III. ÚS 37/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

UZNESENIE

Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 37/2016-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2016 predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej advokátom Mgr. Ľubomírom Škulom, advokátska kancelária, Viničky 15, Nitra, vo veci namietaného porušenia základného práva na nedotknuteľnosť súkromia zaručeného v čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na nedotknuteľnosť obydlia zaručeného v čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej jednotky finančnej polície, expozitúry Západ v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/3 GPt 415/13/1000-61 a jej upovedomením o vybavení podnetu zo 14. februára 2014 a v konaní vedenom pod sp. zn. IV/3 GPt 53/14/1000-19 a jej upovedomením o vybavení opakovaného podnetu zo 14. júla 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť odmieta.

Odôvodnenie:

Dôvody, ktoré viedli k vydaniu príkazu, mali spočívať v tom, že v „dome, v priestoroch k nemu patriacich a na pozemku k nemu priľahlom sa môžu nachádzať veci dôležité pre trestné konanie..., u ktorých je možné predpokladať, že boli použité na páchanie daňovej, resp. ekonomickej trestnej činnosti.. Z.... operatívno-pátracej činnosti ako aj z vyšetrovacích úkonov sudca pre prípravné konanie zistil, že“ sťažovateľka „vykonávala v spoločnosti funkciu prokuristu, pričom v súvislosti s neoprávneným uplatnením nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, ktorý bol uplatnený spoločnosťou ..., zastúpenou konateľom... synom“ sťažovateľky „mohla ako advokát a prokurista spoločnosti vyhotoviť na jeho žiadosť, dodacie listy, faktúry a iné listiny...“.

Domová prehliadka bola vykonaná 9. októbra 2013 a pri jej realizácii bol príkaz okresného súdu z 5. októbra 2013 sťažovateľke doručený.

Podľa slov sťažovateľky „Preskúmateľnosť dôvodnosti príkazu na domovú prehliadku si vyžaduje relevantnú a dostatočne špecifickú argumentáciu, ktorá poskytuje vysvetlenie, akými skutočnosťami boli naplnené zákonom ustanovené podmienky na tento zásah. Bez náležitého odôvodnenia opierajúceho sa o konkrétne skutočnosti je dané rozhodnutie nepreskúmateľné, a tým aj svojvoľné a arbitrárne.“. Sťažovateľka je toho názoru, že „uvedenú zákonnú podmienku príkaz na domovú prehliadku nespĺňa, nakoľko v jeho odôvodnení nie je uvedená žiadna skutočnosť a žiadny úkon, z ktorého by vyplývala dôvodnosť nariadenia domovej prehliadky. Odôvodnenie príkazu tým, že“ sťažovateľka „vykonávala v spoločnosti funkciu prokuristu, je nedostatočné a v rozpore nielen s Ústavou SR, ale nezodpovedá ani požiadavkám ustanovení § 181 odsek 2, § 100 ods. 1 a § 168 Trestného poriadku.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto vyslovil: „1. Základné právo na nedotknuteľnosť súkromia upraveného v článku 16 odsek 1, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle článku 19 odsek 2, vlastniť majetok v zmysle článku 20 odsek 1 a na nedotknuteľnosť obydlia v zmysle článku 21 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Západ, v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-500/NKA- FP-ZA-2013 porušené boli. 2. Základné právo na nedotknuteľnosť súkromia upraveného v článku 16 odsek 1, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle článku 19 odsek 2, vlastniť majetok v zmysle článku 20 odsek 1 a na nedotknuteľnosť obydlia v zmysle článku 21 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spisovou značkou IV/3 GPt 415/13/1000-61 a jej upovedomením o vybavení podnetu v zmysle ustanovenia § 31 odsek 1 zákona číslo 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších noviel a opakovaného podnetu v zmysle ustanovenia § 34 odsek 1 zákona číslo 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších noviel zo dňa 14. 02. 2014 porušené boli. 3. Základné právo na nedotknuteľnosť súkromia upraveného v článku 16 odsek 1, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle článku 19 odsek 2, vlastniť majetok v zmysle článku 20 odsek 1 a na nedotknuteľnosť obydlia v zmysle článku 21 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spisovou značkou IV/3 GPt 53/14/1000-19 a jej upovedomením o vybavení opakovaného podnetu v zmysle ustanovenia § 34 odsek 1 zákona číslo 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších noviel zo dňa 14. 07. 2014 porušené boli. 4. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 25.000,- EUR, ktoré predstavuje mieru právnej neistoty, do ktorej sa sťažovateľka dostala postupom Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Západ, v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-500/NKA- FP-ZA-2013, a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod spisovou značkou IV/3 GPt 415/13/1000-61 a v konaní vedenom pod spisovou značkou IV/3 GPt 53/14/1000-19. 5. priznáva trovy konania a právneho zastúpenia,--EUR (), ktoré sú Prezídium Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Západ a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“

Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu návrhu na ďalšie konanie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil/a sťažovateľ/ka, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).

Podľa čl. 16 ods. 1 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 21 ods. 1 ústavy obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

1. Ústavný súd v prvom rade poznamenáva, že jednou zo zákonných náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde je jeho náležité odôvodnenie. Sťažovateľka síce svoju sťažnosť odôvodnila, avšak podľa názoru ústavného súdu jej odôvodnenie nekorešponduje s tým, akého rozhodnutia sa v konaní pred ústavným súdom domáha, teda so samotným znením návrhu na rozhodnutie (petitom).

Z odôvodnenia sťažnosti zreteľne a jednoznačne vyplýva, že sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, namieta v podstate ústavnú nekonformnosť príkazu okresného súdu na domovú prehliadku vydaného 5. októbra 2013 pod sp. zn. OSNR-V-313- 1/2013-3Tp/389/2013, a to najmä čo sa týka jeho odôvodnenia, avšak vysloviť porušenie svojich základných práv alebo slobôd v tejto súvislosti postupom a príkazom okresného súdu nežiadala (pozri navrhovaný petit sťažnosti).

Sťažnosť ústavnému súdu na porušenie základných práv podľa čl. 127 ods. 1 ústavy však sťažovateľka v tejto súvislosti nepodala, ale obrátila sa na generálnu prokuratúru s požiadavkou preskúmať „zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s úkonom vykonaným dňa 09. 10. 2013 – domovou prehliadkou v rodinnom dome... a v priestoroch k nemu patriacich a na pozemku k nemu priľahlom..., v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-500/NKA-FP-ZY-2013“ (citované z podnetu sťažovateľky zo 14. februára 2014). Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu nekonkretizovala, aké mala očakávania od prieskumu uskutočneného vo veci generálnou prokuratúrou vo vzťahu k poskytnutiu ochrany jej základným právam, keďže oprávnenia generálnej prokuratúry v tomto smere mohli obsiahnuť len postupy a rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní (t. j. v tomto prípade NKA a dozor vykonávajúcu prokuratúru), a to len v prípade rozporu ich postupu s príkazom, nie však samotné rozhodnutie súdu (v tomto prípade sudcu okresného súdu pre prípravné konanie), t. j. príkaz na domovú prehliadku. V nadväznosti na skutočnosť, že je to práve príkaz sudcu pre prípravné konanie (príp. predsedu senátu v konaní pred súdom), ktorý finalizuje oprávnenie policajta (tu NKA) ako orgánu verejnej moci k zásahu do základných práv podľa ústavy (nedotknuteľnosť súkromia a obydlia, ochrana pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, ale aj práva na majetok), sa možná ochrana základných práv sťažovateľky generálnou prokuratúrou v okolnostiach danej veci javí z hľadiska účinnosti prinajmenšom otáznou. Práve príkazom k domovej prehliadke je konštatovaná dôvodnosť, resp. zákonnosť jej realizácie, a to vrátane prípadných podmienok, za ktorých má/musí byť vykonaná. Túto prieskumnú a do značnej miery i dozorujúcu funkciu súdu nad priebehom trestného konania na seba nemôže prevziať ani sám policajt, ani žiaden orgán prokuratúry.

2. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že pokiaľ ide o namietané porušenie sťažovateľkou označených základných práv postupom NKA v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 v súvislosti s výkonom procesného úkonu – domovej prehliadky – ústavný súd poznamenáva, že namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd s prihliadnutím na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.“) nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ/ka môže domôcť využitím jemu/jej dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie, resp. s prihliadnutím na ustanovenie § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pre jej neprípustnosť (pozri obdobne napr. I. ÚS 6/04, IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06, III. ÚS 42/07, III. ÚS 390/2015).

Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre (v znení účinnom do 31. decembra 2015) podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre (v znení účinnom do 31. decembra 2015) ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre (v znení účinnom do 31. decembra 2015) pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre (v znení účinnom do 31. decembra 2015) ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre vyplýva, že sťažovateľka ak nebola stotožnená s postupom NKA pri výkone vyšetrovacieho úkonu, mala k dispozícii účinný zákonný prostriedok, ktorým sa mohla a napokon sa aj domáhala ochrany svojich základných práv.

Navyše, no nie menej podstatným je, že vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv v súvislosti s postupom NKA v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 pri vykonávaní domovej prehliadky sťažovateľka neuviedla žiaden relevantný argument svedčiaci o zásadu NKA do ňou označených základných práv. V celom odôvodnení sťažnosti absentuje tvrdenie, že by NKA pri vykonávaní domovej prehliadky alebo v súvislosti s jej výkonom porušila jej základné práva chránené ústavou. Ak orgán činný v trestnom konaní postupuje pri vyšetrovacom úkone v súlade so zákonom, v jeho medziach a na základe zákona, je len málo pravdepodobné, že by sa mohol dopustiť diskrepancie vo vzťahu k úprave základných práv alebo slobôd zaručených konkrétnej osobe, ktorej sa úkon dotýka. A hoci nie je možné vylúčiť, že taká situácia nastane, sťažovateľka neuviedla žiadnu indíciu, ktorá by svedčila, že v danom prípade tomu tak bolo. Inak povedané, sťažovateľka neuviedla nijakú okolnosť, ktorá by preukazovala nesprávnosť alebo nezákonnosť (protizákonnosť) samotného úkonu domovej prehliadky vykonaného NKA.

Podľa § 105 ods. 3 Trestného poriadku účasť osôb uvedených v odseku 1 pri domovej prehliadke alebo prehliadke iných priestorov, alebo prehliadke pozemku možno odoprieť a osobu uvedenú v odseku 2 nepribrať, ak okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že by mohlo prísť k ohrozeniu jej života alebo zdravia.

Podľa § 105 ods. 4 Trestného poriadku v zápisnici o prehliadke treba tiež uviesť, či boli dodržané ustanovenia o predchádzajúcej výzve, prípadne označiť dôvody, prečo neboli dodržané. Ak pri prehliadke došlo k vydaniu alebo odňatiu veci, treba uviesť do zápisnice aj údaje uvedené v § 93.

Podľa § 105 ods. 5 Trestného poriadku osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, vydá orgán, ktorý taký úkon vykonal, ihneď, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po vykonaní prehliadky alebo odpadnutí prekážky, ktorá bránila splneniu tejto povinnosti, písomné potvrdenie o výsledku úkonu, ako aj o prevzatí vecí, ktoré boli pritom vydané alebo odňaté, alebo rovnopis zápisnice.

Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu neargumentovala v tom zmysle, že by NKA postupovala pri výkone vyšetrovacieho úkonu v rozpore s citovanými ustanoveniami procesnoprávneho predpisu, ktorým sa konanie riadilo.

Znovu ústavný súd poznamenáva, že námietky sťažovateľky smerovali k nedostatočnému odôvodneniu príkazu súdu na domovú prehliadku.

Uvedené okolnosti znova nasvedčujú zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v tejto časti namietaného porušenia označených základných práv postupom NKA, čo je dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Generálna prokuratúra reagovala na podnet sťažovateľky zo 14. februára 2014 (doručenom generálnej prokuratúre 2. júna 2014) prípisom č. k. IV/3/ GPt 415/13/1000-62 z 25. júna 2014 takto: „Vo svojom podnete žiadate prokurátora Generálnej prokuratúry SR, aby preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti s úkonom vykonaným dňa 09. 10. 2013 – domovou prehliadkou... Krajský prokurátor... dňa 03. 10. 2013 podľa § 100 ods. 1 Trestného poriadku navrhol Okresnému súdu Nitra vydať príkaz na vykonanie domovej prehliadky v rodinnom dome... a v priestoroch k nemu patriacich a na pozemku k nemu priľahlom..., ktorých podielovými spoluvlastníkmi sú ... a ... nakoľko v uvedenom dome, v priestoroch k nemu patriacich a na pozemku k nemu priľahlom, sa môžu nachádzať veci dôležité pre trestné konanie, a to najmä: počítače, CD a DVD nosiče, USB kľúče a iné technické zariadenia, v ktorých môžu byť uložené údaje týkajúce sa skutkov, pre ktoré je vedené trestné stíhanie..., ďalej pečiatky, písomné vyhotovenia zmlúv, faktúr, dodacích listov a iných listín súvisiacich s vyšetrovanou trestnou vecou, ako aj iné listiny, u ktorý je možné predpokladať, že boli použité na spáchanie daňovej, resp. ekonomickej trestnej činnosti. Okresný súd Nitra akceptoval návrh prokurátora a dňa 05. 10. 2013 vydal príkaz sp. zn. OSNR-V-313-1/2013-3Tp/389/2013 na vykonanie prehliadky vo vyššie uvedenom dome.

