III. ÚS 371/2015

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Odôvodnenie:

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. apríla 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 8 C 84/2009 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že je účastníčkou napadnutého konania na okresnom súde, ktorého predmetom je zrušenie podielového spoluvlastníctva. Sťažovateľka namieta porušenie svojho označeného základného práva a argumentuje tým, že opakovane žiadala o odstránenie prieťahov v konaní „jednak podaniami adresovaným priamo do spisu, ako aj podaniami adresovanými predsedovi príslušného okresného súdu, predsedovi príslušného krajského súdu, Ministerstvu spravodlivosti SR. Napriek týmto podaniam k odstráneniu prieťahov nedošlo“. Sťažovateľka v ďalšom opisuje chronologicky postup okresného súdu a tvrdí, že vyčerpala dostupné právne prostriedky ochrany svojho označeného základného práva.

Na základe uvedenej argumentácie žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil porušenie jej označeného základného práva postupom okresného súdu v napadnutom konaní, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 10 000 € a náhradu trov konania v sume 781,30 €.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že predložené splnomocnenie nezodpovedá zákonným požiadavkám, tak aby mohlo byť akceptované pre účely zastupovania v konaní pred ústavným súdom. Z formulácie uvedenej v splnomocnení, „najmä splnomocňujem: sťažnosť proti porušovaniu základných práv a slobôd“ nie je zrejmé, že je adresovaná práve ústavnému súdu, inými slovami, nie je tam výslovne uvedené, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Ďalším nedostatkom sťažnosti je skutočnosť, že k nej neboli okrem už nedostatočne formulovaného splnomocnenia pripojené žiadne dôkazy. Tvrdenia, že sťažovateľka využila sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), nie sú podložené relevantnými dôkazmi, a to kópiou podanej sťažnosti, ako aj odpoveďou na ňu.

Uvedený nedostatok sťažnosti neumožňuje ústavnému súdu náležite preskúmať prípustnosť sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V tomto prípade je prípustnosť sťažnosti sťažovateľky viazaná na vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nezaoberal sa už ústavný súd ďalšími návrhmi formulovanými sťažovateľkou v petite sťažnosti (návrh na priznanie finančného zadosťučinenia, návrh na priznanie náhrady trov konania).

Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom všeobecného súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júla 2015