÚS 336/2026

1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. B1-3C/22/2023 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e v konaní sp. zn. B1-3C/22/2023 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie 500 eur, ktoré j e mu Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 1 014,41 eur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

Odôvodnenie:

II. Argumentácia sťažovateľa

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta neefektívnosť postupu mestského súdu. Konanie trvá od mája 2023, no súd od podania žaloby do podania ústavnej sťažnosti meritórne vôbec nekonal. Doterajší priebeh konania je charakteristický dlhými obdobiami úplnej procesnej nečinnosti súdu. Došlo len k výmene písomných podaní a vyjadrení medzi stranami. Aj táto korešpondenčná činnosť je neprimerane dlhá, nesústredená a bez efektu na nariadenie pojednávania vo veci samej. Sporové strany žiadnym spôsobom neprispeli k priebehu konania, písomne reagovali v súdom stanovených lehotách. Predmet konania nie je právne zložitý a ani neobsahuje medzinárodný prvok. Uvedené hľadisko ani nie je podľa sťažovateľa v aktuálnej fáze konania podstatné pre posúdenie sťažnosti, keďže súd od podania žaloby meritórne nekonal. Aktuálna dĺžka konania odôvodňuje aspoň prvostupňové rozhodnutie, no vo veci ešte nebol určený termín pojednávania. Sťažovateľ nepodal sťažnosť predsedovi mestského súdu na prieťahy v konaní, dôvodiac tým, že nepredstavuje postačujúci a účinný prostriedok na odstránenie protiprávneho stavu zapríčineného porušením práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení požaduje vziať do úvahy skutočnosť, že v konaní nie je žiaden meritórny pohyb.

III. Vyjadrenie mestského súdu

5. Mestský súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti potvrdil sťažovateľom opísaný doterajší postup v konaní. Zdanlivá nečinnosť súdu bola zapríčinená okolnosťami objektívnej povahy, ako sú personálne zmeny v súdnom oddelení, rozsiahlosť oddelenia, zmena súdnej mapy a sťahovanie do nového sídla súdu v období od februára 2026. Obdobne sa vyjadril zákonný sudca, ktorý uviedol, že v konaní súd priebežne konal do apríla 2025, keď bolo doručené vyjadrenie strany. Následne súd vo veci nekonal z objektívnych dôvodov (viac ako 270 pridelených nerozhodnutých spisov). Sudca uviedol, že vo veci nariadil pojednávanie na 15. september 2026. Poukázal na to, že sťažovateľ nevyužil možnosť obrátiť sa na súd a požiadať o nariadenie pojednávania.

To platí o to viac, že po tejto fáze konania nenasledovalo pojednávanie a meritórne rozhodnutie, ale obdobie úplnej nečinnosti súdu. To má za následok, že konanie v čase podania ústavnej sťažnosti trvalo už tri roky a nebolo nariadené ani jediné pojednávanie. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že postup súdu spočívajúci len v samotnom vykonaní rôznych úkonov, ktoré však nevedú k meritórnemu ukončeniu sporu, nie je možné považovať za postup efektívny, sledujúci odstránenie stavu právnej neistoty (m. m. I. ÚS 109/2021). 11. Tiež je potrebné uviesť, že akékoľvek systémové nedostatky, resp. preťaženia v oblasti výkonu spravodlivosti, nemožno pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru oslabiť. 12. Ústavný súd po zohľadnení celkovej dĺžky namietaného konania s prihliadnutím na neefektívny postup a aj zistenú nečinnosť mestského súdu dospel k záveru, že v napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku). 13. Keďže napadnuté konanie nie je právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal, aby mestský súd v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku). 14. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada o priznanie finančného zadosťučinenia 2 000 eur, poukazujúc na nečinnosť mestského súdu. 15. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). 16. Pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení ústavný súd prihliadal na konštatovanú neefektívnosť a aj nečinnosť mestského súdu, doterajšiu dĺžku konania, charakter a predmet napadnutého konania (vec sťažovateľa nespadá do okruhu tzv. privilegovaných typov konania, ktoré si vo všeobecnosti vyžadujú postup súdu s osobitnou starostlivosťou). Ústavný súd zohľadnil, že sťažovateľ až do momentu podania ústavnej sťažnosti v máji 2026 nesignalizoval nespokojnosť s priebehom konania, neurgoval rozhodnutie vo veci, nevyužil možnosť podania sťažnosti predsedníčke mestského súdu, čo nesvedčí v prospech záveru o pociťovaní právnej neistoty sťažovateľa. Vzhľadom na to ústavný súd považoval priznanie 500 eur pre sťažovateľa za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku). Vo zvyšnej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd návrhu sťažovateľa nevyhovel (bod 5 výroku).