III. ÚS 416/2022
- Súd
- Ústavný súd Slovenskej republiky
- Sudca
- Peter Straka
- IČS
- 1359/2022
- Zdroj
- PDF ↗
III. ÚS 416/2022 Odlišné stanovisko sudcu Petra Straku k odôvodneniu nálezu č. k. III. ÚS 416/2022 z 13. júla 2023 1. Podľa § 67 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripájam k odôvodneniu nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 416/2022 z 13. júla 2023 odlišné stanovisko, ktoré má povahu doplňujúceho
stanoviska. S nálezom sa stotožňujem, no niektoré veci je podľa môjho názoru potrebné pomenovať priamo. 2. Okolnosti spornej dražby nútia k vážnemu zamysleniu nad deficitom judikatúry vo veciach tzv. dobrovoľných dražieb. Nielen táto vec či nedávny nález (IV. ÚS 493/2022) celkom opodstatnene vyvolávajú obavy, že dražobné procesy nadobúdajú prvky skôr akoby dražobného priemyslu než výkonu záložného práva založeného na naplnení princípov práva. Nezaplatená splátka je automaticky dôvodom na predčasné zosplatnenie a následne sa vo výsledku rovná predaju bytu či rodinného domu (tu pre omeškanie so splátkou 298 eur nastala predčasná splatnosť pohľadávky cca 40 000 eur a nasledoval predaj štvorizbového bytu v ). 3.
Zo strany všeobecného súdnictva sa javia ako nedostatočne judikované následky stavu, keď sa zo strany veriteľa uprednostňuje dražba nehnuteľnosti napriek tomu, že primeranejším riešením je uplatnenie omeškaných splátok s príslušenstvom (úroky, úroky z omeškania, prípadná náhrada škody, náklady na uplatnenie pohľadávky a náhrada trov).
Ak ale existuje iná miernejšia možnosť uplatnenia pohľadávky než dražobný predaj nehnuteľnosti, dokonca obydlia, uprednostnenie spôsobu ultima ratio teda ako prvého riešenia už nadobúda ústavnoprávny rozmer. Ústavný súd už rozhodol, že v predaji nehnuteľnosti na tzv. dobrovoľnej dražbe treba vidieť nie prvú, ale poslednú možnosť s prirovnaním ochrany, ktorá sa poskytuje v súdnej exekúcii (PL. ÚS 23/2014).
4. Nie zriedka možno odsledovať názory, že uplatňovaním len omeškaných splátok by sa oddiaľovalo uspokojenie veriteľa, dokonca, že je pridlhé vyčkávanie za uplynutím lehôt na rozhodnutie o neodkladnom opatrení. Je to jeden z argumentov, ktorý v synergii celkom úspešne ospravedlňuje dražobné procesy. Opomína sa ale, že veriteľ dohodol splácanie spravidla na viacročné obdobie (v preskúmavanej veci na 16 rokov). Preto sa argumentácia o naliehavosti predaja nehnuteľnosti javí ako silno účelová a popri nároku veriteľa na všetky náklady spojené s vymáhaním omeškaných splátok ako nenáležitá a zapadá do konceptu pristúpenia iných záujmov vrátane záujmu na získaní nehnuteľnosti výrazne pod trhovú cenu, čo ale ústavný súd už kvalifikoval oproti ochrane záložcu ako nie rozhodujúce (PL. ÚS 23/2014). Disentovaný nález výstižne označuje problém slovami, že zmyslom a cieľom dobrovoľných dražieb nie je to, aby niekto kúpil nehnuteľnosť lacno. Veriteľ má
až do zániku pohľadávky zachované záložné právo, narastajú mu úroky a ako som už uviedol, na začiatku vzťahu počítal s návratom peňazí v období šestnástich rokov. 5. Ak banky a iní veritelia neuplatňujú omeškané splátky a poslednú možnosť (dražbu nehnuteľnosti) aplikujú ako prvú, nepochybne, tak ako v predmetnej veci, to môže súvisieť s tolerovaním dohôd o predčasnej splatnosti (v preskúmavanej veci išlo o dohodu o predčasnej splatnosti pre porušenie akéhokoľvek záväzku, čo teoreticky znamená aj nezaplatenie 1 eura a v okolnostiach preskúmavanej veci s následkom okamžitého vrátenia viac ako 40 000 eur). Judikatúra k ex offo posúdeniu dohôd o predčasnej splatnosti doslova absentuje. 6.
