III. ÚS 37/2015

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 60/2007 porušené boli.

2. Okresnému súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 60/2007 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Nitra j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania v sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Petra Peružeka, Radlinského 1, Hlohovec, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovuje.

Odôvodnenie:

I.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom sp. zn. Spr 228/2015 doručeným ústavnému súdu 26. marca 2015, v ktorom sa okrem iného uvádza: „Z obsahu spisu vyplýva, že podanie sťažovateľa pôvodne nespĺňalo náležitosti riadneho návrhu v zmysle príslušných ustanovení OSP, preto súd musel najskôr odstraňovať jeho nedostatky a postupom podľa § 43 OSP vyzývať navrhovateľa na odstránenie vád podania. Nie z dôvodu nečinnosti súdu, ale najmä pre množstvo rôznych procesných návrhov navrhovateľa, ktorými upravoval predmet konania, domáhal sa priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, ustanovenia bezplatného právneho zástupcu, ktorými sa súd musel zaoberať, nebolo možné začať konať v merite veci. Prekážky v postupe z dôvodov upravených v § 107 a nasl. nevznikli. Potom, ako súd ustanovil navrhovateľovi bezplatného právneho zástupcu, ktorý mohol podania navrhovateľa kvalifikovane upraviť, navrhovateľ začal namietať postup svojho právneho zástupcu a opakovane sa domáhať jeho výmeny. Sám, nezávisle od svojho právneho zástupcu, robil vlastné podania týkajúce sa veci samej, ktoré neboli celkom v súlade s podaniami právneho zástupcu, čo malo za následok, že nemohlo dôjsť k ujasneniu a riadnemu vyšpecifikovaniu uplatnených nárokov navrhovateľa. K čiastočnej úprave petitu návrhu došlo až podaním zo dňa 30. 7. 2014, o ktorom súd rozhodol uznesením č. k. 17 C 60/2007­478 zo dňa 27. 8. 2014. Nakoľko ani týmto podaním nebol jasne a zrozumiteľne špecifikovaný petit návrhu, súd opätovne uznesením č. k. 17 C 60/2007­510 zo dňa 11. 2. 2015 vyzval navrhovateľa aby ho doplnil. Uvedené okolnosti nepochybne ovplyvnili celkovú dĺžku konania, pričom k dĺžke konania výraznou mierou prispel práve sám navrhovateľ svojim prístupom k veci, k spolupráci s ustanovenými právnymi zástupcami i svojimi častými zmätočnými požiadavkami a podaniami. Predmetom sporu je ochrana osobnosti a náhrada nemajetkovej ujmy, pričom vzhľadom na viaceré namietané zásahy do osobnosti navrhovateľa zo strany viacerých subjektov v rôznych časových obdobiach, považujeme predmetný spor za právne, ale najmä skutkovo náročný. Máme zato, že celkovú dĺžku konania neovplyvnili zbytočné prieťahy zo strany súdu.“

Súčasťou vyjadrenia okresného súdu zo 17. marca 2015 k sťažnosti bol aj takýto opis priebehu napadnutého konania: «Pod sp. zn. 17 C 60/2007 je na Okresnom súde Nitre vedené konanie vo veci navrhovateľa , proti odporcovi Ústav na výkon väzby Nitra, o zaplatenie sumy 313. 100. 000, Sk, titulom ochrany osobnosti a zaplatenia nemajetkovej ujmy.

Márii Malíkovej. Sudkyňa dňa 12. 4. 2007 žiadala navrhovateľa o vyjadrenie, či berie návrh vo veci späť. Navrhovateľ súdu dňa 22. 6. 2007 oznámil, že bez ustanovenia právneho zástupcu sa nevie kvalifikovane vyjadriť k prípadnému späťvzatiu návrhu, preto žiada o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov a o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov.

Právny zástupca navrhovateľa podal súdu riadny návrh vo veci samej dňa 3. 1. 2008 a súd dňa 15. 1. 2008 nariadil doručenie návrhu odporcovi a v súlade s § 114 ods. 3 OSP ho vyzval na zaslanie písomného vyjadrenia, ktoré bolo súdu doručené dňa 11. 3. 2008. Sudkyňa úpravou zo dňa 14. 5. 2008 žiadala od odporcu zaslanie potrebných listinných dokladov, týkajúcich sa sťažností navrhovateľa, ktoré boli súdu predložené dňa 13. 6. 2008. Dňa 20. 6. 2008 požiadal JUDr. Martin Kanás o priznanie preddavku na trovy právneho zastúpenia, o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 16_ 7_

Voči tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, preto bol spis dňa 27. 3. 2009 predložený Krajskému súdu v Nitre. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 6 Co 78/2009 221 zo dňa 30. 4. 2009 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a spis vrátil tunajšiemu súdu dňa 22. 5. 2009. V tom čase už vo veci konala nová zákonná sudkyňa Mgr. Denisa Mesárošová, ktorej bola vec pridelená dňa 13. 5. 2009. Následne sa súd zaoberal žiadosťou ustanoveného právneho zástupcu JUDr. Martina Kanása o zrušenie ustanovenia z dôvodu, že navrhovateľ na neho podal trestné oznámenie pre marenie spravodlivosti. Súd tejto žiadosti vyhovel, uznesením č. k. 17 C 60/2007 250 zo dňa 5. 2. 2010 ustanovenie JUDr. Kanása zrušil a ustanovil navrhovateľovi za zástupcu Centrum právnej pomoci Bratislava.

