III. ÚS 370/2015

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 34 P 46/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“) v období po právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 238/2014 z 13. mája 2014.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 4. apríla 2012 okresnému súdu návrh na začatie konania o zvýšenie výživného na maloleté dieťa.

Sťažovateľka uvádza, že jej sťažnosť adresovaná ústavnému súdu sa týka „opakovaných prieťahov a nečinností konajúceho súdu“, keďže už v minulosti sa obrátila na ústavný súd so sťažnosťou obsahujúcou námietku porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napadnutom konaní, o ktorej tento rozhodol nálezom sp. zn. III. ÚS 238/2014 z 13. mája 2014 (ďalej len „nález z 13. mája 2014“), ktorým konštatoval porušenie označených práv sťažovateľky.

Podľa názoru sťažovateľky okresný súd v období po vydaní nálezu z 13. mája 2014 postupuje nesústredene, čím podľa sťažovateľky dochádza opätovne k zbytočným prieťahom v konaní a k porušovaniu jej označených práv. Sťažovateľka na tomto mieste dôvodí podľa nej neúčelným odročením termínu pojednávania určeného na 10. marec 2015 a 12. máj 2015 z dôvodu vybavenia dožiadania cudzozemským štátnym orgánom (žiadosť o vypočutie odporcu zdržiavajúceho sa v cudzine). Sťažovateľka je totiž toho názoru, že okresný súd sa mohol vyhnúť potrebe vybavenia tohto dožiadania predvolaním odporcu k osobnému výsluchu pred okresným súdom na pojednávaní konanom 28. októbra 2014.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nespĺňajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne neoprávneným subjektom, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Po podrobnom preskúmaní súvisiaceho súdneho spisu ústavný súd zistil, že v období po vydaní nálezu z 13. mája 2014, ktorý vymedzuje začiatok obdobia konania, ktoré bolo v danom prípade predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu, konal okresný súd s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu relatívne plynulo.

Okresný súd vyzval 18. augusta 2014 odporcu na predloženie relevantných podkladov, následne vykonal 28. októbra 2014 pojednávanie, ktoré odročil pre účely vybavenia dožiadania zo strany cudzozemského štátneho orgánu (žiadosť o vypočutie odporcu justičným orgánom vo Veľkej Británii), a vykonal s tým súvisiace technické úkony (zabezpečenie prekladu dožiadania a jeho doručenie do cudziny). Po získaní informácie o stave vybavenia dožiadania určil okresný súd termín pojednávania na 5. august 2015 a požiadal kompetentný orgán o poskytnutie súčinnosti (prešetrenie pomerov u sťažovateľky vzhľadom na aktuálnu zmenu relevantných okolností na jej strane).