III. ÚS 351/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 351/2015­23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015 predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátom JUDr. Branislavom Krivošíkom, Šoltésovej 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 2 P 4/2014 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoP 28/2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

Zo sťažnosti okrem iného vyplýva, že: «1.1. Sťažovateľka podala dňa 7.8.2013 na Okresnom súde Bratislava II návrh na vydanie predbežného opatrenia, v ktorom žiadala, aby súd zveril maloletého a jeho sestru do osobnej starostlivosti sťažovateľky (matky), otcovi uložil povinnosť predbežne prispievať na výživu mal. sumou 150, EUR a a mal. sumou 100, EUR mesačne a určil styk otca s mal. deťmi.

. . 1.2. Sťažovateľka podala 23.8.2013 na Okresný súd Stará Ľubovňa druhý návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala dočasne zveriť mal. a mal. do svojej osobnej starostlivosti a výchovy, otcovi uložiť povinnosť predbežne prispievať na výživu mal. sumou 150, EUR a mal. sumou

Ľubovňa. Dňa 4.11.2013 prevzala sťažovateľka uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 28.10.2013, vo veci starostlivosti súdu o mal. deti o vydanie predbežného opatrenia, sp. zn. 2 P 103/2013 60, ktorým súd rozhodol o dočasnom zverení mal. a mal. do osobnej starostlivosti matky, otcovi uložil platiť výživné a upravil styk otca s mal, deťmi; v prevyšujúcej Časti návrh zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu sa otec mal. detí odvolal a Krajský súd v Prešove (sp. zn. 15 CoP/l0/2013) v právnej veci starostlivosti súdu o mal. a , o návrhu matky mal. detí na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca mal. detí proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2 P/1032013 60 uznesením zo dňa 11.12.2013 rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa zrušil a konanie zastavil. V odôvodnení uviedol, že „v konaniach vedených pred Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P 103/2013 a pred Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 49 P/135/2013 ide o totožný okruh účastníkov konania a totožný predmet konania,

. .“. 1.3. Návrhom zo dňa 13.1.2014 doručeným Okresnému súdu Stará Ľubovňa dňa 16.1.2014 sa sťažovateľka domáhala ďalším návrhom nariadenia predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zveril mal. a do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal prispievať na výživu mal. sumou 150, EUR a mal. sumou 100, EUR a predbežne upravil styk otca s mal. deťmi.

zastavuje“. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „prekážka veci právoplatnej rozhodnutej bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednaná. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II č. k. 49 P/135/2013 zo dňa 14.8.2013 nadobudlo právoplatnosť 12.9.2013. Z uvedeného vyplýva, že nedošlo k žiadnej podstatnej zmene oproti predchádzajúcemu stavu, teda ide o ten istý nárok, týkajúci sa tých istých účastníkov, ten istý petit návrhu a tiež rovnaký právny dôvod a skutkové okolnosti, a teda o prekážku veci právoplatnosti rozhodnutej.

O odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 23.1.2014 sp. zn. 2 P/4/2014 27 rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením (sp. zn. 6 CoP 7/2014 78) zo dňa 5.6.2014 tak, že „sa uznesenie zrušuje a vec sa vracia prvostupňovému súdu na ďalšie konanie“. V podstate svoje odôvodnenie oprel o nesprávne právne posúdenie veci, keďže si súd nevyhodnotil tvrdenú zmenu pomerov a za prílišného formalizmu rozhodol o zastavení konania z dôvodu veci právoplatne rozhodnutej.»

