III. ÚS 413/2015
ECLI:SK:USSR:2015:3.US.413.2015.1
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Rudolf Tkáčik
- IČS
- 5895/2015
- Zdroj
- PDF ↗
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 413/201510
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2015 prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátkou Mgr. Ľudmilou Vorčákovou, advokátska kancelária, Národná 4, Žilina, pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 109/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
Odôvodnenie:
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. apríla 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 109/2008 (ďalej aj „namietané konanie“).
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka sa návrhom podaným na okresnom súde 6. októbra 2010 domáhala voči svojmu manželovi vylúčenia z práva užívať spoločný byt z dôvodu manželovho „agresívneho správania sa voči sťažovateľke a ich spoločným deťom“. Sťažovateľka tiež žiadala o vydanie predbežného opatrenia.
V ďalšom odôvodnení sťažnosti sťažovateľka popisuje chronológiu jednotlivých úkonov okresného súdu v namietanom konaní, z ktorej vyplýva, že vo veci samej rozhodol okresný súd rozsudkom 19. októbra 2012.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odporca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 6 Co 31/2013 zo 14. augusta 2013 tak, že rozsudok okresného súdu „vo výroku o vylúčení odporcu z práva užívať byt v ňom presne špecifikovaný a vo výroku o povinnosti odporcu nahradiť sťažovateľke trovy konania potvrdil“. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 8. novembra 2013.
Sťažovateľka tiež poukázala na skutočnosť, že 12. marca 2012 podala „podnet na prešetrenie súdnych prieťahov verejnému ochrancovi práv“, ktorý v upovedomení o výsledkoch vybavenia podnetu z 28. novembra 2013 konštatoval nečinnosť okresného súdu vo viacerých obdobiach v rámci namietaného konania.
Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jej základné právo zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v namietanom konaní porušené bolo.
Okrem toho sa domáhala priznania finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € a náhrady trov konania.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 109/2008.
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už bolo meritórne rozhodnuté pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (obdobne napr. II. ÚS 184/06, III. ÚS 22/2011, III. ÚS 432/2013).
Zo sťažnosti sťažovateľky ústavný súd zistil, že okresný súd v namietanej veci rozhodol rozsudkom ešte 19. októbra 2012, proti ktorému podal odporca odvolanie. Vo veci následne rozhodoval krajský súd, ktorý následne rozsudkom zo 14. augusta 2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 31/2013 rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu sp. zn. 10 C 109/2008 z 19. októbra 2012 potvrdil. Rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 8. novembra 2013, tak ako to uvádza vo svojej sťažnosti aj sťažovateľka.
Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (III. ÚS 432/2013) sa ochrana základného práva vrátane práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom a krajským súdom) trvalo alebo ešte pretrváva. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie.
Z uvedeného vyplýva, že okresný súd v čase doručenia sťažnosti (29. apríla 2015) už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania. Tento stav veci viedol preto ústavný súd k záveru, že sťažnosť podaná proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená.
Z tohto dôvodu ju ústavný súd odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. augusta 2015