Aj predmetná vec zapadá do rámca dražby bytovej nehnuteľnosti v procese, na začiatku ktorého bola nezaplatená splátka bez využitia možnosti jej uplatnenia a vymoženia napriek tomu, že aj pri možnom vymáhaní jednej či viacerých splátok by stále pôsobilo záložné právo. Teda nezaplatená splátka sa vo výsledku rovnala dražbe bytu.
Takýto a podobné scenáre súvisia s extrémnym podcenením a neskúmaním pomeru medzi splatnou pohľadávkou a hodnotou nehnuteľnosti v celom komplexe, teda vrátane skúmania skutočnej výšky pohľadávky s vlastnosťou „splatná“. Na zisťovanie skutočnej výšky pohľadávky v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby dopadá smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Cdo/149/2020 z 23. februára 2022, bod 26). Zastávam názor, že dojednanie predčasnej splatnosti nie je obligatórne a predčasná splatnosť nenastupuje ani ako výsledok dispozitívnej normy pre prípad, že by sa predčasná splatnosť nedohodla. Preto dohoda o predčasnej splatnosti má podliehať súdnemu prieskumu, tak ako to pripomienkuje generálna advokátka vo veci C-598/21 (publ. 12. januára 2023).
7. Nezaplatenie splátky úveru je nepochybne vážnym porušením zmluvnej povinnosti, no nezaplatenie splátky nemôže byť pre súdy jediným a rozhodujúcim kritériom pre posúdenie neprijateľnosti dohody o predčasnej splatnosti. Na porovnanie sankcie pre porušenie povinnosti môžu byť pre ich neprimeranosť neprijateľné [§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka]. Krajský súd by sa mal zaoberať pri posudzovaní dohody o predčasnej splatnosti aj otázkou pomeru medzi možným porušením a následkom.
Mal by vysvetliť postup, ak by pre súdny prieskum dohody o predčasnej splatnosti použil iný stav ako stav v čase vzniku zmluvy (porov. rozsudok Súdneho dvora vo veci C-186/16, ECLI:EU:C:2017:703, bod 3 výroku). V rozhodnutí by sa mal vyrovnať okrem iného aj s tým, či by zákonná úprava priniesla pre spotrebiteľa priaznivejšie riešenie veci pre prípad absencie dohody o predčasnej splatnosti, a mal by zodpovedať otázku, či existovala právna možnosť zvrátenia dôsledkov predčasnej splatnosti tak, ako to konštatuje Súdny dvor vo veci C-415/11 (rozsudok Súdneho dvora zo 14. marca 2013 vo veci C-415/11, ECLI:EU:C:2013:164, bod 73). 8.
