III. ÚS 369/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 369/2026-51

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej JUDr. Dušanom Antolom, advokátom, Krivá 23, Košice, proti uzneseniu Mestského súdu Košice sp. zn. 55C/5/2023 z 25. marca 2026 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

II. Argumentácia sťažovateľky

5. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej doplnenia vyplýva, že jej podstatou je ochrana pred hroziacim výkonom rozhodnutí súdov o vyprataní bytu. Tomu sa sťažovateľka snažila zabrániť podaním dovolania proti rozsudku krajského súdu z 9. októbra 2025. Uvádza, že požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov a upozornila súd, že jej hrozí strata obydlia. Mestský súd sa s týmito tvrdeniami vecne nevysporiadal a bez preskúmania dovolacie konanie zastavil, čím sa odstránila posledná možnosť súdneho prieskumu rozhodnutia, ktorým jej bola uložená povinnosť sa vysťahovať z bytu. Neboli preskúmané a vyhodnotené jej individuálne okolnosti. Zastavením dovolacieho konania došlo k odňatiu práva na prístup k súdu. Mestský súd vytvoril priestor na bezprostredný výkon rozhodnutia vedúceho k vyprataniu bytu. 6. Zároveň sťažovateľka uvádza, že meritórne rozhodnutia mestského súdu sp. zn. 55C/5/2023 z 28. novembra 2024 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2Co/49/2025 z 9. októbra 2025 (konanie o vypratanie nehnuteľnosti) a sp. zn. 13C/5/2023 zo 6. mája 2024 (konanie o neplatnosť zmluvy a iné) v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5Co/90/2024 z 12. augusta 2025, ktoré opakovane predložila ústavnému súdu, neuplatňuje ako samostatný predmet ústavnoprávneho prieskumu. Tieto rozhodnutia slúžia na vymedzenie skutkového a právneho rámca situácie sťažovateľky. Zdôrazňuje, že zastavenie dovolacieho konania nepredstavuje „... neutrálne procesné rozhodnutie, ale rozhodnutie, ktoré odstránilo poslednú možnosť súdneho preskúmania...“.

7. Predmetom prieskumu pred ústavným súdom je uznesenie mestského súdu z 25. marca 2026, ktorým súd zamietol sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky o zastavení dovolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za dovolanie. 8. Ústavný súd v úvode pripomína, že v prípade trov a súdnych poplatkov realizuje meritórny prieskum výnimočne, ak je vo veci nepochybný ústavný rozmer a je potrebné, aby svojou interpretáciou do právnych vzťahov vstúpil (III. ÚS 357/2020), resp. že rozhodovanie o súdnych poplatkoch – napr. o oslobodení od súdnych poplatkov, o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku a podobne – spravidla nemôže byť predmetom ústavnej ochrany, pretože aj keď sa jeho výsledok sekundárne dotýka účastníka konania, samotný „spor“ o oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na podstatu konania v zásade nedosahuje intenzitu opodstatňujúcu porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa. Je preto vecou judikatúry všeobecných súdov, aby vymedzila kritériá, z ktorých bude pri aplikácii zákonných ustanovení týkajúcich sa súdnych poplatkov vychádzať (porov. I. ÚS 610/2022).

povinnosť. Vzhľadom na to, že sťažovateľka súdny poplatok nezaplatila spolu s podaním dovolania, mestský súd ju vyzval na zaplatenie súdneho poplatku. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku je poplatníkovi zasielaná v prípade nezaplatenia súdneho poplatku splatného podaním dovolania, pričom následkom nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie konania. Účelom výzvy nie je uloženie samotnej povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ale upozornenie na jej nesplnenie (III. ÚS 196/2018).

11. Pokiaľ majetkové pomery neumožňovali sťažovateľke zaplatiť súdny poplatok, mohla zastaveniu konania zabrániť podaním návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 254 Civilného sporového poriadku. Tento návrh však podľa § 10 ods. 2 písm. e) zákona o súdnych poplatkoch bolo potrebné podať do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, t. j. do 2. februára 2026. Sťažovateľka požiadala o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov až 24. februára 2026, teda jednoznačne po uplynutí tejto lehoty. Preto návrh sťažovateľky už nebol spôsobilý zvrátiť zastavenie dovolacieho konania ako právneho následku nesplnenia poplatkovej povinnosti. Napadnuté uznesenie je teda vecne správne aj napriek tomu, že dôvodom na zamietnutie sťažnosti bolo nepreukázanie osobných a majetkových pomerov sťažovateľkou.

13. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd uzatvára, že právnym následkom nedodržania zákonnej poplatkovej povinnosti bolo zastavenie dovolacieho konania uznesením vyššej súdnej úradníčky, ktoré ako správne vyhodnotil mestský súd v napadnutom uznesení. Z toho vyplýva, že mestský súd napadnutým uznesením nemohol zasiahnuť do základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru, pretože toto rozhodnutie predstavovalo zákonný následok nezaplatenia súdneho poplatku za podané dovolanie.

neopodstatnenú. 14. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok už pri jej predbežnom prerokovaní, ústavný súd sa ďalšími značne nejasnými procesnými návrhmi sťažovateľky vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti meritórnych rozhodnutí nezaoberal.