III. ÚS 36/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

NÁLEZ

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 36/2015­35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. apríla 2015 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra Dobríka v konaní o sťažnosti , , zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Chmelom, Royova 9, Piešťany, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 140/2005, takto

rozhodol:

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn. III. ÚS 36/2015 z 27. januára 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 140/2005 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 140/2005 začatom 30. marca 2005 v procesnom postavení odporkyne.

Sťažovateľka uviedla, že do podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo napadnuté konanie právoplatne skončené.

Sťažovateľka v nadväznosti na to navrhuje, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavy v náleze vyslovil, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň navrhuje prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a úhrady trov konania.

v dňoch 14.02.2007, 16.05.2007, 14.05.2010, 04.06.2010, 16.05.2012, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listín. Okresný súd Trenčín návrh zamietol rozsudkom zo dňa 16.05.2007, ktorý bol na základe odvolania navrhovateľov uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19 Co/308/2007 157 zo dňa 04.03.2008 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie s pokynom na nariadenie znaleckého dokazovania.

17 Co/274/2010 253 zo dňa 31.01.2011 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, vec vrátil na ďalšie konanie. V súlade s vyjadreným právnym názorom a pokynmi odvolacieho, ktorými je okresný súd viazaný, dňa 21.06.2012 ustanovil znaleckú organizáciu z odboru stavebníctva Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku v lehote 60 dní od prevzatia spisu. Vzhľadom na skutočnosť, že jeden z navrhovateľov bol sudcom Okresného súdu Trnava, bola v počiatočnej fáze konania riešená otázka zaujatosti sudcov Okresného súdu Trnava a Krajského súdu v Trnave, a vec bola napokon prikázaná na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trenčín, ktorému bol spis v tejto veci doručený dňa

Na vrub sťažovateľky je potrebné pripísať predĺženie konania v dôsledku ňou podaného odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 02.03.2009 v časti výroku o povinnosti sťažovateľky zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania, pričom navrhovatelia preddavok uhradili.

Uviedla, že posudok má rozpracovaný a je vytýčená miestna ohliadka. Súd žiadostiam dva razy vyhovel vzhľadom na prísľuby, že v dodatočnej lehote bude zadaná úloha splnená. Súd opakovane urgoval znaleckú organizáciu písomne, telefonicky na podanie kontrolného posudku, na oznámenie dôvodov, ktoré bránia jeho podaniu, s upozornením, že spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní a s hrozbami ukladania pokút znalcovi.

Okresný súd priebežne nariaďoval pojednávania a vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci a zo spisu vyplýva len jedno dlhšie obdobie nečinnosti súdu od 25.04.2008, kedy bolo odoslané uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 04.03.2008 účastníkom do 02.03.2009, kedy bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie; ide však o ojedinelé obdobie nečinnosti v predmetnom konaní. V zmysle záväzných pokynov nadriadeného súdu bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie ako aj kontrolné znalecké dokazovanie, pričom vypracúvanie kontrolného znaleckého posudku predĺžilo konanie pre nedodržanie lehôt znaleckou organizáciou, čo súd riešil dostupnými procesnými prostriedkami nápravy na urýchlenie vyhotovenia znaleckého posudku. Na základe sťažnosti sťažovateľky v roku 2012 bolo predsedníčkou tunajšieho súdu konštatované, že toho času sa na súde koná. Domnievam sa, že predmetný spor patrí k skutkovo zložitejším veciam, pretože si vyžaduje vyriešenie odborných otázok, s čím bolo spojené i znalecké dokazovanie, pričom sa rieši viacero odborných otázok.“

„2.11.2005 spis doručený Okresnému súdu Trenčín, pridelený zákonnej sudkyni JUDr. Elene Šuríkovej pod sp. zn. 24 C/140/2005... 16.1.2006 úprava tajomníka senátu­výzva k zaplateniu súdneho poplatku za návrh... 22.3.2006 sudkyňa pripustila zámenu účastníkov na strane navrhovateľa 8/... 30.11.2006 úprava sudkyni ­ výzva odporcom na predloženie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu 4.12.2006 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 14.2.2007... 14.2.2007 pojednávanie bolo odročené za účelom vypracovania znaleckého posudku a vypočutia navrhovateľov 1/, 3/, 6/ až 10/ dožiadaným súdom... 13.4.2007 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 16.5.2007, na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok... 31.5.2007 vypracovaný rozsudok... 25.6.2007 súdu bolo doručené odvolanie navrhovateľov proti rozsudku 13.7.2007 spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne 23.7.2007 spis vrátený okresnému súdu ako predčasne predložený (nedoručené odvolanie ostatným účastníkom konania na vyjadrenie) 23.8.2007 úprava tajomníka senátu na doručenie odvolania, výzva zástupcovi navrhovateľov na vyjadrenie, či sa navrhovatelia vzdávajú práva na verejné pojednávanie veci a súhlasia s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania... 15.10.2007 sudkyňa vydala uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolanie... 23.11.2007 spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne 11.2.2007 sudkyňa vytýčila termín pojednávania na deň 4.3.2008... 4.3.2008 Krajský súd v Trenčíne zrušil rozsudok okresného súdu 7.4.2008 spis vrátený Okresnému súdu Trenčín 9.4.2008spis bol Pokynom predsedníčky súdu č. 68/2008 pridelený zákonnej sudkyni JUDr. Ľubici Balalovej 18.4.2008 úprava tajomníka senátu na doručenie uznesenia krajského súdu... 2.3.2009 vyšší súdny úradník vydal uznesenie o pripustení účastníkov na miesto doterajšieho navrhovateľa 8/ a uznesenie o ustanovení znalca z odboru stavebníctvo a uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania...