Pre skúmanie pomeru výšky splatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti je v záujme komplexného zistenia skutkového stavu teda dôležité aj samotné ex offo zisťovanie výšky splatnej pohľadávky. Krajský súd po ex offo súdnom prieskume zmluvných podmienok (vrátane dohody o predčasnej splatnosti) pre prípad akéhokoľvek porušenia záväzku musí vyhodnotiť, a to aj v nadväznosti na prípadné závery Súdneho dvora vo veci C-598/21, či vôbec platne (nie neprijateľne) došlo k predčasnej splatnosti, a tak zistiť všetky skutkové okolnosti pre pomerovanie výšky skutočne splatného dlhu a hodnoty nehnuteľnosti. Pre úplnosť poznamenávam, že tak, ako uvádza najvyšší súd vo veci 4Cdo/149/2020, nesprávna výška vymáhanej pohľadávky má relevanciu pre záver o neplatnosti dražby. Poznamenávam tiež, že prípadný záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podstatnej pre meritórne rozhodnutie má sledovať stav, ako keby neprijateľná zmluvná podmienka nikdy neexistovala (rozsudok Súdneho dvora z 21. decembra 2016 vo veci C-154/15, ECLI:EU:C:2016:980, bod 61). K záveru uvádzam, že v disentovanom náleze sa pripomína
rozhodovanie v rovine pravidiel verejného poriadku a ingerencia súdu aj pri zastupovaní advokátom. Zabezpečovanie cieľov podľa smernice 93/13 nemôže byť závislé pritom na tom, či spotrebiteľ má alebo nemá advokáta (porov. rozsudok Súdneho dvora zo 4. júna 2015 vo veci C-497/13, ECLI:EU:C:2015:357, bod 47).
9. Prípadné rozhodnutie o neplatnosti dražby nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci, a ak sa pomery zmenia a predaj obydlia spotrebiteľa na súkromnej dražbe sa stane už poslednou možnosťou (zvýšenie rozsahu omeškania), nová dražba s jasnou a nespochybniteľnou pohľadávkou primeranou k hodnote nehnuteľnosti nie je vylúčená.
Práve preto je dôležitá ex ante ochrana neodkladným opatrením o zdržanie sa výkonu záložného práva (porov. IV. ÚS 490/2022). Neodkladné opatrenie o zdržanie sa výkonu záložného práva sa musí nevyhnutne posudzovať nie ako zákaz výkonu záložného práva navždy, ale v kontexte oznámenia o začatí výkonu záložného práva, ktoré je jedinečné a nezameniteľné a spravidla aj dátumované, čo umožňuje dočasnú ochranu a posúdenie primeranosti koncentrovať k takémuto konkrétnemu oznámeniu. To zároveň neznamená, že ak konkrétne oznámenie o začatí výkonu záložného práva neobstojí, takže by nemohlo byť za primeranejších podmienok vydané nové oznámenie o začatí výkonu záložného práva.
Nemalo by sa prehliadať, že na rozdiel od silného zabezpečenia na strane veriteľa a variant jeho ochrany má vykonanie dražby pre dlžníka, resp. záložcu závažné, niekedy až fatálne následky. 10. Na záver citujem z konkurujúceho odlišného stanoviska k nálezu vo veci sp. zn. IV. ÚS 493/2022, bod 4: «.
. . bude nemenej dôležité vyrovnať sa s požiadavkou ex offo súdnej kontroly a primeranosti všetkých zložiek pohľadávky vrátane poplatkov [porov. rozhodnutia vo veciach C-565/21 (ECLI:EU:C:2023:212), C-224/19 (ECLI:EU:C:2020:578)], sankcií
[porov. C-377/14 (ECLI:EU:C:2016:283)] a iných nákladov, ktoré podstatne navýšili dlh sťažovateľov vrátane nákladov po postúpení pohľadávky, ako aj dať odpoveď k pravosti a výške vymáhanej pohľadávky. Či smernice na ochranu spotrebiteľa dopadajú aj na dražobníka a tým aj na požiadavku transparentnosti jeho poplatkov, aktuálne posudzuje Súdny dvor vo veci C-351/23. K transparentnosti (jasnosti a zrozumiteľnosti) zmluvných podmienok poukazujem na nález vo veci sp. zn. III. ÚS 111/2023. Ak všeobecný súd v súdnom spore nemá dôvod priznať „ani euro“ bez právneho dôvodu (výnimka skúmania pri cenných papieroch; § 495 OZ) či z neplatného právneho úkonu, tak sa od najvyššieho súdu očakáva právny názor o vyrovnaní sa s dôsledkami prípadnej nesprávnosti namietanej pravosti a výšky vymáhanej pohľadávky v procese dobrovoľnej dražby.
. .»
V Košiciach 13. júla 2023
Peter Straka sudca