6 C0P 7/2014­78 (vec vedená na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp zn. 2 P/4/2014) nariadil predbežné opatrenie na návrh otca doručený tunajšiemu súdu dňa 30.6.2014, označený ako „protinávrh k návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P 4/2014“, ktorým otec mal. žiadal „do právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností zveriť mal. do osobnej starostlivosti otca“, a to tak, že návrhu otca vyhovel a rozhodol, že ..súd dočasne zveruje mal. ... do osobnej starostlivosti otca ..., ktorý bude mal, dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej“. Napriek tomu, že otec mal. podal „protinávrh“ k sp. zn. 2 P/4/2014, Okresný súd Stará Ľubovňa „protinávrh“ oddelil na samostatné konanie a vedie ho pod sp. zn. 4 P/126/2014. Proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa podala sťažovateľka, ako aj kolízny opatrovník ustanovený mal. dňa 7.7.2014 uznesením č. k. 4 P/126/2014­64 odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 26.8.2014 (sp. zn. 5 CoP/25/2014­160) v právnej veci starostlivosti súdu o mal. , v konaní o protinávrhu otca mal. dieťaťa, v konaní o vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní matky a kolízneho opatrovníka proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 4 P/126/2014­65 zo dňa 7.7.2014 rozhodol tak, že zmenil uznesenie súdu 1. stupňa tak, že návrh otca na vydanie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení uviedol, že „vo veci ide o rozhodnutie o protinávrhu otca k návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo veci vedenej na Okresnom súde Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P/4/2014. V tejto veci Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 6 CoP 7/2014 zo dňa 5.6.2014 zrušil uznesenie, ktorým bolo zastavené konanie o nariadenie predbežného opatrenia, rešpektujúc zásadu dvojinštančnosti konania a u/ožil prvostupňovému súdu stanoviť rámec pravidiel pre účastníkov konania... V danom prípade však súd prvého stupňa rozhodol iba o jednom z detí, mal. o mal. nerozhodol a zároveň neupravil ani styk matky s mal. ... Rozhodnutie súdu prvého stupňa o dočasnom zverení mal. do osobnej starostlivosti otca, teda rozhodnutie o protinávrhu k návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn.

Súd dočasne zveruje mal. do osobnej starostlivosti otca..., ktorý bude mal, dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok až od právoplatnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P/38/2014. Matka mal, detí je oprávnená stretávať sa s mal. ... V prevyšujúcej časti návrh otca mal, deti na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. a mal. zamieta. " Proti predmetnému uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie zo dňa 16.10.2014, o ktorom nebolo ku dňu doručenia tohto podania Ústavnému súdu SR rozhodnuté.» Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci ­ predbežného opatrenia ­ bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na I. stupni pred Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. 2 P/4/20I4, ako aj v konaní vedenom na II. stupni pred Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 6 CoP 28/2014 porušené bolo. 2. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá, aby Okresný súd Stará Ľubovňa a Krajský súd v Prešove ďalej konali vo veci vedenej na I. stupni pod sp. zn. 2 P/4/2014 bez zbytočných prieťahov, 3. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 EUR (slovom dvetisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Stará Ľubovňa povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 4. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 EUR (slovom dvetisíc eur), ktoré mu je Krajský súd v Prešove povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. 5. Okresný súd Stará Ľubovňa je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľke, v sume 340,90 EUR, na účet jej právneho zástupcu, do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu. 6. Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľke, v sume 340,90 EUR, na účet jej právneho zástupcu, do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Zo sťažnosti a zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodol uznesením z 3. októbra 2014 a po podanom odvolaní predložil vec krajskému súdu 24. novembra 2014.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd rozhodnutím ešte pred doručením sťažnosti ústavnému súdu vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky, a preto už nemohol v čase doručenia sťažnosti žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne spôsobiť prieťahy v ňom, a teda nemohol už ani porušovať sťažovateľkou v sťažnosti označené práva.

Keďže sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní sťažnosťou doručenou ústavnému súdu až 28. novembra 2014, t. j. v čase, keď okresný súd už vo veci samej nekonal, v dôsledku čoho už k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru jeho postupom nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v tejto časti v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 CoP 28/2014

Zo zistenia ústavného súdu a samotnej sťažnosti vyplýva, že napadnuté konanie krajského súdu vedené pod sp. zn. 6 CoP 28/2014 bolo skončené uznesením z 18. septembra 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. októbra 2014.