V prípise generálnej prokuratúry č. k. IV/3 GPt 53/14/1000-19 z 24. septembra 2014, ktorým generálna prokuratúra vybavila opakovaný podnet sťažovateľky zo 14. júla 2014, boli uvedené tieto skutočnosti: „O svojom opakovanom podnete namietate, že poverený prokurátor Generálnej prokuratúry SR pri vybavovaní Vášho podnetu z 14. 02. 2014 nevenoval veci náležitú pozornosť a žiadate o preskúmanie vybavenia tohto podnetu. Iné okolnosti neuvádzate.

Zistil som, že prokurátorka Generálnej prokuratúry SR v upovedomení o odložení Vášho podnetu sp. zn. IV/3 GPt 415/13/1000-62 z 25. 06. 2014 sa vecou dôsledne zaoberala a reagovala na všetky Vaše podstatné námietky, ktoré ste uviedli v podnete zo 14. 02. 2014. Skutočnosti uvedené v predmetnom upovedomení korešpondujú s obsahom vyšetrovacieho spisu. Postup prokurátorky Generálnej prokuratúry pri vybavovaní Vášho podnetu považujem za správny a v ďalších podrobnostiach odkazujem na obsah upovedomenia GP SR sp. zn. IV/3 GPt 415/13/1000-62 z 25. 06. 2014. Váš opakovaný podnet zo 14. 07. 2014 preto odkladám bez prijatia ďalších prokurátorských opatrení.“

Vychádzajúc z obsahu základného práva na inú právnu ochranu a posúdiac v tomto kontexte sťažovateľkou namietaný postup generálnej prokuratúry ústavný súd nezistil žiadny dôvod na zasahovanie do kompetencie generálnej prokuratúry v oblasti výkonu prieskumnej právomoci nad dodržiavaním zákonnosti postupov NKA a dozor vykonávajúcej prokuratúry. V odôvodnení prípisu č. k. IV/3 GPt 53/14/1000-19 z 24. septembra 2014, ktorým bol vybavený opakovaný podnet sťažovateľky, generálna prokuratúra odkázala na dôvody uvedené v už citovanom prípise č. k. IV/3 GPt 415/13/1000-62 z 25. júna 2014, s ktorým bola sťažovateľka oboznámená a ktorého dôvody preto nebolo potrebné opakovať. V prípise generálnej prokuratúry z 25. júna 2014 je jednoznačne uvedený konkrétny a zrozumiteľný dôvod, prečo nebolo možné podnetu sťažovateľky zo 14. februára 2014 vyhovieť.

Z uvedeného vyplýva, že argumentáciou sťažovateľky, ktorá je obsahom jej podnetu a opakovaného podnetu, sa generálna prokuratúra primerane zaoberala, nevyhodnotila ju však v súlade s predstavou sťažovateľky, čo však nie je relevantný dôvod na konštatovanie porušenia jej základných práv zaručených ústavou. Postup generálnej prokuratúry tak nemožno považovať za neodôvodnený ani za svojvoľný.

Na základe uvedeného ústavný súd posúdil sťažnosť v časti týkajúcej sa postupu generálnej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. IV/3/ GPt 415/13/1000 a jej prípisom z 25. júna 2014 a vo veci vedenej pod sp. zn. IV/3 GPt 53/14/1000 a prípisom z 24. septembra 2014 ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na zistené dôvody na odmietnutie sťažnosti ústavný súd rozhodol po jej predbežnom prerokovaní o jej odmietnutí v celom rozsahu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.