Z rovnakých dôvodov nebolo možné ani doplniť žalobu, keďže nezískali od navrhovateľa potrebné informácie. Na žiadosť súdu boli dňa 7. 7. 2010 z Centra právnej pomoci zaslané listinné doklady týkajúce sa podanej sťažnosti zo dňa 1. 4. 2010 a výsledku jej prešetrenia. Uznesením č. k. 17 C 60/2007 299 zo dňa 4. 11. 2010 súd rozhodol tak, že návrh Centra právnej pomoci zamietol, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1. 12. 2010. Dňa 30. 12. 2010 súd opätovne žiadal CPP o doplnenie podania navrhovateľa, na čo CPP reagovalo podaním zo dňa 1. 2. 2011, v ktorom žiadalo o predĺženie lehoty na doplnenie s tým, že opätovne žiadajú o zrušenie zastupovania navrhovateľa, ktorý sa sám dožaduje zrušenia zastupovania a dňa 12. 4. 2011 oznámili, že navrhovateľ s nimi odmieta komunikovať. Dňa 11. 5. 2011 navrhovateľ sám podal doplnený a upresnený návrh vo veci samej, preto ho súd vyzval, či sa v ďalšom konaní mieni zastupovať sám a netrvá na zastúpení CPP. Dňa 18. 7. 2011 navrhovateľ oznámil,

Následne súd uznesením č. k. 17 C 60/2007 326 zo dňa 30. 11. 2011 zrušil ustanovenie CPP a ustanovil navrhovateľovi za zástupcu advokáta JUDr. Mariana Macka. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 1. 2012. Dňa 27. 2. 2012 sa právny zástupca oboznámil s obsahom spisového materiálu a dňa 14. 8. 2012 doplnil návrh vo veci samej a zároveň žiadal o pribratie ďalšieho účastníka konania na strane odporcu. Uznesením č. k. 17 C 60/2007 344 zo dňa 23. 11. 2012 súd návrhu vyhovel a pripustil vstup označeného odporcu – Ministerstvo spravodlivosti SR. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 1. 2013. Následne dňa 7. 2. 2013 bol podaný ďalší procesný návrh na pribratie ďalších účastníkov konania na strane odporcov, o čom súd rozhodol uznesením č. k. 17 C 60/2007 379 zo dňa 12. 7. 2013, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6. 8. 2013. Z dôvodu posúdenia právnej subjektivity si súd úpravou zo dňa 25. 9. 2013 vyžiadal z Ministerstva spravodlivosti SR zriaďovacie listiny, ktoré boli súdu zaslané dňa

Dňa 30. 7. 2014 podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanie označené ako oprava petitu návrhu. Súd podanie vyhodnotil ako návrh na zmenu petitu, o ktorom rozhodol uznesením č. k. 17 C 60/2007 478 zo dňa 27. 8. 2014. Na pojednávaní dňa 15. 10. 2014 bol opätovne vypočutý navrhovateľ za účelom upresnenia jednotlivých nárokov, nakoľko sa však opätovne na pojednávanie nedostavili odporcovia v 1. a 2. rade, súd pojednávanie odročil na 19. 1. 2015 za účelom ich predvolania a výsluchu. Pojednávanie dňa 19. 1. 2015 bolo odročené bez prejednania veci, nakoľko sa nedostavil právny zástupca navrhovateľa, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti a nedostavili sa ani odporcovia v 1. a 5. rade.

Obsah predloženého spisu potvrdzuje priebeh konania vedeného pod sp. zn. 17 C 60/2007 opísaného vo vyjadrení k sťažnosti.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov..., ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Už podanie sťažovateľa, ktorým konanie začalo, nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti, a preto okresný súd musel sťažovateľa vyzývať, aby podanie doplnil, resp. odstránil jeho nedostatky. Sťažovateľ v priebehu konania inicioval viaceré zmeny týkajúce sa ním podaného návrhu, na ktoré musel okresný súd procesne reagovať (zmena žalobného petitu, rozšírenie okruhu účastníkov konania).

Sťažovateľ sa v priebehu napadnutého konania opakovane dožadoval aj zmeny právneho zastúpenia, pričom vyjadroval nespokojnosť s dovtedy ustanovenými právnymi zástupcami vrátane Centra právnej pomoci.

Sťažovateľ dokonca odmietol konzultáciu v jeho veci so zástupcami Centra právnej pomoci za prítomnosti člena zboru väzenskej a justičnej stráže, v dôsledku čoho bol podaný návrh na zrušenie právneho zastúpenia sťažovateľa, ktorému okresný súd uznesením z 30. novembra 2011 vyhovel.

Ústavný súd pri hodnotení postupu sťažovateľa bral do úvahy aj to, že ako účastník konania nesporne má právo na tieto procesné úkony, ktoré urobil. Za prieťahy vzniknuté v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03). V súlade s touto judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených procesných právach ústavný súd nezapočítal do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (obdobne III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04), avšak ako už bolo uvedené, práve v ich dôsledku došlo k výraznému predĺženiu napadnutého konania.

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 60/2007, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € z dôvodov v nej uvedených.

Ústavný súd považoval v tomto prípade výrok o porušení základného práva sťažovateľa a výrok, ktorým prikázal okresnému súdu v predmetnej veci konať bez zbytočných prieťahov, za dostatočnú ochranu jeho práv.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2015