Uvedeným uznesením bolo uložené ustanovenej znaleckej organizácii vypracovať kontrolný znalecký posudok v lehote 60 dní od prevzatia spisu. V ďalšom priebehu napadnutého konania bola ustanovená znalecká organizácia z dôvodu nepredloženia kontrolného znaleckého posudku v stanovenej lehote okresným súdom opakovane urgovaná, pričom predmetný kontrolný znalecký posudok bol okresnému súdu napokon predložený až 15. januára 2015. Dosiaľ ostatným úkonom vo veci je uznesenie okresného súdu z 10. marca 2015, ktorým bola znaleckému ústavu priznaná odmena za vypracovanie znaleckého posudku, pričom podľa vyjadrenia k sťažnosti predsedu okresného súdu bolo proti uvedenému uzneseniu podané odvolanie.

že prejedávaná vec na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 24 C/140/2005 nie je právne zložitá. Javí sa opodstatnená domnienka, že akúsi zložitosť do tohto sporového konania vniesli rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne. Už v samotnej sťažnosti doručenej

Naviac vlastník bytového domu, ako predávajúci, rodičom sťažovateľky, ako kupujúcim, v zhode s ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov previedol byt do ich bezpodielového spoluvlastníctva spolu s terasou určenou na užívanie k bytu , teda terasu nie je možné označiť za spoločnú časť bytového domu. Dovolím si dodať, že sťažovateľka, po smrti spolužalovanej pani (matky) aj jej brat , sú spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení bytového domu, ako aj členmi spoločenstva vlastníkov tohto bytového domu (spoločenstvo je žalobca v 10. rade). Z uvedeného možno vyvodiť záver, ako možno od spoluvlastníkov žiadať vypratanie spoločnej veci a tiež, ako môžu žalovaní byť zároveň žalobcami (že by sami seba žalovali?). Považujem tento spor za zbytočný, zaťažujúci súdy a právne neprijateľný. K tvrdeniam pána predsedu Okresného súdu Trenčín JUDr.

dokazovania. Nech mi je dovolené opakovať, že v priebehu konania na súde, ktoré trvá už desať rokov, zomrela žalovaná v 1. rade pani , ktorá na sklonku života prežívala tento spor vo veľkých stresoch, ktoré ju sprevádzali cez deň a v nočných hodinách mala spánok často prerušený s myšlienkou na súdne konanie, mala pocit nespravodlivo zasiahnutá, cítila krivdu a nakoniec sa ani nedožila spravodlivého vyriešenia sporu.

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 11. marca 2015, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou okrem iného domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, a z § 119 ods. 4 OSP, ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy bude konať nové pojednávanie, a dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ich po právnej ani skutkovej stránke hodnotiť ako zložité. Uvedené konštatovanie sa v plnom rozsahu vzťahuje aj na konanie napadnuté sťažnosťou. Ústavný súd vzhľadom na nutnosť vykonania znaleckého dokazovania určitú mieru skutkovej zložitosti pripúšťa, no zároveň zdôrazňuje, že týmto argumentom nemožno ospravedlniť okresný súd za stav konania v čase rozhodovania o sťažnosti ústavným súdom a zbaviť ho zodpovednosti za to, že napadnuté konanie nebolo právoplatne skončené ani po takmer 10 rokoch od jeho začatia.

O neefektívnosti svedčí, že meritórne rozhodnutia okresného súdu (rozsudok zo 16. mája 2007 a rozsudok zo 4. júna 2010) boli uzneseniami Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19 Co/308/2007 zo 4. marca 2008 a sp. zn. 17 Co/294/2010 z 31. januára 2011 zrušené a vrátené okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že okresný súd nevykonal potrebné znalecké dokazovanie, čím absentuje zhodnotenie existencie právnej skutočnosti zásadne významnej pre rozhodnutie v merite veci.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen nečinnosť, ale aj neefektívna, resp. nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne napr. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu porušené, prikázal mu, aby konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka – účastníka napadnutého konania.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvých dvoch úkonoch právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 €, a pri treťom úkone právnej služby vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá bola 839,83 €.

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 a za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015 predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 8,04 € a 1 x 8,39 €) sumu 432,26 €. Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH)], uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 518,76 €.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote uvedenej v bode 4 výroku tohto nálezu.