III. ÚS 347/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 347/2026-13

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , zastúpeného advokátkou JUDr. Miroslavou Erbenovou, Svätoplukova 32, Senec, proti postupu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave v konaní ČVS: ORP-1521/1-VYS-TT-2021 a postupu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pri výkone dozoru v tomto trestnom konaní takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. mája 2026 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom orgánov činných v trestnom konaní označených v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje, aby ústavný súd prikázal konať v napadnutom trestnom konaní bez zbytočných prieťahov a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) zabezpečiť účinný dozor nad dodržiavaním zákonnosti v predmetnom trestnom konaní. Žiada priznanie finančného zadosťučinenia 6 500 eur a náhrady trov konania pred ústavným súdom.

3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ informuje, že v trestnom konaní prebiehalo znalecké dokazovanie. Vypracovanie jedného zo znaleckých posudkov trvalo 22 mesiacov. Podľa sťažovateľa nebol od 26. júla 2022 až do podania ústavnej sťažnosti vykonaný žiaden relevantný procesný úkon, ktorý by viedol k ukončeniu vyšetrovania a prípravného konania.

Sťažovateľ zdôrazňuje, že je obeťou trestného činu, a popisuje zdravotné problémy, ktoré sú dôsledkom dopravnej nehody, ktorú mal obvinený spôsobiť. Je obmedzovaný v predchádzajúcich spoločenských aktivitách a od tragickej nehody takmer päť rokov žije v právnej neistote, či a kedy dôjde k rozhodnutiu v trestnej veci a k rozhodnutiu o jeho nárokoch na náhradu škody.

ktorých súhrn vytvára právne prostriedky na ochranu základných práv. Preto podľa § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) je ústavná sťažnosť neprípustná, ak o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný súd alebo ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd (m. m. napr. III. ÚS 454/2022, III. ÚS 455/2022, III. ÚS 456/2022, III. ÚS 345/2023, III. ÚS 472/2023).

8. Sťažovateľ mal v danej veci procesné postavenie poškodeného, a preto mu nič nebránilo, aby sa odstránenia porušenia svojich práv postupom vyšetrovateľa domáhal postupom podľa § 210 Trestného poriadku (porovnaj III. ÚS 455/2022). Toto svoje právo aj využil a 11. marca 2026 adresoval okresnej prokuratúre žiadosť podľa § 210 ods. 1 Trestného poriadku. Právomoc okresnej prokuratúry vybaviť predmetnú žiadosť predchádza právomoci ústavného súdu poskytnúť ochranu sťažovateľovým právam, ktoré mali byť podľa jeho názoru porušené postupom vyšetrovateľa.

9. Z označenia porušovateľa základných práv a slobôd (strana 1 ústavnej sťažnosti), ako aj z návrhu na rozhodnutie vo veci samej (strany 8 a 9 ústavnej sťažnosti) bez pochybností vyplýva, že sťažovateľ považuje za porušovateľa svojich označených práv nielen vyšetrovateľa, ale aj generálnu prokuratúru. Žiadosť proti postupu vyšetrovateľa podľa § 210 ods. 1 Trestného poriadku však adresoval okresnej prokuratúre, nie generálnej prokuratúre. Sťažovateľ síce v ústavnej sťažnosti naznačuje jednotnosť prokuratúry ako mocenskej sústavy v štáte, pre ústavný súd je však z pohľadu § 123 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom súde dôležitou dostatočne konkrétna identifikácia toho, kto podľa názoru sťažovateľa jeho základné práva a slobody porušil. Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov v § 38 ods. 1 jasne uvádza, že prokuratúru tvoria tri kategórie štátnych orgánov, a to generálna prokuratúra, krajské prokuratúry a okresné prokuratúry. Z pohľadu identifikácie orgánu verejnej moci, ktorý má byť podľa sťažovateľa porušovateľom jeho

11. Pre úplnosť považuje ústavný súd za potrebné ozrejmiť, že nebol dôvod vyzývať sťažovateľa na odstránenie vnútorných rozporov ústavnej sťažnosti uvedených v bode 9 tohto uznesenia. Aj keby na základe výzvy sťažovateľ potvrdil a definitívne ustálil, že za porušovateľa svojich práv považuje okresnú prokuratúru, neprichádzalo by do úvahy prijať ústavnú sťažnosť v predmetnej časti na ďalšie konanie. Novelou Trestného poriadku účinnou od 15. marca 2024 boli rozšírené oprávnenia subjektov trestného konania (teda aj poškodeného) žiadať o preskúmanie postupu orgánu činného v trestnom konaní v prípravnom konaní nielen vo vzťahu k vyšetrovateľovi, ale aj vo vzťahu k dozorovému prokurátorovi. Poškodený tak môže podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku požiadať o preskúmanie postupu prokurátora v prípravnom konaní tak, aby boli odstránené ním spôsobené prieťahy alebo iné nedostatky. Žiadosť podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku vybavuje prokurátor bezprostredne nadriadenej prokuratúry. Príslušný prokurátor žiadosť preskúma a o výsledku upovedomí žiadateľa. Žiadosť podľa § 210 ods. 2 Trestného poriadku tak je

12. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku nebol dôvod rozhodovať o ďalších návrhoch prednesených sťažovateľom v petite ústavnej sťažnosti (príkazy konať, finančné zadosťučinenie, náhrada trov konania).